Čierny kašeľ (tiež označovaný ako divý alebo pertussis) je vysoko nákazlivá bakteriálna infekcia dýchacích ciest. Charakteristickým príznakom je ťažký dráždivý kašeľ, nasledovaný hlbokým nádychom, pri ktorom pacient vydáva zvuk podobný zvuku kohúta.
Čierny kašeľ primárne postihuje deti, ktoré neboli očkované, prípadne dospievajúcich a dospelých s oslabenou imunitou. Úmrtia spojené s čiernym kašľom sa najčastejšie vyskytujú u dojčiat, dnes sú však veľmi zriedkavé.
Čierny kašeľ má infekčný pôvod. Infekciu vyvoláva baktéria Bordetella pertussis.
Keď infikovaný človek zakašle alebo kýchne, do vzduchu sa uvoľňujú kvapôčky, ktoré vdychujú ľudia v bezprostrednej blízkosti. Vďaka vakcinácii v rozvinutých krajinách sa choroba vyskytuje ojedinele.
V posledných rokoch však možno pozorovať jej návrat, pravdepodobne vinou zanedbania dodatočnej imunizácie následnými vakcínami. V krajinách tretieho sveta je táto infekcia i naďalej častou príčinou úmrtí, najmä dojčiat a malých detí.
Na Slovensku klesla podľa Úradu verejného zdravotníctva SR v ostatných rokoch zaočkovanosť proti čiernemu kašľu a záškrtu pod hranicu 95 percent, čiže pod úroveň, keď ešte dokáže zabezpečiť kolektívnu imunitu.
Čas od vniknutia baktérie do organizmu po prepuknutie príznakov sa pohybuje od jedného do troch týždňov. Po infikovaní baktéria napadne sliznice dýchacích ciest a v mieste vznikne zápal sprevádzaný produkciou hlienu.
Hlien pôsobí dráždivo a podmieňuje vznik dráždivého kašľa. Záchvaty kašľa sa zintenzívňujú, pričom sa najintenzívnejšie prejavujú počas noci. Typickým príznakom čierneho kašľa je zvuk, ktorý vzniká pri nádychu a pripomína hlas kohúta.
V neskorších štádiách je dráždenie kašľom také intenzívne, že spôsobuje vracanie, únavu a poruchy spánku. Keďže dojčatá ešte nemajú vyvinutý kašľový reflex, táto skupina je najviac ohrozená rizikom vzniku vážnych komplikácií, niektoré môžu byť aj smrteľné.
Rizikovým faktorom je vek, najmä skoré štádiá ontogenézy preto, že vakcinácia prebieha až v prvom roku života. Rizikovým faktorom je, ak účinok vakcinácie doznie.
Preočkovanie sa odporúča vo veku 6 rokov a v dospelosti. Mladiství a dospelí sa často zotavujú z čierneho kašľa bez problémov. Keď sa vyskytnú komplikácie, často sú vedľajšími účinkami dráždivého kašľa.
Patria medzi ne poškodené rebrá, brušná hernia, praskania krvných cievok v koži alebo v očnom bielku. U dojčiat, najmä tých, ktoré sú mladšie ako 6 mesiacov, sú komplikácie spôsobené čiernym kašľom závažnejšie (pneumónia, spomalenie až zastavenie dýchania, dehydratácia, strata hmotnosti v dôsledku ťažkostí s kŕmením, záchvaty, poškodenie mozgu a iné).
V prípade infekcie trvá približne sedem až desať dní, kým sa objavia prvé príznaky, ktoré sú zvyčajne mierne a pripomínajú obyčajnú chrípku. Môžu zahŕňať výtok z nosa, opuchnutie a začervenanie očí, slzenie, horúčku a kašeľ.
Po týždni alebo dvoch sa príznaky zhoršujú. Silný hlien sa hromadí v dýchacích cestách a mení sa na dráždivý kašeľ. Závažné a dlhotrvajúce záchvaty kašľa môžu vyvolať vracanie, sčervenanie až zmodranie tváre, extrémnu únavu.
Kašeľ postihnutého pripomína zvuky, ktoré vydáva kohút.
Diagnostika čierneho kašľa môže byť v počiatočných štádiách zložitá, pretože príznaky pripomínajú iné respiračné ochorenia, ako je nachladnutie, chrípka alebo bronchitída.
Niekedy čierny kašeľ možno diagnostikovať podľa charakteristického zvuku, ktorý pripomína hlas kohúta. Na potvrdenie diagnózy môžu byť potrebné lekárske vyšetrenia, ktoré zahŕňajú kultiváciu baktérií na základe výterov z nosa a hrdla.
Lekár veľmi opatrne odoberie ster z nasofarynxu pomocou bavlneného tampónu. Krvné testy využívajú vzorku krvi odoslanú do laboratória, v ktorej analytici stanovujú počet bielych krviniek.
Vysoký počet bielych krviniek zvyčajne indikuje prítomnosť infekcie alebo možného zápalu. Lekár môže nariadiť röntgenové vyšetrenie na kontrolu prítomnosti zápalu alebo tekutiny v pľúcach, ku ktorým dochádza v prípade pneumónie ako častej komplikácie tohto ochorenia.
Dojčatá sú zvyčajne hospitalizované, pretože čierny kašeľ je pre túto vekovú skupinu nebezpečnejší. Ak dieťa nedokáže udržať tekutiny alebo potraviny, môže byť potrebná intravenózna liečba a izolácia od ostatných, aby sa zabránilo šíreniu infekcie.
Staršie deti a dospelí sa zvyčajne liečia v domácom prostredí. Využíva sa liečba antibiotikami, ktoré účinne zabíjajú baktérie spôsobujúce čierny kašeľ a pomáhajú urýchliť zotavenie. Exponovaným rodinným príslušníkom sa môžu antibiotiká podať preventívne.
Už od roku 1959 je na Slovensku zavedené očkovanie proti tejto infekcii. Prebieha v prvom roku života hexavalentnou vakcínou, v 6. roku života sú deti preočkované.