Aneuryzma je oslabenie a vydutie steny cievy, ktoré dlhý čas nemusí vykazovať žiadne príznaky. V článku sa dozviete o prejavoch aneuryziem, možnostiach ich diagnostiky a liečby vrátane endovaskulárnych zákrokov, ako aj o tom, čo pomáha znížiť riziko ich vzniku a prasknutia.
Aneuryzma je abnormálne vydutie steny cievy, najčastejšie tepny, ktoré vzniká v dôsledku jej oslabenia. Krvný tlak pôsobiaci na oslabené miesto spôsobuje, že sa cievna stena postupne vyklenuje smerom von, podobne ako balón.
Najväčšou hrozbou aneuryzmy je jej prasknutie, ktoré môže zapríčiniť:
Aneuryzma sa môže vytvoriť kdekoľvek v tele, no najobvyklejšie sa vyskytuje v:
Presná príčina aneuryzmy nie je vždy známa. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu viacerých činiteľov, ktoré postupne oslabujú stenu cievy.
Aorta je najväčšia tepna v tele – k jej vydutiu najčastejšie dochádza v brušnej oblasti (abdominálna aneuryzma).
Vzniká na tepnách zásobujúcich mozog.
Aneuryzma obvykle nespôsobuje žiadne príznaky, najmä pokiaľ je malá a neprasknutá. Problémy zvyknú nastať až vtedy, keď sa zväčšuje alebo praskne.
| Neprasknutá mozgová aneuryzma | Prasknutá aneuryzma v mozgu |
| Väčšinou je bez symptómov. Ak sa však zväčšuje alebo tlačí na okolité štruktúry, môže sa prejaviť: – bolesťami hlavy – bolesťou za okom – poruchami videnia (rozmazané alebo dvojité) – poklesnutým viečkom – slabosťou alebo necitlivosťou časti tváre | – prudká, veľmi silná bolesť hlavy („najhoršia bolesť v živote“) – nevoľnosť a vracanie – stuhnutie šije – porucha až strata vedomia – záchvatynáhle poruchy reči alebo hybnosti |
| Neprasknutá aneuryzma brušnej aorty | Prasknutá abdominálna aneuryzma |
| Vo väčšine prípadov nespôsobuje ťažkosti. Ak rastie, môže sa objaviť: – tupá alebo tlaková bolesť v bruchu, krížoch alebo chrbte – pocit pulzovania v bruchu – pocit tlaku alebo plnosti v bruchu | Je to akútny stav, ktorý vyžaduje okamžitú pomoc: – náhla, silná bolesť brucha alebo chrbta – masívne vnútorné krvácanie – prudký pokles krvného tlaku – zrýchlený pulzzávraty, slabosť – kolaps alebo strata vedomia |
Na diagnostiku mozgových aneuryziem sa spravidla využíva CT angiografia, ktorá pomocou CT prístroja a kontrastnej látky zobrazuje cievne riečisko mozgu.
Presnejšou, no invazívnejšou metódou je digitálna subtrakčná angiografia (DSA). Tá slúži na detailné vykreslenie mozgových ciev a v prípade potreby umožňuje aj okamžité endovaskulárne ošetrenie aneuryzmy priamo vnútri cievy. DSA je považovaná za „zlatý štandard“ v diagnostike mozgových aneuryziem, najmä pri nejasných nálezoch alebo pred plánovaním zákroku.
Aneuryzma brušnej aorty sa vo väčšine prípadov zistí náhodne, pretože dlho nespôsobuje žiadne problémy. Zvyčajne býva odhalená pri vyšetreniach, ktoré sa vykonávajú z iného dôvodu.
Štandardne zvykne byť diagnostikovaná pri:
Na liečbu mozgovej výdute nie je vždy nutný invazívny výkon. Všetko závisí od toho:
Ak je malá, nerastie a nehrozí jej prasknutie, lekár ju iba pozoruje. V takýchto prípadoch zvolí konzervatívny postup, ktorý spočíva v pravidelných kontrolných vyšetreniach a sledovaní veľkosti vydutia.
Súčasťou je aj liečba vysokého krvného tlaku a úprava životného štýlu, najmä vyhýbanie sa fajčeniu.
Pokiaľ aneuryzma ešte nepraskla, no toto riziko existuje, cieľom terapie je prasknutiu predísť. Najčastejšie sa používa endovaskulárna liečba, pri ktorej sa aneuryzma ošetrí zvnútra cievy.
Ak praskne, ide o akútny, život ohrozujúci stav. V takom prípade je potrebné okamžité ošetrenie, aby sa zastavilo ďalšie krvácanie do mozgu.
Pri menšej aneuryzme, ktorá nespôsobuje komplikácie, sa zvyčajne prikročí ku konzervatívnemu postupu.
Ten zahŕňa:
Operačné riešenie vám bude spravidla odporučené vtedy, keď je aneuryzma väčšia, rýchlo rastie alebo sa predpokladá jej prasknutie.
Liečba môže prebiehať dvoma spôsobmi:
Rozšírená cieva praskne vtedy, keď jej oslabená stena nezvládne tlak krvi.
