Pod pojmom ADHD si mnohí z nás predstavia najmä hyperaktívne správanie. V skutočnosti ide o komplexnejšiu poruchu, ktorá dokáže výrazne ovplyvniť život človeka v každej sfére. Dobrá správa je, že existuje mnoho stratégií a nástrojov, ktoré vám môžu pomôcť lepšie zvládať každodenný život a cítiť sa pri tom spokojnejšie.
ADHD (z angličtiny attention deficit hyperactivity disorder, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou) je neurovývojová porucha, pri ktorej mozog funguje trochu inak ako u väčšiny ľudí.
Rozdiely sa týkajú najmä oblastí mozgu, ktoré majú na starosti plánovanie, rozhodovanie, pohybovú koordináciu, pamäť a spracovanie emócií – teda prefrontálnej kôry, mozočka, hipokampu a amygdaly. Tieto časti môžu byť menšie, dozrievať pomalšie alebo byť prepojené iným spôsobom. Odlišná môže byť aj hustota tzv. šedej hmoty a spojenia medzi jednotlivými časťami mozgu.
Ľudia s ADHD mávajú aj inak nastavené chemické procesy v mozgu – najmä dráhy, ktoré využívajú dopamín a noradrenalín. Tieto látky sú kľúčové pre sústredenie, motiváciu a pocit odmeny. Práve preto mozog s ADHD inak spracúva informácie, riadi pozornosť a kontroluje impulzívne reakcie.
V praxi to môže znamenať, že je pre vás ťažšie udržať pozornosť, dokončiť úlohy alebo dlhšie sedieť v pokoji.
Existujú 3 hlavné typy ADHD. Rozdeľujú sa na základe príznakov, ktoré u daného pacienta prevládajú.
1. Nepozorný typ – pre pacientov s týmto typom ADHD – poruchy pozornosti s hyperaktivitou –, sú typické problémy ako nesústredenosť či časté zabúdanie.
2. Hyperaktívno-impulzívny typ – tento typ ADHD sa prejavuje nepokojom, ťažkosťami so sebaovládaním a impulzívnym správaním. Pre pacientov je typické, že často prerušujú iných a konajú bez premyslenia následkov svojich činov.
3. Kombinovaný typ – táto forma ADHD je spomedzi všetkých najčastejšia. Ako už z názvu vyplýva, kombinovaný typ spája príznaky oboch vyššie spomenutých typov.
Neznamená to však, že ADHD nemôže vyzerať inak. Závisí od veku, pohlavia, ale aj od prostredia, v ktorom človek žije.
Prvé prejavy ADHD väčšinou nastúpia skôr, než dieťa dosiahne vek 7 rokov. U každého človeka s ADHD sa tieto príznaky objavujú v rôznej intenzite a v rôznych kombináciách.
Existujú 3 hlavné prejavy ADHD:
Kombinácia vyššie uvedených príznakov poruchy pozornosti s hyperaktivitou môže viesť k vzniku takzvanej ADHD paralýzy. Ide o stav, pri ktorom človek nedokáže začať alebo dokončiť nejakú úlohu. Nejde pritom o lenivosť. Človek by danú činnosť chcel spraviť alebo dokončiť, ale fyzicky nemôže.
U ľudí s ADHD sa toto „zamrznutie“ vyskytuje pomerne často.
Skúste si urobiť krátky orientačný test na ADHD pripravený psychologičkou z poradne Mojra. Trvá len 15 minút a pomôže vám zistiť, či by ste mali vyhľadať odbornú pomoc. Testy sú dva – jeden pre dospelých, druhý pre deti. Vyplníte ich jednoducho a anonymne, priamo online.
Presná príčina alebo konkrétny spúšťač vzniku ADHD doposiaľ nie je známy. Pravdepodobne ide o kombináciu viacerých rizikových faktorov.
Patrí medzi ne:
Počet ľudí s ADHD na Slovensku každý rok narastá. V súčasnosti ide dokonca o jednu z najčastejších neurovývinových porúch. Asi u 40 – 45 % detských pacientov ADHD pretrváva až do dospelosti.
Presný počet ľudí s ADHD na Slovensku nepoznáme. Je to aj preto, že u mnohých pacientov nie je toto ochorenie diagnostikované. Medzinárodné štúdie však naznačujú, že dospelí s ADHD tvoria približne 2 až 5 % dospelej slovenskej populácie.
U školopovinných detí je toto číslo približne dvojnásobné, teda 5 až 7 %. Ide o svetový priemer. Zo štatistík vyplýva, že chlapci trpia ADHD ochorením častejšie než dievčatá.
Liečba ADHD vyžaduje spoluprácu s viacerými odborníkmi. Pri podozrení na ADHD je to v prvom rade lekár – psychiater, ktorého úlohou je diagnostika a výber vhodnej medikamentóznej liečby. Ďalším odborníkom je psychológ, ktorý vedie terapiu.
Veľmi dôležitá je spolupráca pacienta, ktorý sám chce zmenu a dbá na zdravý životný štýl (zdravá strava, dostatok spánku a fyzickej aktivity). Kombináciou jednotlivých typov liečby je možné dostať ADHD pod kontrolu.
Keďže nepoznáme presnú príčinu vzniku ADHD, neexistujú preventívne opatrenia, ktoré s istotou zabezpečia, že nevznikne. Minimalizovať riziko môžeme elimináciou niektorých rizikových faktorov, napríklad zabezpečiť dieťaťu zdravé prostredie, v ktorom vyrastá.
1. Organizovanie dní – spísanie jednotlivých denných úloh do zoznamu vám môže pomôcť získať prehľad o tom, čo vás v daný deň či počas dlhšieho časového obdobia čaká.
2. Rozdelenie úloh na menšie časti – väčšie zadania si skúste rozdeliť do menších celkov, ktoré budú ľahšie zvládnuteľné. Vždy, keď strácate pozornosť, prerušte činnosť a dajte si pauzu alebo ju skúste vystriedať nejakou inou aktivitou. Aby ste mali menší problém vrátiť sa k pôvodnej úlohe, skúste si pomôcť časovačom. Keď uplynie stanovený čas, budete vedieť, že prestávka skončila a máte pokračovať.
3. Odstránenie „rozptyľovačov“ – pri práci či učení odložte všetko, čo s danou činnosťou nesúvisí (napríklad telefón). Ak vás rozptyľujú zvuky, existujú slúchadlá, ktoré dokážu blokovať vonkajšie zvukové fenomény.
Vyvážená strava s vysokým podielom čerstvej zeleniny i ovocia a s obmedzením nadmernej konzumácie cukru a kofeínu (ktoré zhoršujú príznaky ADHD), pomáha udržať príznaky ADHD pod kontrolou.
