Stalo sa vám niekedy, že sa vám v jedinej sekunde roztočil svet, kolená povolili a rozplynul sa kontakt s realitou? Tento znepokojujúci moment často prichádza bez varovania. Hoci vo väčšine prípadov ide o krátkodobý a neškodný stav, synkopa môže byť aj signálom vážnejšieho problému. Čo sa deje v organizme pri odpadnutí, aké sú jeho najčastejšie príčiny a kedy by ste mali spozornieť?
Synkopa je všeobecný medicínsky termín pre odpadnutie, ktoré môže mať mnoho príčin. Aby sme boli pri vedomí, musí byť mozog neustále zásobený krvou bohatou na kyslík a živiny. Náhla a dočasná strata vedomia preto vzniká v dôsledku zníženého prietoku krvi do mozgu.
Krátkodobé bezvedomie je pomerne častý stav, najmä u ľudí nad 70 rokov. Jeho epizódy sa však môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, a to bez ohľadu na to, či máte zdravotné ťažkosti alebo nie.
Mdloba zvyčajne trvá len niekoľko sekúnd, prípadne minút, pričom po precitnutí sa ešte chvíľu môžete cítiť zmätene alebo unavene. Úplné zotavenie bežne nastáva v priebehu minút až hodín.
Vo väčšine prípadov synkopa nie je dôvodom na obavy a nevyžaduje si ďalšiu liečbu. Vždy je však dôležité určiť jej príčinu, aby sa jej v budúcnosti dalo predísť alebo zistiť, či za ňou nestojí napríklad ochorenie srdca, ktoré si už terapiu vyžaduje.
Ak sa potrebujete poradiť, využite bezplatné poradenstvo na linke poradenstva pre zdravie.
Pred samotnou stratou vedomia môžete vnímať „pocit na odpadnutie“, ktorý sa prejavuje ako:
Príčin omdletia môže byť mnoho. Zväčša ide o neškodný, krátkodobý dôvod, ktorý vedie k dočasnej strate vedomia. Môže ale poukazovať aj na ochorenie ovplyvňujúce nervový systém alebo srdce. Niekedy je to zas stav, ktorý narúša prietok krvi v tele a spôsobuje pokles krvného tlaku, napríklad pri rýchlom postavení sa z ľahu.
Synkopa nastáva, ak dôjde k:
Existuje viacero rôznych typov odpadnutia.
Zahŕňa vazovagálnu a situačnú synkopu. Sú to reakcie organizmu na určité podnety, napríklad dlhé státie alebo stres.
Vazovagálna synkopa sa vzťahuje na zvýšenú aktivitu blúdivého nervu, ktorý dáva signál srdcu, aby spomalilo, a cievam, aby sa rozšírili. Táto kombinácia účinkov má za následok pokles krvného tlaku a nedokrvenie mozgu. Ide o najčastejší typ synkopy vo všetkých vekových skupinách, ale hlavne u mladých ľudí.
Vazovagálnu synkopu môže vyvolať:
Nazývaná aj ortostatická alebo posturálna hypotenzia. Vzniká prudkým poklesom krvného tlaku pri zmene polohy, napríklad pri postavení sa z ľahu alebo sedu.
Pri ortostatickej hypotenzii sa pôsobením gravitácie krv hromadí v dolných končatinách, čo vedie k zníženému prietoku krvi do mozgu. Prietok krvi sa obnoví, keď osoba spadne alebo je umiestnená do horizontálnej polohy. S vyšším vekom sa tento stav stáva bežnejším, pretože cievy strácajú schopnosť pohotovo reagovať na zmenu polohy.
Medzi spúšťače ortostatickej hypotenzie patrí:
Je spôsobená nedostatočným prekrvením mozgu v dôsledku problémov so srdcom alebo cievami.
Môžu to byť napríklad poruchy srdcového rytmu (arytmie), ochorenia chlopní, srdcové zlyhávanie, myokarditída (zápal srdcového svalu) a kardiomyopatie.
Srdcový sval vtedy nie je schopný pumpovať krv tak dobre, ako by mal. Ak je srdcová frekvencia príliš pomalá alebo, naopak, prirýchla, môžu sa objaviť mdloby spojené s dýchavičnosťou, bolesťou na hrudníku a búšením srdca.
Strata vedomia zapríčinená epileptickým záchvatom, srdcovým infarktom, mozgovou príhodou, poranením hlavy, intoxikáciou, hypoglykémiou pri cukrovke alebo iným núdzovým stavom sa nepovažuje za synkopu a väčšinou si vyžaduje urgentnú zdravotnú pomoc.
Epileptické záchvaty sú epizódy abnormálnej aktivity mozgu. Záchvaty sa môžu rovnako ako u synkopy prejavovať stratou vedomia. Častokrát sú prítomné aj kŕče, ktoré spravidla začínajú stuhnutím svalov, po ktorom nasleduje fáza rytmických zášklbov.
Osoba so záchvatom môže tiež:
Niektorí ľudia uvádzajú pred záchvatom zvláštny pocit, ktorý lekári označujú ako „aura“.
Dočasne znížený krvný tlak a srdcovú frekvenciu môžu mať na svedomí rôzne spúšťače.
Medzi najčastejšie patria:
Ak si na sebe všimnete príznaky ako točenie hlavy, nevoľnosť, potenie, sťažené dýchanie, nedostatok vzduchu alebo búšenie srdca, môžu naznačovať nadchádzajúcu mdlobu.
Odpadnutiu môžete zabrániť nasledovne:
Najčastejším dôvodom epizódy odpadnutia dieťaťa je dočasný nedostatok okysličenej krvi prúdiacej do mozgu. Väčšina takýchto synkop je neškodná – deti môžu omdlieť po zadržaní dychu pri intenzívnom plači alebo v amoku. Mdloby zväčša do minúty pominú a dieťa nadobudne vedomie. Počas takéhoto incidentu treba zachovať pokoj, zostať s dieťaťom, upokojiť ho a uložiť na bok.
Odpadnutie u dojčiat môže byť závažnejšie a synkopa môže súvisieť so srdcovými ochoreniami – poruchami srdcového rytmu (arytmiami), vrodenými srdcovými chybami alebo závažným zadržiavaním dychu. Na určenie príčiny je nevyhnutné okamžité lekárske vyšetrenie. Lekára treba vyhľadať v prípade, že dieťa sa dusí, zmodrie, trasie sa, stuhne, ochabne alebo má svalové zášklby, čo môže byť príznakom záchvatu.
Ak ste odpadli len raz a inak ste v dobrej zdravotnej kondícii, pravdepodobne nie je potrebné navštíviť odborníka. Je ale dôležité poradiť sa s vaším lekárom, ak neviete, čo u vás bolo spúšťačom synkopy alebo sa odpadávanie opakuje.
Zavolajte záchrannú službu, pokiaľ vy alebo niekto vo vašom okolí odpadol a:
Všeobecný lekár sa vás opýta podrobné otázky o vašich prejavoch a epizódach synkopy, napríklad či pociťujete nejaké varovné signály pred odpadnutím a kedy a kde k nemu dochádza. Môže vám tiež zaznamenať srdcovú frekvenciu a krvný tlak v rôznych polohách tela: v ľahu, v sede aj v stoji.
Takisto môžete podstúpiť ďalšie špecializované vyšetrenia na zistenie pôvodu mdlôb. Tieto testy hodnotia stav vášho srdca, rýchlosť srdcového rytmu (pulz), množstvo krvi vo vašom organizme (objem krvi) či prietok krvi pri rôznych polohách tela.
Kardiológ vám vyšetrí prípadné poruchy rytmu, ako aj chlopne či srdcové zlyhávanie. Ak je podozrenie na neurologickú príčinu, odporúča sa navštíviť neurológa.
Veľká prevaha epizód mdloby nie je nebezpečná, pokiaľ sa pri páde nezraníte. Odpadnutie však môže byť život ohrozujúce, ak je spôsobené poruchou srdcového rytmu alebo neurologickým problémom. Vtedy by ste mali absolvovať prehliadku u lekára.
Liečba synkopy závisí od jej príčiny. Hlavným cieľom je zabrániť opakovaniu epizód odpadnutia.
Možnosti liečby synkopy zahŕňajú:
Keď uvidíte niekoho vo vašom okolí omdlieť, postupujte nasledovne:
Ak osoba dýcha:
Ak osoba nedýcha:
Pri poskytovaní kardiopulmonálnej resuscitácie je dôležité myslieť nielen na záchranu postihnutého, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Preto, ak sú dostupné, použite ochranné pomôcky ako rukavice alebo resuscitačné rúško na minimalizovanie kontaktu s telesnými tekutinami. Pokiaľ tieto pomôcky nemáte, môžete vykonávať iba stláčanie hrudníka.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Náhla strata vedomia je často spojená s dlhodobým státím či dehydratáciou, najmä počas leta. Viete, ako sa jej vyhnúť? A…
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
Pády a úrazy nie sú v letnom období ničím výnimočným, práve naopak. Inak to nie je ani v prípade poranení…
