ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou postihuje milióny detí na celom svete, no napriek tomu býva často nepochopená. Deti s ADHD fungujú svojím jedinečným spôsobom – od výbuchov energie a kreativity až po problémy so sústredením. Prezradíme vám, aké príznaky si u detí všímať a ako k nim pristupovať.
ADHD (attention-deficit/hyperactivity disorder) je skratka pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o chronický stav, ktorý sa vyskytuje u detí a často pokračuje až do dospelosti.
Deti s ADHD trpia poruchou vo vývoji mozgu a v mozgovej aktivite charakterizovanej pretrvávajúcimi vzormi nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré sú pre vývinovú úroveň dieťaťa atypické. Takéto deti tiež môžu zápasiť s nízkym sebavedomím, problémovými vzťahmi a slabými výsledkami v škole.
Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov, ale v priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. Skoré prejavy, ako je nadmerné vrtenie, impulzivita a nepozornosť, sa často stávajú výraznejšími, keď deti nastúpia do školy, kde čelia štruktúrovaným rutinám a očakávaniam.
Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole najmä od 6 do 12 rokov, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými. V mnohých prípadoch môžu tieto požiadavky zvýrazniť príznaky ADHD, čo zvykne viesť k diagnóze.
Mnohí ľudia si pri ADHD predstavia nekontrolovateľné dieťa v neustálom pohybe, ktoré sa odráža od stien a vyrušuje všetkých naokolo. Avšak realita je oveľa zložitejšia. Niektoré deti s ADHD sú hyperaktívne, zatiaľ čo iné sedia ticho s pozornosťou na míle ďaleko. Niektoré sa príliš sústredia na úlohu a majú problém presunúť koncentráciu na niečo iné. Ďalšie môžu byť len mierne nepozorné, ale zato prehnane impulzívne.
Príznaky u dieťaťa s poruchou pozornosti závisia od toho, ktoré vlastnosti prevládajú. Na základe toho odlišujeme tri podtypy:
Nie je to tak, že by deti s ADHD nevedeli dávať pozor, keď robia veci, ktoré ich bavia, alebo počúvajú o témach, ktoré ich zaujímajú. Vtedy nemajú problém sústrediť sa a zotrvať pri úlohe. Ale keď sa opakuje alebo je nudná, rýchlo „vypnú“.
Deti s ADHD často preskakujú z aktivity na aktivitu bez toho, aby niektorú z nich dokončili, vynechávajú potrebné kroky v postupoch, nevenujú pozornosť detailom, vyhýbajú sa povinnostiam, ktoré si vyžadujú sústredenie, ako napríklad domáce úlohy, a robia chyby z nepozornosti.
Organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov. Deti s touto poruchou tiež mávajú problémy so sústredením, ak sa okolo nich niečo deje – zvyčajne potrebujú pokojné a tiché prostredie, aby ich nič nerozptyľovalo. Často tiež môžu strácať rôzne veci, ako sú perá, ceruzky, hračky alebo úlohy.
Zatiaľ čo mnohé deti sú prirodzene dosť aktívne, deti s hyperaktívnymi prejavmi poruchy pozornosti sa neustále pohybujú. Pokúšajú sa robiť niekoľko vecí naraz a prechádzať z jednej činnosti na druhú, majú potrebu neustále behať a skákať a je pre nich problém hrať sa potichu. Dokonca aj keď sú nútené pokojne sedieť, čo pre ne môže byť veľmi ťažké, hýbu nohou alebo klopkajú prstami.
Impulzivita detí s ADHD môže viesť k problémom so sebakontrolou. Ovládajú sa menej ako ich rovesníci, prerušujú rozhovory, v triede sa pýtajú na nepodstatné veci, vyslovujú nemiestne postrehy a kladú príliš osobné otázky. Pokyny ako „buď trpezlivý“ a „počkaj chvíľu“ sú pre ne dvakrát ťažšie dodržateľné.
Presné príčiny poruchy pozornosti a hyperaktivity u detí nie sú zatiaľ úplne pochopené, výskum však naznačuje, že ide o súhru genetických, environmentálnych a neurologických faktorov:
Genetika
ADHD sa často vyskytuje v rámci rodiny, čo poukazuje na silnú genetickú zaťaženosť. U detí s rodičom alebo súrodencom s ADHD je teda väčšia pravdepodobnosť vzniku tejto poruchy.
Štruktúra a funkcia mozgu
Rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, kontrolou impulzov a výkonnou funkciou, bývajú spojené s ADHD. Úlohu môže zohrávať aj nerovnováha neurotransmiterov, najmä dopamínu.
Prenatálne faktory a faktory v ranom veku
Vystavenie toxínom počas tehotenstva, ako je nikotín, alkohol alebo olovo, a takisto predčasný pôrod či nízka pôrodná hmotnosť mávajú súvis s vyšším rizikom ADHD.
Environmentálne faktory
Stresujúce domáce prostredie v útlom detstve môže zvýšiť pravdepodobnosť prejavov ADHD.
Aj keď spomenuté činitele majú tendenciu umocniť hrozbu rozvoja ADHD, žiadny jednotlivý z nich poruchu priamo nespôsobuje a nie u všetkých detí vystavených týmto rizikám sa ADHD rozvinie.
To, že u dieťaťa pozorujete príznaky nepozornosti, impulzivity alebo hyperaktivity, ešte nemusí znamenať, že má ADHD. Niektoré zdravotné stavy, psychické poruchy a stresujúce životné udalosti môžu spôsobiť symptómy, ktoré ako ADHD len vyzerajú. Pred stanovením presnej diagnózy je preto dôležité komplexné posúdenie odborníkmi, zvyčajne vrátane pediatrov, psychológov alebo psychiatrov, ktorí vylúčia nasledujúce možnosti:
Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD.
Lekári sa odvolávajú aj na kritériá v DSM-5, ktoré zhodnotia, že prejavy sú prítomné vo viacerých prostrediach a ovplyvňujú každodenné fungovanie, pričom vylučujú iné potenciálne príčiny konkrétneho správania dieťaťa.
Ak vaše dieťa zápasí s príznakmi ADHD, môžete spolupracovať s jeho lekárom, terapeutom a pedagógmi, aby ste mu vytvorili personalizovaný liečebný plán, ktorý vyhovuje jeho špecifickým potrebám. Účinná liečba detskej ADHD zahŕňa behaviorálnu terapiu, vzdelávanie a školenie rodičov a takisto sociálnu podporu a pomoc v škole.
Stanovte si jasné pravidlá
Dôsledne komunikujte pravidlá v domácnosti a aké máte od dieťaťa očakávania. Voľte jednoduchý jazyk a uistite sa, že vaše dieťa rozumie tomu, čo od neho vyžadujete.
Používajte vizuálne pomôcky
Vytvorte vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok. Farebné kódovanie mu tiež môže uľahčiť dodržiavanie pokynov.
Rozdeľte úlohy na menšie kroky
Väčšie úlohy rozkúskujte do zvládnuteľných krokov a poskytnite presný návod pre každý z nich. Tento prístup môže zabrániť preťaženiu dieťaťa a pomôcť mu sústrediť sa.
Obmedzte rozptýlenie
Vytvorte pre domáce úlohy a aktivity tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania. Eliminácia hluku a vizuálneho neporiadku podporuje lepšiu koncentráciu.
Podporujte fyzickú aktivitu
Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu. Zamerajte sa na vonkajšie hry a činnosti, ktoré vaše dieťa bavia.
Dýchanie zhlboka, krátke prestávky
Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov. Techniky ako hlboké dýchanie alebo prestávky môžu byť prospešné.
Majte otvorenú komunikáciu
Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach. Uistite ho, že je v poriadku vyjadriť svoje emócie a vyhľadať pomoc, keď to potrebuje.
Spolupracujte s pedagógmi
Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu. Pravidelná komunikácia môže pomôcť pri riešení akýchkoľvek problémov, ktoré by sa mohli objaviť.
Implementáciou týchto stratégií môžete dieťaťu vytvoriť vhodné prostredie, ktoré bude rozvíjať jeho silné stránky a pomáhať mu zvládať výzvy spojené s ADHD.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
O ADHD alebo Poruche hyperaktivity s deficitom pozornosti ste už asi počuli. Toto ochorenia sa zväčša diagnostikuje u detí, ktoré začnú chodiť…
Pri výchove dieťaťa s poruchami pozornosti a správania (ADD, ADHD) by si rodičia mali uvedomiť, že nejde o chorobu, ale problémové…
Výchova detí s ADHD si vyžaduje individuálny prístup a jasne stanovené pravidlá. Ak sú dôsledne dodržiavané v rámci rodiny a…
