Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa nevyprovokovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu.
Tieto záchvaty sa môžu značne líšiť v type a závažnosti, od krátkych výpadkov vedomia až po kŕče celého tela.
Epilepsia trápi milióny ľudí na celom svete, či už ide o slabšie príznaky alebo o plnohodnotný epileptický záchvat. Odhaduje sa, že až 70 % ľudí žijúcich s epilepsiou by mohlo žiť bez záchvatov, ak by boli správne diagnostikovaní a liečení. Pochopenie varovných príznakov epilepsie a správna liečba môže znamenať zásadný rozdiel, najmä pokiaľ ide o epilepsiu u detí.
Epileptický záchvat je krátkodobý stav spôsobený náhlou a abnormálnou elektrickou aktivitou nervových buniek v mozgu. Môže sa prejaviť kŕčmi, stratou vedomia, no i zmenami správania pri plnom vedomí, zvláštnymi pocitmi alebo krátkodobou „duševnou neprítomnosťou“.
Jeden záchvat ešte automaticky neznamená, že máte epilepsiu. Epilepsia je ochorenie, pri ktorom má mozog dlhodobú zvýšenú náchylnosť na opakované záchvaty.
Epilepsia vám môže byť diagnostikovaná, ak:
Vyššie riziko opakovania epizódy môže naznačovať nález typickej epileptickej aktivity na EEG alebo zmeny v mozgu zistené zobrazovacími vyšetreniami, napríklad magnetickou rezonanciou.
Nevyprovokovaný záchvat vznikne bez bezprostrednej dočasnej príčiny, ktorá by v danom momente vysvetľovala podráždenie mozgu.
Za vyprovokovaný záchvat sa, naopak, považuje napríklad záchvat spôsobený:
Epileptický syndróm je konkrétny, rozpoznateľný typ epilepsie, ktorý má typickú kombináciu znakov:
Radíme sem juvenilnú myoklonickú epilepsiu, Dravetovej syndróm alebo Lennoxov-Gastautov syndróm.
Epilepsia môže mať rôzne príčiny vzniku. V mnohých prípadoch však zostáva presná príčina neznáma.
Medzi časté stimuly epilepsie patrí:
Niektoré druhy ochorenia sú dedičné, pričom genetická predispozícia znamená, že môžete byť náchylnejší na vznik epileptických záchvatov. Genetické mutácie totiž dokážu ovplyvniť vývoj mozgu alebo reguláciu elektrickej aktivity v ňom.
Traumatické poranenie mozgu, ako sú úrazy, pády alebo údery do hlavy, môžu spôsobiť poškodenie mozgu a vyvolať záchvaty. Zahŕňa to aj poškodenie mozgu v dôsledku mŕtvice či operácie mozgu.
Infekcie ako meningitída (zápal mozgových blán) alebo encefalitída (zápal mozgu) môžu viesť k poškodeniu a vyústiť do epilepsie. Príkladom patogénov, ktoré vyvolávajú epileptické záchvaty, sú neurocysticerkóza, HIV, cytomegalovírus alebo cerebrálna toxoplazmóza.
Prítomnosť nádorov v mozgu, či už malígnych, alebo benígnych, môže narušiť normálnu funkciu mozgu a viesť k záchvatovej aktivite.
Stavy ako autizmus alebo neurovývojové oneskorenie môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku epilepsie v dôsledku abnormálneho vývoja mozgu.
Nerovnováha v elektrolytoch, ako je sodík alebo vápnik, či nedostatok živín, ako je glukóza, môžu viesť k záchvatom.
Febrilné kŕče, ktoré sú vyvolané vysokými horúčkami, sú bežné u malých detí, a môžu vyústiť v záchvat.
V mnohých prípadoch je diagnostikovaná idiopatická epilepsia, čo znamená, že príčina je neznáma a môže byť výsledkom komplexnej kombinácie genetických a environmentálnych faktorov.
Pri imunitnej epilepsii k záchvatom dochádza kvôli poruche imunitného systému. Imunita omylom napáda vlastné štruktúry mozgu a spôsobuje zápal centrálneho nervového systému. Záchvaty pritom bývajú jedným z hlavných príznakov ochorenia. Medzi takéto ochorenia patrí napríklad anti-NMDA receptorová encefalitída.
V mnohých prípadoch je diagnostikovaná idiopatická epilepsia, čo znamená, že príčina je neznáma a môže byť výsledkom kombinácie genetických a environmentálnych faktorov.
Najbežnejšie spúšťače epilepsie sa môžu líšiť od človeka k človeku. Najbežnejšie faktory, ktoré vyvolávajú epileptický záchvat, zahŕňajú:
| Spúšťač | Ako môže vyvolať epileptický záchvat |
| Nedostatok spánku | Narušuje činnosť mozgu a znižuje prah pre vznik záchvatu. |
| Stres | Aktivuje stresové hormóny, ktoré môžu spôsobiť abnormálnu mozgovú aktivitu. |
| Blikajúce svetlá/vizuálne vzory | Môžu u citlivých ľudí (fotosenzitívna epilepsia) vyvolať záchvat. |
| Alkohol a drogy | Znižujú prah pre vznik záchvatov a narúšajú činnosť nervového systému. |
| Hormonálne zmeny | Kolísanie hormónov (napr. menštruácia, tehotenstvo) môže zvýšiť výskyt záchvatov. |
| Nízka hladina cukru v krvi | Mozog nemá dostatok energie, čo môže spustiť záchvat. |
| Fyzická únava | Vyčerpanie, dehydratácia a preťaženie zvyšujú riziko záchvatov. |
Hlavným príznakom epilepsie sú opakujúce sa záchvaty. Prejavy ochorenia sa však môžu líšiť v závislosti od typu záchvatu, ktorý máte. Medzi najčastejšie prejavy patrí:
Väčšina ľudí s epilepsiou má tendenciu mať rovnaký typ záchvatu, takže majú podobné príznaky pri každom jednom.
Epilepsia sa vo všeobecnosti delí na fokálnu epilepsiu a generalizovanú epilepsiu, na základe toho, kde v mozgu vznikne abnormálna elektrická aktivita. Každý typ sa prejavuje inak a vyžaduje si iný prístup k diagnostike a liečbe.
Typ záchvatu | Opis |
| Fokálny záchvat bez poruchy vedomia | Vzniká v jednej časti mozgu, vedomie je zachované, môžu sa objaviť zvláštne pocity (déjà vu, mravčenie, strach) alebo drobné pohyby. |
| Fokálny záchvat s poruchou vedomia | Vedomie je zmenené alebo stratené, človek nereaguje, môže vykonávať automatické pohyby a po záchvate má výpadok pamäti. |
| Generalizovaný záchvat bez motorických prejavov | Krátke „zahľadenie sa“, bez kŕčov, človek na chvíľu nereaguje. |
| Generalizovaný tonicko-klonický záchvat | Strata vedomia, stuhnutie tela a následné kŕče, môže byť prítomné hryzenie jazyka alebo pomočovanie. |
| Myoklonické záchvaty | Krátke, rýchle zášklby svalov, často po prebudení. |
| Atonické záchvaty | Náhla strata svalového napätia, človek náhle spadne bez varovania. |
Poskytnutie prvej pomoci pri epileptickom záchvate je často sprevádzané stresom a starými mýtmi, ktoré môžu chorému skôr ublížiť. Najdôležitejším pravidlom je zachovať pokoj a uvedomiť si, že väčšina záchvatov odzneje spontánne do niekoľkých minút.
Vašou prvoradou úlohou je ochrániť dotyčného pred fyzickým zranením. Ak vidíte, že človek padá, snažte sa pád zmierniť.
Najväčšou chybou je snaha o násilné otvorenie úst. Nikdy nevkladajte chorému do úst žiadne predmety a nepokúšajte sa mu vytiahnuť jazyk – jeho údajné zapadnutie je len mýtus. Svalové napätie počas záchvatu zapadnutie jazyka znemožňuje, zatiaľ čo cudzie predmety v ústach môžu viesť k vybitiu zubov, poraneniu sánky alebo k vdýchnutiu úlomkov.
Keď kŕče ustanú, pacient býva často zmätený, vyčerpaný alebo upadá do hlbokého spánku. V tomto momente ho opatrne uložte do stabilizovanej polohy na boku.
Táto poloha zabezpečí, že dýchacie cesty zostanú voľné a prípadné sliny alebo zvratky odtečú von, čím sa predíde uduseniu.
Zostaňte pri ňom, kým sa úplne nepreberie a nenadobudne plné vedomie. Sledujte čas, ak samotný záchvat trvá viac ako 5 minút, alebo ak sa jeden záchvat skončí a druhý okamžite začne bez toho, aby sa človek prebral, ide o stav ohrozujúci život a je nevyhnutné okamžite volať záchrannú službu.
Pomoc volajte aj v prípade, ak ide o prvý záchvat v živote, ak je osoba tehotná alebo ak došlo k zraneniu počas pádu.
Diagnostikovať epilepsiu nie je jednoduché. V prípade epileptického záchvatu (najmä prvého v živote), sú potrebné kompletné vyšetrenia – od laboratórneho skríningu až po kompletné odborné neurologické a zobrazovacie vyšetrenie.
1. Otázky ohľadom príznakov
Lekár vám bude klásť podrobné otázky, ako často sa u vás záchvaty vyskytujú, čo zažívate pred, počas a po udalosti a o všetkých možných spúšťačoch. Rodinná anamnéza je dôležitá, pretože niektoré formy epilepsie môžu byť dedičné. Lekár sa vás spýta na akékoľvek predchádzajúce poranenia mozgu, infekcie alebo stavy, ktoré by mohli viesť k záchvatom.
2. Neurologické vyšetrenie
Fyzikálne vyšetrenie a neurologické testy pomáhajú posúdiť vašu mozgovú funkciu, reflexy, koordináciu a kognitívne schopnosti.
3. Elektroencefalogram (EEG)
EEG je primárny diagnostický nástroj pre epilepsiu. Tento test meria elektrickú aktivitu v mozgu. Počas vyšetrenia sa na pokožku hlavy umiestnia malé elektródy, ktoré zaznamenávajú mozgové vlny.
Vyšetrenie môže pomôcť odhaliť abnormálnu mozgovú aktivitu, ktorá je charakteristickým znakom epilepsie. Môže sa vykonať počas záchvatu alebo po ňom na zistenie charakteristických vzorcov záchvatov.
4. Zobrazovacie vyšetrenia
Magnetická rezonancia alebo CT sa používa na vizualizáciu štruktúr mozgu a detekciu akýchkoľvek abnormalít, ako sú nádory, mŕtvice alebo vývojové problémy, ktoré by mohli spôsobiť záchvaty.
5. Krvné testy
Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť iné potenciálne príčiny záchvatov, ako je infekcia, nízka hladina cukru v krvi alebo nerovnováha elektrolytov. Môžu sa vykonať aj testy na diagnostiku genetických stavov alebo iných zdravotných problémov, ktoré by mohli prispieť k záchvatom.
6. Genetické vyšetrenie
Ak existuje podozrenie na genetickú príčinu epilepsie, lekár môže odporučiť genetické vyšetrenie na identifikáciu špecifických mutácií spojených s epilepsiou.
Toto je obzvlášť bežné v prípadoch, keď epilepsia začína v detstve alebo sa zdá, že sa vyskytuje v rodinách.
Ako sa zbaviť epilepsie? Liečba epilepsie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, zmenu životného štýlu a v niektorých prípadoch chirurgický zákrok.
Cieľom liečby je kontrolovať a znižovať frekvenciu záchvatov a zároveň minimalizovať vedľajšie účinky a zlepšiť kvalitu života pacienta.
Primárnou liečbou pre väčšinu ľudí s epilepsiou sú lieky. Antiepileptiká pomáhajú kontrolovať záchvaty stabilizáciou elektrickej aktivity v mozgu.Patrí sem napríklad karbamazepín, kyselina valproová, levetiracetam, alebo lamotrigín.
Výber správneho lieku je na neurológovi a závisí od typu epilepsie, veku pacienta, anamnézy a od toho, ako liek znáša.
Vedľajšie účinky antiepileptík môžu zahŕňať:
Je dôležité pravidelne navštevovať lekára, ktorý má sledovať účinnosť a v prípade potreby upraviť dávkovanie.
Úprava životného štýlu zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní epilepsie. Zabezpečenie dostatočného spánku, zvládanie stresu relaxačnými cvičeniami, jógou alebo meditáciou, môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť záchvatov vyvolaných emočným stresom.
Dôležité je tiež identifikovať a vyhýbať sa špecifickým spúšťačom, ako sú blikajúce svetlá alebo alkohol.
Niektorým pacientom môžu pomôcť zmeny v stravovaní, napríklad dodržiavanie keto diéty, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Udržiavanie vyváženého a zdravého životného štýlu je kľúčom k zníženiu frekvencie záchvatov a zlepšeniu celkovej pohody.
a
Chirurgická liečba epilepsie patrí do oblasti neurochirurgie a jej cieľom je odstrániť alebo vyriešiť časť mozgu, ktorá vyvoláva epileptické záchvaty. Aby bol takýto zákrok úspešný, musí byť presne určené miesto, kde záchvaty vznikajú, a zároveň musí ísť o oblasť, ktorej odstránenie neohrozí dôležité funkcie, ako sú reč, pohyb alebo zrak.
Najčastejšie sa vykonáva tzv. ložisková resekcia, pri ktorej chirurg odstráni malú časť mozgového tkaniva, najčastejšie v oblasti spánkového laloka. U vhodne vybraných pacientov môže tento zákrok viesť až k úplnému vymiznutiu záchvatov v približne 60 až 80 % prípadov.
Ďalšou možnosťou je kalozotómia, pri ktorej sa prerušia nervové spojenia medzi oboma hemisférami mozgu. Tento zákrok síce nelieči samotnú príčinu epilepsie, ale zabraňuje tomu, aby sa záchvaty šírili z jednej strany mozgu na druhú, čím sa znižuje ich závažnosť a najmä riziko pádov.
V najťažších prípadoch, najmä u detí s ťažko poškodenou jednou hemisférou, sa môže pristúpiť k hemisférektómii. Ide o veľmi radikálny zákrok, pri ktorom sa funkčne odpojí jedna polovica mozgu, ktorá je zdrojom neustálych záchvatov. Takéto zákroky sa vždy zvažujú veľmi starostlivo a sú určené len pre pacientov, u ktorých iné formy liečby neboli úspešné.
Stimulácia blúdivého nervu je moderná liečebná metóda určená pre pacientov s epilepsiou, ktorí nemôžu podstúpiť klasickú operáciu mozgu, napríklad kvôli viacerým ložiskám alebo ich umiestneniu v rizikových oblastiach.
Pri tejto metóde sa pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou implantuje malý generátor impulzov, ktorý je spojený tenkou elektródou s ľavým blúdivým nervom na krku.
Prístroj následne v pravidelných intervaloch vysiela slabé elektrické impulzy do mozgu, čím ovplyvňuje jeho aktivitu a zvyšuje prah pre vznik epileptického záchvatu.
Súčasťou systému je aj špeciálny magnet, ktorý pacient nosí pri sebe. Ak pocíti varovné príznaky záchvatu, môže magnetom aktivovať silnejší impulz, ktorý môže záchvat zastaviť alebo aspoň zmierniť jeho priebeh.
Cieľom VNS nie je úplné vyliečenie epilepsie, ale zníženie frekvencie záchvatov, často o viac ako 50 %, skrátenie ich trvania a zlepšenie celkovej kvality života pacienta.
Ako sa natrvalo zbaviť epilepsie? Bohužiaľ to nepôjde. Toto ochorenie nie je možné úplne vyliečiť. Niektorí pacienti potrebujú celoživotnú liečbu na kontrolu záchvatov, u iných postupne záchvaty ustúpia až vymiznú. V niektorých prípadoch je možné liečbu pomocou liekov pomaly a postupne (počas niekoľkých mesiacov) ukončiť. Jednou z podmienok je, že musíte byť 2 roky bez záchvatov a výsledky vyšetrení máte v norme.
Keďže epilepsia je nevyliečiteľná, stále u vás môže hroziť hrozí riziko recidívy. Preto o začiatku, ukončení, ale aj o liečbe samotnej choroby vždy rozhoduje ošetrujúci lekár. Liečbu by ste si nikdy nemali ukončiť svojvoľne, inak vám hrozí riziko vzniku závažných záchvatov.
Epilepsia automaticky neznamená zákaz šoférovania. Rozhoduje typ záchvatov, čas od posledného záchvatu a stanovisko neurológa. Pri osobnom aute sa spravidla vyžaduje aspoň 1 rok bez záchvatu. Pre profesionálnych vodičov platia prísnejšie podmienky.
Pacienti s epilepsiou nesmú kvôli vlastnej bezpečnosti i bezpečnosti okolia pracovať vo výškach a s otvorenými strojmi a takisto pre nich nie sú vhodné zamestnania s prácou na nočné zmeny.
Táto kombinácia je možná a bezpečná, pokiaľ ste pod pravidelným lekárskym dohľadom.
Ak trpíte epilepsiou a rozhodnete sa otehotnieť, mali by ste to vopred konzultovať so svojím lekárom.
Ešte pred otehotnením je potrebné upraviť vašu farmakologickú liečbu tak, aby neovplyvnila vývoj dieťatka – niektoré antiepileptiká totiž predstavujú zvýšené riziko. Tento problém u vás lekár väčšinou vyrieši znížením dávky liekov.
Nikdy však nemeňte dávkovanie ani neprestaňte užívať lieky podľa vlastného uváženia.
Samotná diagnóza nestačí. Nárok závisí od toho, ako výrazne epilepsia obmedzuje vašu schopnosť pracovať, a vzniká vtedy, ak dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobuje pokles vašej práceschopnosti o viac ako 40 %.
Ľudia s epilepsiou sa vo väčšine prípadov môžu očkovať. Po očkovaní môžete registrovať horúčku, ktorá – pokiaľ ste citliví – môže zvýšiť hrozbu záchvatu. Dostupné údaje nepreukazujú, že by očkovanie spôsobovalo epilepsiu u zdravých ľudí. Iba pri zle kontrolovanom ochorení je vhodná konzultácia s neurológom.
Môže dieťa s epilepsiou navštevovať bežnú školu a športovať?
Áno. Vo väčšine prípadov nie je dôvod na izoláciu dieťaťa. Dôležitá je otvorená komunikácia s pedagógmi, aby vedeli poskytnúť prvú pomoc.
Čo sa týka športu, väčšina aktivít je bezpečná a dokonca odporúčaná pre psychickú pohodu.
Čo je to epileptická aura a ako ju spoznať?
Aura je v podstate začiatok záchvatu, ktorý postihuje len malú časť mozgu. Pacient ju vníma ako zvláštny pocit v žalúdku, brnenie, zášklb svalu, náhly strach alebo čuchový vnem.
Ak pacient svoju auru pozná, má niekoľko sekúnd na to, aby si bezpečne sadol alebo ľahol a predišiel zraneniu pri páde.
