Preeklampsia je ochorenie, ktoré sa môže objaviť len u tehotných žien – najčastejšie po 34. týždni tehotenstva. Niekedy sa však prejaví aj skôr, už po 20. týždni. V zriedkavých prípadoch sa môže rozvinúť až po pôrode, vtedy hovoríme o popôrodnej preeklampsii.
Tento stav postihuje 2 – 8 % tehotenstiev a vo svete je, žiaľ, spojený s vážnymi komplikáciami – každoročne má na svedomí viac ako 50 000 úmrtí matiek a viac než 500 000 úmrtí bábätiek.
Hlavnou príčinou preeklampsie je to, že cievy sa nedokážu prispôsobiť vyšším nárokom, ktoré tehotenstvo prináša. Srdce budúcej mami totiž musí pumpovať viac krvi, aby zabezpečilo dostatok kyslíka a živín pre rastúci plod aj placenty – celý organizmus tak pracuje vo zvýšenom nasadení.
Za normálnych okolností sa tzv. špirálovité tepny v maternici rozšíria päť- až desaťnásobne, aby dokázali plod dostatočne vyživovať. Pri preeklampsii sa však tieto tepny nestanú pružné a neotvoria sa dostatočne, čo spôsobuje, že placenta je zle prekrvená.
Ako Dr. Antonette T. Dulay spomína v podcaste Merck Manuals Medical Myths Podcast – What is Preeclampsia?, nedostatočne prekrvená placenta môže spomaliť rast bábätka a spôsobiť, že sa narodí s nižšou pôrodnou hmotnosťou.
Zároveň je budúca mama vystavená zvýšenému riziku poškodenia obličiek, pečene, mozgu a ďalších orgánov. Ak sa ochorenie nezachytí a nezačne liečiť včas, môže dôjsť k vážnym komplikáciám – napríklad k predčasnému pôrodu, oddeleniu placenty od maternice, potratu alebo dokonca k narodeniu mŕtveho plodu.
V najťažších prípadoch môže preeklampsia viesť až k zlyhaniu životne dôležitých orgánov.
Zvýšený krvný tlak patrí medzi prvé varovné príznaky preeklampsie. Za rizikové sa považujú hodnoty, keď systolický tlak presiahne 140 mmHg a diastolický 90 mmHg. V závažnejších prípadoch môže tlak vystúpiť až na 160/110 mmHg, čo už predstavuje vážne ohrozenie zdravia matky aj bábätka.
Je však dôležité vedieť, že niektoré ženy nemusia mať spočiatku žiadne viditeľné príznaky. Ak sa však objavia, typické sú najmä:
Medzi ďalšie možné príznaky preeklampsie patria zvýšené hodnoty bielkovín v moči (tzv. proteinúria), znížené množstvo moču – menej ako 500 ml denne (oligúria), nízky počet krvných doštičiek či zmenené hodnoty pečeňových enzýmov.
K rizikovým faktorom patria:
Ženy, ktoré už preeklampsiu raz prekonali, majú tiež vyššie riziko jej opakovania v ďalších tehotenstvách – približne 30 až 40 %.
Napriek tomu sa nedá presne určiť, u koho sa toto ochorenie rozvinie. Aj preto je kľúčové chodiť na pravidelné prenatálne prehliadky, počas ktorých môže lekár včas zachytiť prvé príznaky preeklampsie a bezpečne sledovať priebeh tehotenstva.
Ak má lekár podozrenie na preeklampsiu, zameria sa na viacero vyšetrení, ktoré pomáhajú ochorenie potvrdiť alebo vylúčiť. Sleduje sa krvný tlak, prítomnosť opuchov a výsledky krvných a močových testov – tie ukazujú, či sa v moči nachádzajú bielkoviny, aký je počet krvných doštičiek a hodnoty pečeňových enzýmov.
Súčasťou diagnostiky býva aj ultrazvukové vyšetrenie, ktoré hodnotí prekrvenie placenty, rast plodu a množstvo plodovej vody. Na posúdenie stavu bábätka sa často robí aj tzv. non-stresový test (NST), ktorý sleduje, ako reaguje srdcová frekvencia plodu na jeho pohyby.
Tieto vyšetrenia sú zároveň súčasťou skríningu preeklampsie, ktorý sa vykonáva na špecializovaných pracoviskách a vyhodnocuje pomocou špeciálneho programu. Zahŕňa meranie krvného tlaku, ultrazvuk plodu a materských tepien, odber krvi aj zhodnotenie osobnej anamnézy.
Ak skríning odporučí lekár, hradí ho zdravotná poisťovňa. V prípade záujmu je možné absolvovať ho aj preventívne ako samoplatkyňa, pričom cena sa pohybuje približne medzi 40 a 60 €.
Liečbou preeklampsie je v konečnom dôsledku pôrod. Ak sa preeklampsia objaví pred 37. týždňom, lekári často musia starostlivo zvážiť, či je bezpečné tehotenstvo ešte chvíľu predĺžiť, alebo je nutné tehotenstvo ukončiť.
Pri preeklampsii so závažnými príznakmi, sa odporúča pôrod už po 34. týždni.
V prípadoch, keď dieťa ešte nie je dostatočne vyvinuté, liečba sa zameriava na podporu jeho ďalšieho rastu a vývinu. Lekár môže predpísať:
Pri závažnejšej forme preeklampsie je často nutná hospitalizácia, ktorá umožňuje podávanie liekov na prevenciu záchvatov a kortikosteroidov na urýchlenie vývinu pľúc dieťaťa.
V súčasnosti neexistuje spôsob, ako úplne zabrániť vzniku preeklampsie. Najdôležitejšie je preto poznať jej príznaky a reagovať na ne včas. Nasledujúce opatrenia môžu pomôcť znížiť riziko vážnych komplikácií:
Preeklampsia môže viesť k vážnym život ohrozujúcim stavom, ako sú eklamsia alebo HELLP syndróm.
Ak sa preeklampsia nezachytí včas, môže sa zhoršiť a prejsť do eklampsie. Tá sa podobá epileptickým záchvatom a sprevádza ju strata vedomia, ktorá môže viesť až ku kóme. Oba stavy predstavujú vážne riziko pre zdravie matky aj plodu.
HELLP syndróm predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý sa vyvinie približne u 10 až 20% žien trpiacich závažnou preeklampsiou.
Pomenovanie HELLP je anglická skratka na opis príznakov:
HELLP syndróm sa zvyčajne objavuje u žien s preeklampsiou, najčastejšie v poslednom trimestri tehotenstva. V niektorých prípadoch sa však môže rozvinúť aj skôr – alebo až po pôrode.
Spravidla to býva 48 hodín po pôrode, avšak môže sa objaviť aj neskorá popôrodná preeklampsia, a to až do šiestich týždňov po narodení dieťatka.
Príznaky popôrodnej preeklampsie sú identické s príznakmi tehotenskej preeklampsie. Aj keď sa vyskytuje len zriedkavo, treba si na ňu dávať pozor, pretože neliečená môže spôsobiť nepríjemné svalové kŕče a iné závažné komplikácie, ako napríklad popôrodnú eklampsiu, pľúcny edém, mŕtvicu alebo tromboembóliu.
Pre-eclampsia: Information and support
