Artritída je súhrnný názov pre ochorenia, pri ktorých dochádza k zápalu a poškodeniu kĺbov v tele. Prejavuje sa najmä bolesťou, opuchom, stuhnutosťou a zníženou pohyblivosťou kĺbov, čo môže obmedzovať každodenné fungovanie.
Artritída nie je jedno konkrétne ochorenie, ale pojem pre skupinu chorôb, ktoré postihujú kĺby. Tieto ochorenia vedú k poškodeniu kĺbov a najčastejšie sa prejavujú bolesťou, stuhnutosťou a obmedzením pohybu.
Typickým znakom je zápal v kĺbe, ktorý vedie k opuchu, citlivosti a zhoršenej funkcii. Príznaky môžu byť mierne, ale aj natoľko výrazné, že obmedzujú bežné denné aktivity.
Artritída môže vzniknúť v dôsledku opotrebovania kĺbov, úrazu, autoimunitných procesov alebo iných ochorení. Postihuje rôzne kĺby, najčastejšie ruky, kolená, bedrá, chodidlá a chrbticu. Medzi najčastejšie formy patrí osteoartritída a reumatoidná artritída.
Artritída zahŕňa viac ako 100 rôznych ochorení, ktoré sa líšia príčinou vzniku, priebehom aj tým, ako postihujú kĺby. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na formy spôsobené opotrebovaním kĺbov a formy spojené so zápalom alebo poruchou imunitného systému.
Medzi najčastejšie typy artritídy patria:
Jednotlivé typy sa môžu líšiť tým, či dochádza skôr k postupnému poškodeniu kĺbových tkanív alebo k výraznému zápalu sprevádzanému opuchom a bolesťou.
Artritída vzniká rôznymi mechanizmami v závislosti od typu ochorenia.
Pri osteoartritíde dochádza k postupnému poškodeniu kĺbovej chrupavky. Keď sa chrupavka opotrebuje, kosti sa začnú trieť o seba, čo vedie k bolesti, stuhnutosti a zníženej funkcii kĺbu. Tento proces je najčastejšie spojený so starnutím, ale urýchľujú ho aj zranenia alebo dlhodobé preťaženie kĺbov.
Pri reumatoidnej artritíde imunitný systém napáda synoviálnu výstelku kĺbu. Vzniká chronický zápal, ktorý postupne poškodzuje chrupavku aj kosť a vedie k trvalému poškodeniu kĺbov.
Ďalšie formy artritídy môžu vzniknúť pri zvýšenej hladine kyseliny močovej (dna), po vírusových infekciách alebo aj bez jednoznačnej príčiny. Riziko zvyšujú genetické faktory, vek, nadváha, fajčenie a opakované zaťažovanie kĺbov.
Najčastejšie príznaky artritídy sa týkajú kĺbov a môžu sa líšiť podľa konkrétneho typu ochorenia aj postihnutého kĺbu.
Typicky sa objavuje bolesť kĺbov, stuhnutosť, opuch a znížený rozsah pohybu, čo obmedzuje bežné fungovanie kĺbu. Postihnuté miesto môže byť na dotyk citlivé, teplejšie alebo začervenané.
U niektorých ľudí sa môže objaviť aj zmena farby kože v okolí kĺbu alebo zvýšená citlivosť pri dotyku. Príznaky môžu mať kolísavý priebeh a striedať sa obdobia zhoršenia s obdobiami relatívneho ústupu, alebo môžu byť prítomné dlhodobo, napríklad po fyzickej záťaži.
Pri niektorých formách artritídy sa môžu pridružiť aj celkové príznaky, ako je únava alebo ťažkosti mimo samotných kĺbov.
Riziko vzniku artritídy zvyšuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú kĺby alebo imunitný systém.
Medzi najdôležitejšie patrí vek, keďže výskyt artritídy sa zvyšuje s pribúdajúcimi rokmi. Významnú úlohu zohráva aj genetická predispozícia, pretože niektoré formy artritídy sa môžu vyskytovať v rodinách.
Vyššie riziko majú aj ženy pri reumatoidnej artritíde a muži pri dne, čo je iný typ artritídy spojený so zvýšenou hladinou kyseliny močovej a tvorbou kryštálov v kĺboch.
Ďalším faktorom je nadmerná hmotnosť, ktorá zvyšuje záťaž najmä na kolená, bedrá a chrbticu. Riziko zvyšuje aj predchádzajúce poranenie kĺbu, ktoré môže viesť k jeho neskoršiemu opotrebovaniu.
Významný vplyv má aj životný štýl, najmä fajčenie a nízka fyzická aktivita, ktoré môžu zhoršovať zdravie kĺbov a celkovú odolnosť organizmu.
Diagnostika artritídy začína fyzikálnym vyšetrením, pri ktorom lekár hodnotí postihnuté kĺby, zisťuje prítomnosť opuchu, zmeny farby kože, teplotu v oblasti kĺbu a rozsah jeho pohybu. Zároveň sa pýta na príznaky, ich trvanie a okolnosti, pri ktorých sa zhoršujú.
Súčasťou diagnostiky môžu byť aj laboratórne testy, najmä vyšetrenie krvi, moču alebo kĺbovej tekutiny. Analýza kĺbovej tekutiny pomáha určiť typ zápalu a vylúčiť infekčné alebo metabolické príčiny.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj zobrazovacie vyšetrenia, ktoré umožňujú zhodnotiť stav kĺbov a okolitých tkanív. Patrí sem röntgen, ultrazvuk, CT a magnetická rezonancia, ktoré dokážu odhaliť poškodenie chrupavky, kostí alebo mäkkých tkanív a pomáhajú vylúčiť iné príčiny ťažkostí.
V niektorých prípadoch je potrebných viac vyšetrení alebo opakované kontroly, pretože niektoré typy artritídy sa diagnostikujú postupne. V prípade podozrenia môže byť pacient odoslaný aj k reumatológovi.
Liečba artritídy sa zameriava na zmiernenie bolesti, potlačenie zápalu a zlepšenie funkcie kĺbov. Výber liečby závisí od typu artritídy, postihnutých kĺbov a intenzity príznakov.
Používajú sa najmä nesteroidné protizápalové lieky, ktoré tlmia bolesť a zápal. V niektorých prípadoch sa aplikujú aj kortikosteroidy, ktoré výrazne znižujú zápal. Pri zápalových formách artritídy sa používajú lieky ovplyvňujúce priebeh ochorenia, ktoré spomaľujú poškodzovanie kĺbov.
Súčasťou liečby je fyzioterapia a cvičenie, ktoré pomáhajú udržať pohyblivosť kĺbov a posilniť svaly. Vhodné môžu byť aj ortézy alebo pomôcky na stabilizáciu kĺbov.
Vo vážnejších prípadoch artritídy môže lekár odporučiť operáciu, najmä výmenu postihnutého kĺbu, často bedrového alebo kolenného. Pri zákroku sa odstráni poškodený kĺb a vloží sa umelej náhrada, ktorá môže, v závislosti od veku pacienta, jeho hmotnosti a životného štýlu, slúžiť až 20 rokov.
Ďalším bežným zákrokom je artrodéza, ktorá sa vykonáva pri poškodení členkov, zápästí alebo kĺbov prstov. Pri tomto zákroku sa znehybní kĺb odstránením kĺbových chrupaviek, pričom kosti zrastú a pacient cíti úľavu od bolesti. Artrodéza sa odporúča pri výraznom poškodení kĺbov sprevádzanom silnými až neznesiteľnými bolesťami.
V niektorých prípadoch sa využíva aj artroskopia, pri ktorej sa do kĺbu cez malý rez zavedie tenký optický prístroj – artroskop. Operácia sa vykonáva jednodňovo, pričom jej výhodou je rýchlejšie zotavenie a nižšie riziko pooperačných komplikácií.
Príznaky artritídy sa dajú často zmierniť úpravou životného štýlu a jednoduchými domácimi opatreniami, ktoré znižujú záťaž na kĺby a podporujú ich funkciu.
Najčastejšie odporúčania:
Dôležitú úlohu má aj celkový životný štýl – udržiavanie aktivity, primeraný odpočinok a vyhýbanie sa preťažovaniu kĺbov.
Rozdiel medzi artritídou a artrózou sa často zamieňa, hoci ide o dve odlišné ochorenia kĺbov.
Artritída je súhrnný názov pre zápalové ochorenia kĺbov, pri ktorých je prítomný zápal, bolesť a stuhnutosť. Artróza je naopak degeneratívne ochorenie, ktoré vzniká postupným opotrebovaním kĺbovej chrupavky. Pri artritíde hrá hlavnú úlohu zápalový proces, zatiaľ čo pri artróze ide najmä o mechanické poškodenie kĺbu. Obe ochorenia môžu spôsobovať bolesť a obmedzenie pohybu, ale ich príčina je odlišná.
