27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Stretnutie s epileptickým záchvatom býva pre väčšinu laikov nepríjemné. Nie je to však stav, ktorý by nemohol každý zvládnuť v rámci prvej pomoci. Napriek hrozivému obrazu záchvat v drvivej väčšine prípadov pominie počas niekoľkých minút. Kedy zavolať záchrannú službu a kedy stačí laická prvá pomoc?

Epileptický záchvat je prejavom abnormálnej elektrickej aktivity mozgu. Rozlišujeme takzvaný malý záchvat (petit mal) a veľký záchvat (grand mal).

Rozdiel medzi malým a veľkým záchvatom

Malý záchvat je sprevádzaný niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia. Postihnutý vyzerá, akoby sa na chvíľu „zahľadel do prázdna“, nereaguje, ale nespadne na zem a po ústupe záchvatu si naň nepamätá. Tieto záchvaty si častokrát okolie ani nevšimne.

Veľký záchvat je spojený s náhle vzniknutým bezvedomím a uvoľnením svalstva, čo vedie k pádu. Niekoľko desiatok sekúnd, prípadne pár minút pred nástupom samotného záchvatu môže postihnutý pociťovať nenormálne čuchové, chuťové alebo akustické vnemy, takzvanú auru.

Zriedkakedy na ňu stihne upovedomiť svoje okolie. Nástup záchvatu grand mal je veľmi rýchly – z plného vedomia náhle bezvedomie spravidla s pádom na zem, pri ktorom môže dôjsť k poraneniu. Nasleduje záchvat kŕčov.

Záchvat kŕčov

Tie sú na začiatku tonické, to znamená, že celé telo je napäté a stuhnuté. Ak kŕč postihne aj bránicu, môže pacient vydať zvuk pripomínajúci výkrik a prestane dýchať. Toto štádium však trvá len niekoľko sekúnd a prechádza do štádia kŕčov klonických.

Kŕče postihujú priečne pruhované svaly celého tela, najmarkantnejšie sa prejavujú na končatinách, postihnutým trasie, až „hádže“. Vo väčšine prípadov toto štádium odoznie do piatich minút. Ak trvá výrazne dlhšie, jedná sa o závažný stav (status epilepticus).

Počas záchvatu pacient chrčivo dýcha, na prstoch a perách sa objavuje modré sfarbenie. Častým príznakom je pena okolo úst (zo slín), niekedy ružová, ak došlo k pohryzeniu jazyka. Po skončení záchvatu kŕčov môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá. Uvoľnenie svalov môže sprevádzať únik moču alebo aj stolice.

Prvá pomoc

Epileptický záchvat môže okolie, ktoré ho ešte nikdy nezažilo, vydesiť. Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu. Jej hlavným cieľom je, ak sme už nestihli zabrániť samotnému pádu na začiatku bezvedomia, zabrániť ďalším zraneniam, ku ktorým môže dôjsť počas kŕčov.

Postihnutého sa netreba snažiť znehybniť, na to sú kŕče príliš silné. Postačuje zabrániť, aby si poranil ktorúkoľvek časť tela o tvrdé alebo hranaté či ostré predmety, ak je to možné, tak ich odstrániť. Platí to predovšetkým o hlave pacienta je vhodné ju podložiť mäkkým materiálom (bunda, uterák, vankúš) alebo aspoň pridržiavať rukami.

Netreba sa snažiť o otváranie úst a vyťahovanie jazyka, alebo vkladanie predmetov medzi zuby, nedajbože vlastných prstov. Pri náhlom kŕčovitom zovretí čeľustí by mohlo dôjsť k ich škaredému poraneniu. Pri bezvedomí počas epileptického záchvatu práve „vďaka“ zvýšenému napätiu svalstva nemôže prísť k zapadnutiu jazyka a upchatiu dýchacích ciest.

Kvôli tomu je aj snaha o udržanie hlavy v záklone zbytočná (a spravidla počas kŕčov aj nemožná). Krvavé sliny sú prejavom zranenia, ktoré vzniklo bezprostredne pri páde a tieto zranenia v ústnej dutine alebo na perách sa vďaka zloženiu slín veľmi rýchlo zahoja.

Po odznení kŕčov treba postihnutého sledovať. Po prebratí z bezvedomia môže byť ešte dezorientovaný, nevie, kde sa nachádza, čo sa mu stalo, môže neprimerane reagovať, na záchvat samotný sa nepamätá.

Ak ide o známeho epileptika a záchvat do cca 3 – 5 minút skončí, nie je potrebné volať záchrannú službu, tá už spravidla aj tak príde až po prebratí z bezvedomia.

Kontaktovať rýchlu lekársku službu na čísle 155 je nutné, ak:

  1. ide o neznámeho človeka, o ktorom nevieme, či sa na epilepsiu lieči alebo nie. To sú spravidla stavy, s ktorými sa okolie stretáva vonku v teréne.
  2. po odznení prvotného záchvatu dochádza rýchlo k ďalšiemu (kumulácia záchvatov), alebo kŕče trvajú výrazne dlhšie ako päť minút (epileptický stav).
  3. pri páde alebo počas kŕčov došlo k ťažšiemu krvavému poraneniu (rozbitá hlava, porezanie o okolité predmety) alebo evidentnej zlomenine.
  4. záchvat síce odznel behom pár minút, ale viac ako hodinu pretrváva bezvedomie.

Záver

Inak je postačujúce pozorovanie postihnutého, po návrate vedomia pokojná komunikácia, užitie liekov, ktoré na epilepsiu berie a kontrola u neurológa kvôli vylúčeniu sekundárneho postihnutia nervového systému.

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
absencieepilepsiaepileptický záchvatkŕčemozogstrata vedomia