Infarkt myokardu patrí medzi akútne stavy, pri ktorých môže rozhodovať každá minúta. Najčastejšie sa prejavuje bolesťou alebo tlakom na hrudníku, pričom bolesť môže vystreľovať aj do ruky, chrbta alebo pod lopatku. Spoznajte príznaky a správny postup pri podozrení na infarkt, ako aj možnosti jeho liečby.
Infarkt myokardu vzniká vtedy, keď sa prietok krvi v jednej z koronárnych (srdcových) tepien výrazne obmedzí alebo úplne zastaví. Srdcu sa v postihnutej oblasti nedostáva potrebné množstvo kyslíka a pri dlhšom nedokrvení dochádza k poškodeniu a odumieraniu srdcových buniek. Podľa charakteru a rozsahu poškodenia sa infarkt rozdeľuje na viacero typov.
Akútny infarkt myokardu sa podľa nálezu na EKG rozdeľuje predovšetkým na dva typy: STEMI a NSTEMI.
Oba druhy predstavujú závažné formy akútneho infarktu myokardu a vyžadujú okamžitý zákrok lekára.
V lekárskej správe sa môžete stretnúť aj s označením akútny transmurálny infarkt myokardu prednej steny. Ide o infarkt, pri ktorom poškodenie zasahuje celú hrúbku srdcovej steny v oblasti prednej steny ľavej komory.
Všetky typy infarktu nájdete prehľadne rozpísané v našej tabuľke.
| Klasifikácia | Typ | Charakteristika |
Podľa EKG | STEMI | Na EKG je prítomné zvýšenie úseku ST. Spravidla súvisí s náhlym obmedzením alebo zastavením prietoku krvi v koronárnej tepne a vyžaduje čo najrýchlejšie obnovenie prietoku. |
Podľa EKG | NSTEMI | Na EKG nie je typické zvýšenie úseku ST, napriek tomu dochádza k poškodeniu srdcového svalu. Potvrdzuje ho najmä zvýšená hladina troponínu v krvi. |
| Podľa hĺbky poškodenia | Transmurálny infarkt | Poškodenie zasahuje celú hrúbku srdcovej steny, napríklad pri infarkte prednej steny ľavej komory. |
| Podľa lokalizácie | Predný infarkt | Postihuje prednú stenu ľavej komory. |
| Podľa lokalizácie | Spodný (inferiórny) infarkt | Postihuje najmä spodnú stenu ľavej komory. |
| Podľa lokalizácie | Zadný (posteriórny) infarkt | Postihuje zadnú časť ľavej komory. |
| Podľa lokalizácie | Bočný (laterálny) infarkt | Postihuje bočnú stenu ľavej komory. |
| Podľa mechanizmu vzniku | Typ 1: spontánny infarkt myokardu | Vzniká v dôsledku akútnej aterotrombózy, najčastejšie po ruptúre alebo erózii aterosklerotického plátu a následnej tvorbe trombu. |
| Podľa mechanizmu vzniku | Typ 2: nepomer medzi dodávkou a spotrebou O₂ | Vzniká bez akútnej koronárnej aterotrombózy, napríklad pri ťažkej anémii, hypoxémii, výraznej tachykardii alebo závažnej hypotenzii. |
| Podľa mechanizmu vzniku | Typ 3: náhla srdcová smrť | Pacient zomrie s podozrením na infarkt ešte pred odberom alebo vyhodnotením srdcových biomarkerov. |
| Podľa mechanizmu vzniku | Typ 4: infarkt myokardu súvisiaci s PCI | Súvisí s perkutánnou koronárnou intervenciou, napríklad pri komplikácii PCI, trombóze stentu alebo restenóze. |
| Podľa mechanizmu vzniku | Typ 5: infarkt myokardu súvisiaci s CABG | Vzniká v súvislosti s koronárnym bajpasom (CABG). |
Lokalizácia infarktu sa určuje predovšetkým podľa zmien na EKG a môže pomôcť určiť pravdepodobnú postihnutú koronárnu tepnu. Vyššie uvedené klasifikácie sa navzájom nevylučujú. Jeden infarkt teda môžeme súčasne charakterizovať napríklad ako STEMI prednej steny spôsobený infarktom myokardu typu 1.
Najčastejšou príčinou infarktu myokardu je ateroskleróza, pri ktorej sa v stenách srdcových tepien postupne ukladajú tukové látky a cholesterol. V cieve tak vzniká aterosklerotický plát, ktorý môže zužovať jej priemer a obmedzovať prietok krvi v nej. Ak plát praskne alebo je narušený jeho povrch, vytvorí sa na ňom krvná zrazenina. Tá môže tepnu čiastočne alebo úplne upchať a prerušiť prívod kyslíka k srdcovému svalu.
K vzniku infarktu a jeho riziku prispievajú najmä:
Infarkt však môže vzniknúť aj bez výraznej aterosklerózy. Menej často ho spôsobuje napríklad výrazný spazmus (stiahnutie) koronárnej tepny alebo jej spontánna disekcia, pri ktorej dochádza k natrhnutiu jej steny.
Infarkt sa zvykne prejavovať rôznymi spôsobmi. Najčastejším symptómom je nepríjemný tlak, zvieranie alebo bolesť na hrudníku, ktorá sa môže objaviť aj mimo neho a zasiahnuť inú časť tela. Medzi najbežnejšie príznaky infarktu patria:
Uvedené symptómy nemusia byť u každého rovnaké. Najmä ženy, seniori a ľudia s cukrovkou mávajú menej typické prejavy, kedy výrazná bolesť na hrudníku nemusí byť prítomná.
U diabetikov môže mať infarkt neštandardnejší priebeh. Poškodenie nervov spôsobené cukrovkou totiž môže znížiť vnímanie bolesti, preto sa nemusí objaviť prudká bolesť či tlak na hrudníku. Infarkt tak môže prebehnúť s nenápadnými príznakmi alebo dokonca bez jasných ťažkostí.
Pozornosť si zaslúži obzvlášť náhle vzniknutá:
Pri nepredvídaných alebo neobvyklých ťažkostiach je dôležité nečakať na typickú bolesť na hrudníku a vyhľadať urgentnú lekársku pomoc.
U žien infarkt nemusí vykazovať bežné znaky. Bolesť či tlak na hrudníku sa môžu objaviť spolu s dýchavičnosťou, nevoľnosťou, výraznou únavou, potením alebo bolesťou chrbta a čeľuste. Práve menej nápadné prejavy zvyknú viesť k ich prehliadnutiu.
Je možné prekonaný infarkt nepoznať? Áno. Niektoré infarkty prebiehajú s veľmi miernymi alebo atypickými príznakmi, prípadne úplne bez nich. Takýto nemý (silent) infarkt si človek môže pomýliť s tráviacimi ťažkosťami, únavou či bolesťou svalov. Spätne sa môže odhaliť pri vyšetrení, napríklad pomocou EKG alebo zobrazovacích metód srdca.
Po prekonanom infarkte môžu pretrvávať najmä únava, dýchavičnosť, slabosť alebo znížená tolerancia fyzickej záťaže. Rozsah následkov závisí najmä od veľkosti poškodenia srdcového svalu. Mnohí ľudia však po správnej liečbe a rehabilitácii žijú plnohodnotný život. U niektorých môže infarkt zanechať trvalé poškodenie a zvýšiť riziko srdcového zlyhávania, porúch srdcového rytmu alebo ďalšieho infarktu.
Infarkt sa najčastejšie prejavuje tlakom, zvieraním alebo bolesťou na hrudníku, ktorá môže vystreľovať do jednej alebo oboch paží, ramien, chrbta, krku či čeľuste. Často sa pridáva dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť, závraty alebo výrazná slabosť. Príznaky však nemusia byť vždy typické, najmä u žien, starších ľudí a pacientov s diabetom.
Príznaky môžu trvať niekoľko minút, ale aj dlhšie alebo sa opakovane vracať. Ich ústup neznamená, že nebezpečenstvo pominulo. Pri podozrení na infarkt preto treba okamžite privolať záchrannú službu.
Pri náhlej bolesti alebo tlaku na hrudníku, dýchavičnosti, studenom pote, nevoľnosti alebo bolesti vystreľujúcej do ruky, chrbta, krku či čeľuste treba myslieť na infarkt a okamžite volať záchrannú službu. Ak človek nereaguje a nedýcha normálne, treba začať resuscitáciu a použiť AED, ak je dostupné.
Neexistuje presný počet infarktov, ktoré môže človek prežiť. Závisí to najmä od rozsahu poškodenia srdca, rýchlosti liečby a celkového zdravotného stavu. Každý ďalší infarkt však môže srdce ďalej poškodiť, preto je po prekonanom infarkte dôležitá prevencia ďalších príhod.
Pri podozrení na infarkt okamžite volajte zdravotnú záchrannú službu na čísle 155 alebo 112. Nečakajte, kým príznaky ustúpia, a nesnažte sa dostať do nemocnice vlastným autom, prípadne iným spôsobom.
Než príde pomoc:
Ak človek prestane reagovať a nedýcha normálne, okamžite začnite s resuscitáciou podľa inštrukcií operátora. Ak je v blízkosti automatický externý defibrilátor (AED), použite ho na základe hlasových pokynov prístroja.
Pri infarkte rozhoduje čas. Čím skôr zasiahnete a obnovíte prietok krvi v postihnutej tepne, tým väčšia je šanca obmedziť poškodenie srdcového svalu u danej osoby.
Pri podozrení na infarkt sa vyšetrenie začína EKG a odberom krvi. EKG zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca a môže odhaliť zmeny spôsobené jeho nedokrvením alebo poškodením.
Z krvi sa sleduje najmä troponín, bielkovina, ktorá sa uvoľňuje do krvného obehu pri narušení srdcového svalu. Jeho hladina sa môže v priebehu času meniť, preto sa odber často opakuje.
Podľa vašich výsledkov lekár môže doplniť ďalšie vyšetrenia:
Starostlivosť o človeka po infarkte nekončí jeho prepustením z nemocnice. Dlhodobá liečba má u vás znížiť riziko ďalšej príhody, podporiť správnu činnosť vášho srdca a pomôcť vám vrátiť sa k bežnému životu. Dôležitou súčasťou terapie sú lieky, pravidelné kontroly, rehabilitácia a zmeny vášho životného štýlu.
Po prekonaní infarktu myokardu majú pacienti plný nárok na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN). Srdcový sval totiž vyžaduje čas na hojenie, stabilizáciu liečby a bezpečnú rehabilitáciu.
Štandardná dĺžka PN po infarkte sa pohybuje od 2 do 6 mesiacov. V zložitejších prípadoch môže trvať až 1 rok (zákonné maximum poberania nemocenského).
O presnej dĺžke rozhoduje lekár na základe týchto faktorov:
Ak zdravotný stav neumožňuje návrat do práce ani po roku, posudzuje sa nárok na invalidný dôchodok.
Po infarkte sa používa medikácia, ktorá znižuje riziko vzniku ďalšej krvnej zrazeniny, upravuje krvný tlak a cholesterol a pomáha znižovať záťaž srdca. Konkrétna kombinácia liečiv závisí od druhu infarktu, spôsobu liečby a vášho celkového zdravotného stavu.
Medzi často aplikované lieky patria:
Lieky je dôležité užívať podľa odporúčania lekára a svojvoľne ich nevysádzať, ani keď sa cítite dobre.
Aspirín je protidoštičkový liek, ktorý znižuje zhlukovanie krvných doštičiek a pomáha obmedziť tvorbu zrazeniny. Pri podozrení na infarkt možno po zavolaní záchrannej služby požuť a prehltnúť 300 mg aspirínu, ak naň nie ste alergickí, a zároveň sa riadiť pokynmi operátora.
Pri angioplastike vám lekár cez cievu (najčastejšie cez zápästie alebo slabinu) zavedie tenký katéter až k srdcovej tepne, ktorá je zúžená alebo uzavretá. Pomocou malého balónika miesto rozšíri a následne do tepny väčšinou vloží stent, drobnú kovovú výstuž, ktorá cievu pomáha udržať otvorenú, čím v nej obnoví prietok krvi.
Ak sú tepny srdca zúžené alebo uzavreté na viacerých miestach a angioplastika nie je vhodným riešením, môže vám lekár odporučiť bajpas.
Pri tejto operácii použije zdravú cievu z inej časti tela a vytvorí novú cestu, ktorou môže krv prúdiť okolo zúženého alebo uzavretého úseku koronárnej tepny.
Po infarkte sa k bežným aktivitám budete vracať postupne. Kardiologická rehabilitácia vám pomôže obnoviť fyzickú kondíciu a bude bezpečne zvyšovať záťaž podľa toho, ako vaše srdce na pohyb zareaguje.
Súčasťou môže byť pravidelné cvičenie pod dohľadom odborníkov, sledovanie vašej srdcovej frekvencie a krvného tlaku a postupné zapájanie do každodenných činností. Samotná rehabilitácia zvykne prebiehať ambulantne alebo v špecializovanom zariadení, pričom sa prispôsobuje rozsahu infarktu, spôsobu liečby a vášmu celkovému zdravotnému stavu.
Po prekonanom infarkte je dôležité zamerať sa na faktory, ktoré dokážu ovplyvniť zdravie vášho srdca a riziko ďalšej príhody. Pomáha hlavne:
Nemenej významná je aj dlhodobá zmena vašich životných návykov. Úspešná sekundárna prevencia totiž môže výrazne znížiť riziko ďalších srdcovo-cievnych príhod.
Infarkt môže narušiť srdcový sval a ovplyvniť jeho schopnosť pumpovať krv alebo udržiavať pravidelný srdcový rytmus. Hrozba komplikácií závisí najmä od rozsahu poškodenia srdca a rýchlosti začatia liečby.
Medzi možné komplikácie patria:
Po infarkte by ste si mali všímať nové alebo zhoršujúce sa ťažkosti. Lekársku pomoc treba vyhľadať pri novej bolesti alebo tlaku na hrudníku, výraznej dýchavičnosti, náhlom búšení srdca, závratoch, mdlobách alebo neobvyklej slabosti.
Medička
Študentka 3. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá stále objavuje svoj budúci medicínsky smer - najviac ju však láka interna a traumatológia.
