Opar

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny oparu
• Príznaky oparu
• Diagnostika a liečba oparu
• Ako sa brániť pred vznikom oparu

Vznik a príčiny oparu

Infekcia vírusom Herpes simplex sa začína prvotnou lokálnou léziou, po ktorej vírus pretrváva v organizme počas celého života. Pri zníženej imunite alebo zvýšenej stresovej záťaži sa infekcia môže opäť prejaviť.

V 90 % prípadov prebieha primárna infekcia asymptomaticky. Symptómy sa objavia len u 10 % infikovaných. U detí a mladistvých je typickým prejavom pľuzgierovitý defekt v oblasti ďasien (gingivostomatitída), prípadne opar na perách, nose, ušnom lalôčiku alebo genitáliách.

Medzi vážne komplikácie patria ťažké zápaly mozgových blán a infekcia rohovky oka. Zdrojom nákazy je infikovaný človek, vírus sa šíri tesným kontaktom s telesnými tekutinami (slinami) alebo pohlavným stykom. Inkubačná doba je 3 dni až 2 týždne, záleží na stave imunitného systému.

Existujú dva hlavné typy vírusu:

• HSV‑1 – najčastejšie spôsobuje opar na perách a ďasnách, ale môže sa prejaviť aj na genitáliách.
• HSV‑2 – typicky zodpovedný za genitálny herpes, ale môže spôsobiť aj vredy na tvári.

Vírus sa môže šíriť aj nepriame, napríklad prostredníctvom spoločných príborov, holiacich potrieb alebo uterákov. Orálny sex môže preniesť HSV‑1 z úst na genitálie a HSV‑2 z genitálií na pery.

Po prekonaní infekcie zostáva vírus v nervových bunkách v „spiacej podobe“ celý život. Aktivuje sa napríklad pri:

• inej vírusovej alebo bakteriálnej infekcii,
• horúčke,
• hormonálnych zmenách (napr. počas menštruácie),
• stresových situáciách,
• nadmernej únave alebo vyčerpaní,
• vystavení slnečnému žiareniu a vetru,
• zmenách v imunitnom systéme.

Príznaky oparu

Počiatočné príznaky sa prejavujú:

• brnením,
• svrbením alebo pálením v oblasti hornej alebo dolnej pery, zvyčajne jeden deň pred vznikom viditeľného pľuzgiera.

Následne sa vytvorí malé tvrdé bolestivé miesto, ktoré sa postupne mení na mäkký pľuzgier. Pľuzgier sa vypĺňa infekčnou tekutinou a najčastejšie sa zastaví na hranici medzi červeným okrajom pery a okolitým tkanivom tváre. V niektorých prípadoch sa pľuzgiere objavia aj v okolí nosa alebo na lícach.

Po niekoľkých hodinách až dňoch sa povrch pľuzgiera naruší a premení na chrastu. Často sa vyskytuje niekoľko pľuzgierov súbežne, ktoré sa môžu spájať a roztrhnúť, čím vznikajú plytké vredy.

Príznaky sa líšia podľa toho, či ide o prvú infekciu alebo opakované ohnisko. Okrem pľuzgierov sa môže objaviť horúčka, bolestivé erodované ďasná, bolesť hrdla, hlavy a svalov, a tiež zdurené lymfatické uzliny.

Diagnostika a liečba oparu

Vo väčšine prípadov infekcia vírusom prebieha skryto. Prítomnosť pľuzgiera je typickým symptómom a zvyčajne nie je potrebná ďalšia diagnostika. Na potvrdenie diagnózy môže lekár odobrať vzorku z pľuzgiera na testovanie v laboratóriu.

Opary vo všeobecnosti nevyžadujú špecifickú liečbu. Dôležité je však sledovať priebeh infekcie. Ak symptómy pretrvávajú viac ako dva týždne, zosilňujú sa, alebo sa objavia problémy s videním, neurologické komplikácie či zvýšená teplota, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

V závažných prípadoch lekár predpisuje antivirotiká a podpornú liečbu imunitného systému. Medzi najčastejšie používané lieky patrí: acyklovir (Xerese, Zovirax), valacyklovir (Valtrex), famciklovir (Famvir) a penciklovir (Denavir).

Niektoré sú dostupné ako tablety na prehltnutie, iné ako krémy aplikované priamo na pľuzgiere niekoľkokrát denne. Pri veľmi závažných infekciách sa antivirotiká môžu podávať aj injekčne.

Ako sa brániť pred vznikom oparu

Ak je spúšťačom oparu slnečné svetlo, odporúča sa aplikovať opaľovací krém na miesta, ktoré sú najviac postihnuté.

Dôležité je zabrániť prenosu infekcie na iné osoby alebo na iné časti tela. Nesmie dochádzať ku kontaktu s infikovanou pokožkou a je potrebné nezdielať uteráky, balzamy na pery či iné osobné veci.

Zvýšená hygiena rúk je kľúčová. Pri orálnom sexe treba zabrániť prenosu vírusu z úst na genitálie a naopak.