Kontaktná dermatitída je ochorenie kože, ktoré vzniká jej podráždením alebo poškodením. K tomu dochádza priamym kontaktom pokožky s látkou, ktorá je agresívna alebo vyvoláva alergiu. Nejde o ochorenie nákazlivé ani ohrozujúce život, ale môže byť veľmi nepríjemné. Najčastejšie sa prejavuje začervenaním kože, vyrážkou a pľuzgiermi. Pokiaľ dermatitída nie je dostatočne liečená, môže trvať dlho a vážne poškodzovať kožu.
Podľa spôsobu vzniku a vyvolávateľov rozoznávame dva hlavné typy kontaktnej dermatitídy:
Iritačná (toxická) kontaktná dermatitída
Pri nej vzniká poškodenie kože pôsobením dráždivých látok (iritantov). Sú to agresívne chemické látky, ktoré sa využívajú v čistiacich prostriedkoch alebo v chemickom priemysle. Iritanty narúšajú kožu a vyvolávajú v nej zápal. Niekedy chemické látky nemusia byť také silné, aby po prvom kontakte s kožou vyvolali dermatitídu. Avšak existuje chronická iritačná dermatitída, ktorá sa objavuje typicky na rukách. Spôsobuje ju dlhoročné nešetrné umývanie rúk vysušujúcimi mydlami a neopatrné zaobchádzanie s pracími a čistiacimi prostriedkami. Preto sa niekedy nazýva ekzém žien v domácnosti.
Alergická kontaktná dermatitída
Na rozdiel od iritačnej je spôsobená látkami, ktoré nie sú škodlivé pre každého človeka. Dôvodom jej vzniku je prehnaná citlivosť kože na rôzne látky, s ktorými prichádza do kontaktu. U každého človeka môžu byť tieto látky spôsobujúce alergiu (alergény) rôzne. Najčastejšími alergénmi bývajú kovy v šperkoch, zložky kozmetiky, rôzne farbivá a vône.
Prejavy vždy závisia od dôvodu vzniku dermatitídy a od citlivosti človeka na vyvolávajúcu látku. Pri iritačnej kontaktnej dermatitíde sa často objaví náhle začervenanie a opuch kože. To sa objavuje hneď pri prvom stretnutí s iritantom. Po čase sa môže meniť na pľuzgiere, tekutinou vyplnené vačky v koži. Neskôr sa počas hojenia vytvárajú suché chrasty, ktoré môžu vyvolávať svrbenie. Pri chronickej iritačnej dermatitíde vznikajú suché okrsky kože na rukách, ktoré často praskajú.
Pri alergickej kontaktnej dermatitíde sa objavuje začervenanie kože, žihľavka. Tá má podobu malých kopčekov na koži, ktoré charakteristicky svrbia či pália. Pri závažnejších alergických reakciách môžu vznikať pľuzgiere.
Diagnostika ochorenia je v rukách špecializovaného lekára, dermatológa alebo alergológa. Ten na základe opisu príznakov a vyšetrenia kože môže stanoviť príčinu vzniku dermatitídy. V niektorých prípadoch býva dôležitou súčasťou špeciálne kožné vyšetrenie na alergické reakcie.
Po stanovení typu a vyvolávateľa kontaktnej dermatitídy je lekár schopný naordinovať konkrétny liečebný postup. V prípade alergickej kontaktnej dermatitídy je nevyhnutné vyhýbať sa spúšťačom alergie. Niekedy môže lekár predpísať masti, prípadne tabletky s obsahom kortikosteroidov a antihistaminík. To sú látky, ktoré zmierňujú zápal a alergickú reakciu.
Pri iritačnej dermatitíde sa odporúča zamedzenie kontaktu s agresívnymi látkami a používanie ochranných pomôcok (napríklad rukavice). Okrem toho môže lekár odporučiť protizápalové masti alebo masti s obsahom antibiotík.
V rámci prevencie kontaktnej dermatitídy je základom vyhýbanie sa iritantom a alergénom. Pri práci s chemikáliami je dôležité používať ochranné pomôcky, ako sú rukavice a maska. Taktiež sa odporúča umývanie kože šetrnými mydlami a jej nasledovné premazávanie vhodnými krémami.