Máte potrebu opakovane kontrolovať zámky na dverách alebo vypínače na domácich spotrebičoch? Musíte zoraďovať predmety určitým presným spôsobom? Sprchujete sa dlhé hodiny? Môžete trpieť problémom s názvom obsedantno-kompulzívna porucha.
Obťažujú Vás nutkavé myšlienky? Musíte pod vplyvom týchto myšlienok robiť rôzne rituály? Zhoršil sa tento problém odkedy si spomínate? Obmedzuje Vás v živote opakujúce sa nepríjemné fantázie? Vyhýbate sa kvôli nim situáciám, miestam, ľuďom?
Musíte v dôsledku „nechcených” myšlienok robiť, prípadne opakovať rôzne činnosti, prípadne v duchu hľadať a opakovať vhodné formulky? Potláčate tieto myšlienky, aby sa nestalo niečo zlé, avšak potláčanie nepomáha?
S vysokou pravdepodobnosťou trpíte problémom s názvom obsedantno-kompulzívna porucha (OCD). Neľakajte sa, to že máte tento problém neznamená, že ste sa zbláznili. Ide o o úzkostnú poruchu, ktorá je liečiteľná.
OCD je charakterizovaná obsesiami a/alebo kompulziami, ktoré človeka oberajú o čas, sú stresujúcimi a/alebo sú v rozpore s bežným denným správaním, zasahujú do vzťahov s inými ľuďmi, alebo dokonca znemožňujú denné fungovanie.
Obsesiami sa označujú pretrvávajúce impulzy, myšlienky, obrazy alebo fantázie, ktoré sa vkrádajú do myslenia človeka a spôsobujú nadmerné, intenzívne obavy a úzkosť.
Kompulzie sú buď mentálne činnosti (napríklad musím napočítať do desať) alebo opakujúce sa správanie, ktoré vzniká v dôsledku obsesií a má za cieľ odstránenie úzkosti alebo obáv.
Obsesiám je často pripisovaná magická moc a človek predpokladá, že ak budú vykonané, poslúžia ako prevencia pred tým, čoho sa človek obáva – ako napríklad pred smrťou, chorobou, alebo nešťastím. OCD má mnoho tvárí, avšak štýl a spôsob myslenia a správania je u ľudí, ktorí ním trpia rovnaký.
Delenie poruchy podľa dominantných typov obsesií:
Ľudia, ktorých trápi najmä táto oblasť, žijú s nadmerným, intenzívnym pocitom zodpovednosti za možné nebezpečenstvo a katastrofu, ktoré by sa mohlo stať a ktorým by mohlo dôjsť k poškodeniu iných v dôsledku “nedokonalosti” nositeľa obsesií.
Cítia nutkanie opakovane kontrolovať napríklad dvere, zámky, vypínače na domácich spotrebičoch, aby zabránili tomu, čo by sa mohlo stať, ak by neskontrolovali, či je všetko v poriadku. Niekedy kontrolujú aj ľudí, na ktorých im záleží, aby zistili, či sa im niečo nestalo.
Kontrolovanie znižuje úzkosť, ktorá nastupuje po objavení sa nutkavej myšlienky, avšak len krátkodobo. Obavy sa často vracajú, alebo sú nahradené podobne obavnými myšlienkami, ktoré spôsobuje ďalšiu potrebu kontrolovania. Kruh úzkosť-kontrolovanie-mierna úľava–úzkosť-ďalšie kontrolovanie prebieha neustále.
Kontrolovanie môže, ale nemusí mať vzťah k obsesívnemu strachu. Môžu napríklad kontrolovať, či sú dvere zamknuté potom, čo ich prepadla myšlienka, že odišli bez zamknutia. Alebo môže študent, potom čo pokazil zadanie v škole kontrolovať blízku osobu, či sa jej nič nestalo a či je v poriadku.
Ľudia trpiaci týmto problémom majú často obavné myšlienky týkajúce sa možnej kontaminácie špinou, bacilmi alebo vírusmi. Žijú s takmer neutíchajúcou obavou z toho, že spôsobia druhým znečistenie, alebo že nedokážu zabrániť ohrozujúcemu znečisteniu. To má za následok vysokú mieru úzkosti a neustálu potreba túto úzkosť znižovať. Väčšinou tomu pomáha umývanie rúk, sprchovanie alebo upratovanie domácnosti, ktoré sa ale časom predlžuje až v konečnom dôsledku môže trvať aj hodiny.
Ľudia s týmto problémom majú pocit, že musia zoraďovať určité predmety určitým presným spôsobom, alebo môžu mať potrebu opakovať donekonečna určité správanie. Mnohí trvajú na tom, aby určité objekty ako šnúrky od topánok, vlasy, alebo osobné veci boli perfektne rovnaké alebo symetrické.
Ak sú ich veci posunuté, ak sa ich niekto dotkne alebo ich len mierne pohne, prináša im to obrovskú úzkosť. K tomuto správaniu ich vedú obavné myšlienky, že ak nebude všetko usporiadané, stane sa im alebo ich milovaným ľuďom niečo hrozné. Môžu potichu počítať alebo opakovať slová, nanovo usporadúvať predmety alebo zapínať a zhasínať svetlo kým získajú pocit, že všetko je “tak, ako má byť”. Len vtedy sa na chvíľu, ak vôbec, stratia obavné myšlienky.
Ľudia s týmto problémom zažívajú nechcené, vtieravé myšlienky ohrozujúceho charakteru, ktorých obsahom je ublíženie iným ľuďom. Tieto predstavy majú väčšinou sexuálny alebo agresívny obsah a ľudia si ich uvedomujú ako nechcené, obťažujúce. Môžu im tiež na um prichádzať myšlienky na to, že sami spáchajú nejaký sexuálny alebo agresívny čin, ktorý je z ich pohľadu nežiaduci.
Tento typ obsesií sa niekedy označuje aj ako pravé obsesie, keďže sa jedná o obsesie, po ktorých nenasleduje zjavné nutkavé správanie. Väčšinou má toto správanie ale formu myšlienkových obsesií. Kompulzie majú následne podobu napríklad počítania, modlenia sa, opakovania určitých slov – to všetko s cieľom vypudiť nepríjemné obťažujúce myšlienky.
Ľudia s týmto problémom zbierajú nepotrebné veci a majú problém s vyhodením niečoho, čo by iní ľudia obyvkle už označili za odpad. K nahromadeným veciam si vytvárajú silný vzťah a pripisujú im neprimeranú hodnotu. Majú obavy, že budú niektorú veci raz v budúcnosti potrebovať. Zbaviť sa vecí im spôsobuje také nepríjemné napätie, že je pre nich jednoduchšie si ich ponechať.
Množstvo bežných ľudí by sa stotožnilo do určitej miery s niektorou z týchto kategórií. Kto niekedy neskontroluje po druhýkrát, či zamkol dvere? Zbierka novinových výstrižkov jedného človeka môže byť pre iného bezcenným odpadom.
OCD sa stáva problémom vtedy, keď správanie človeka zasahuje do jeho bežnej každodennej rutiny natoľko, že je obťažujúce.
Možno aj u seba nájdete niekoľko z hore uvedených symptómov, ale neničia vám život. Čítajte ďalej a možno zistíte opak: že vaše rutiny do vášho bežného života zasahujú priveľmi. Aj v prípade, že nemáte také množstvo symptómov, aby sa u vás diagnostikovala OCD, môže Vám kognitívno-behaviorálna terapia a niektoré jej techniky a princípy pomôcť, aby sa Váš problém nerozrástol až do miery plne rozvinutej poruchy.
Rizikovým sa pri liečbe obsedantno-kompulzívnej poruchy môže stať navštevovanie magických obradov, ktoré krátkodobo môžu pomôcť, avšak z dlhodobého hľadiska môžu problém ešte viac rozvinúť. Ľudia s OCD bývali v minulosti často chybne zaraďovaní medzi posadnutých, vymietal sa z nich diabol a podobne.
Čím skôr si človek svoje problémy uvedomí a začne s poruchou pracovať, tým ľahšie a rýchlejšie sa z nej dostane a tým menej obmedzení mu v živote spôsobí. Obvykle však ľudia vyhľadajú pomoc až vo chvíli, keď ich na to niekto upozorní, alebo sami už dlhšie cítia, že prepadajú depresii.
Rizikovou kombináciou je OCD spolu s bezmocnosťou a depresiou, nakoľko depresie môže spôsobovať, že prestanú veriť v možnosť zlepšenia a vnútorne sa opustia.
Za metódu prvej voľby pri liečbe sa na základe dlhoročných výskumov považuje kognitívno-behaviorálna psychoterapia. Klient v rámci nej prechádza postupne procesom informovania o podstate OCD, hľadajú sa možné faktory, ktoré psychiku zablokovali, následne sa učí ako zvládať obsesie a kompulzie, učí sa identifikovať zdroje stresu, relaxovať a tiež lepšie porozumieť vlastným emóciám. Dôležitou súčasťou je tiež prevencia návratu problémov.
Ľahšie a stredne ťažké formy OCD veľmi dobre reagujú na liečbu psychoterapiou. V prípade ťažkej a dlhotrvajúcej formy obsedantno-kompulzívnej symptomatiky je vhodné k psychoterapii pridať spoluprácu s psychiatrom, spolu s pychodiagnostikou u klinického psychológa.
Psychiater následne môže predpísať lieky na zníženie napätia, ktoré uľahčia človeku návrat do života a umožnia pokračovať v psychoterapeutickom vedení. V prípade pridruženej depresívnej symptomatiky je nutné riešiť aj túto, nakoľko beznádej a pocity hanby často blokujú napredovanie.
V živote nie je pravdepodobne nič horšie a nebezpečnejšie než strach. Najťažším krokom vždy býva vyhľadanie odbornej pomoci. Ľudia dúfajú, že problémy prejdú samé. Ak sa však problém ani po niekoľkých mesiacoch sám nevytratí, odložte hanbu bokom. Nie je hanba ísť do servisu s autom. A nie je hanba ísť sa poradiť o vlastných problémoch.
Je vhodné vyhľadať pomoc kvalifikovaného odborníka s ukončeným psychoterapeutickým vzdelaním. Skúsenosť i výskumy ukazujú, že pokiaľ počas liečby nedôjde zároveň k zvýšeniu sebavedomia a sebapoznania, problémy majú tendenciu vracať sa častejšie.