Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická reakcia. Pri opuchu je normálne, že postihnuté tkanivo zväčší svoj objem. Čo sa však stane s opuchnutým mozgom, ktorý kvôli pevnej lebke nemá priestor pre zväčšenie svojho objemu?
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Mozgový edém, známy ako opuch mozgu, je život ohrozujúci stav, ktorý možno charakterizovať ako zvýšenie obsahu tekutín v mozgovom tkanive. Táto tekutina zvyšuje tlak vo vnútri lebky. Vysoký vnútrolebečný tlak môže spôsobiť zníženie prietoku krvi mozgom a teda aj kyslíka, nevyhnutného na funkciu mozgu. Ak sa nervovým bunkám nedostane kyslík začnú postupne odumierať. Tento proces môže byť pre pacienta fatálny, pretože ak raz nervová bunka odumrie, nie je schopná regenerácie a ani namiesto nej nevznikne nová.
Tento typ edému je charakterizovaný opuchom mozgu, spôsobeným hromadením tekutiny vo vnútrobunkovom priestore, ktorý zväčšuje svoj objem na úkor mimobunkového priestoru.
Vazogénny edém je definovaný ako mimobunkové hromadenie tekutiny, ktorá je výsledkom narušenia hematoencefalickej bariéry. Hematoencefalická alebo krvno-mozgová bariéra je bariéra medzi krvným obehom a centrálnym nervovým systémom. Jej úlohou je chrániť mozog pred cirkulujúcimi toxínmi alebo patogénmi, ktoré by mohli spôsobiť mozgové infekcie, a súčasne umožniť životne dôležitým živinám dostať sa do mozgu
Ako sa opuch mozgu prejavuje?
Príznaky mozgového edému sa líšia v závislosti od ich závažnosti a príčiny, a môžu byť veľmi bolestivé. Zvyčajne začnú náhle. Závažnosť príznakov môže tiež ovplyvniť vek pacienta, lokalizácia opuchu ako aj veľkosť mozgu. Avšak, všeobecne, samotné podozrenie na edém mozgu nie je to, čo pacientov privedie do nemocnice. Väčšinou tomu predchádzajú rôzne traumatické poranenia mozgu, alebo cievna mozgová príhoda, ktorých edém je iba dôsledkom.
Medzi typické príznaky opuchu mozgu patria:
Úraz hlavy, infekcie a mnoho ďalších neurologických stavov môže zapríčiniť, že mozog opuchne pri zvýšení tlaku a stlačení mozgového tkaniva. Opuch mozgu je často komplikáciu základného ochorenia a zhoršuje jeho priebeh. Medzi typické príčiny opuchu mozgu patria:
Zápal mozgových blán, ktoré obklopujú mozog a miechu. Niektoré vírusové a bakteriálne meningitídy sú nákazlivé. Môžu sa prenášať kašľom, kýchaním alebo blízkym kontaktom. Neliečená môže viesť až k strate zraku, alebo sluchu.
Zápal mozgu samotného. Najčastejšie je spôsobená vírusovou infekciou a šíri sa zvyčajne bodnutím hmyzom. Pri závažnej encefalitíde môže dôjsť až k zmenám osobnosti , alebo ochrnutiu.
Túto infekciu spôsobuje parazit, ktorý sa prenáša zo zvierat na človeka. Toxoplazmóza najčastejšie postihuje nenarodené deti a ľudí s poškodeným imunitným systémom. U tehotných žien môže spôsobiť potrat, alebo vrodené vývojové chyby
Nádory v mozgu môžu spôsobiť opuch hneď niekoľkými spôsobmi. Ako sa nádor vyvíja, môže tlačiť na iné oblasti mozgu. Nádory v niektorých častiach môžu tiež blokovať odtok mozgovomiechového moku, a nové krvné cievy rastúce v nádore a v jeho blízkosti môžu pretekať a tiež viesť k opuchu.
Ischemická cievna mozgová príhoda je spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá upchá cievu v mozgu, alebo v jeho blízkosti. Tým pádom sa k bunkám mozgu nedostáva potrebné množstvo okysličenej krvi, ktoré potrebujú pre správne fungovanie. Zranené mozgové bunky typicky napučiavajú a môžu blokovať odtok mozgovomiechového moku z mozgu, čo ešte viac zvyšuje vnútrolebečný tlak.
Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká v dôsledku prasknutia krvných ciev v mozgu a spôsobuje rozsiahle krvácanie, hemorágiu, v mozgu alebo jeho okolí. Tento stav taktiež zvyšujú vnútrolebečnný tlak a môže spôsobiť opuch mozgu.
Mozgový edém z pobytu vo vysokých nadmorských výškach sa môže vyvinúť asi dva dni po výstupe nad 4 000 metrov (13 123 stôp). Tento typ opuchu mozgu sa vyskytuje spolu s akútnou horskou chorobou, s poruchami koordinácie pohybov, únavou a zmeneným psychickým stavom. Ak sa nelieči, môže do 24 hodín prejsť do kómy alebo smrti.
Pri diagnostike mozgového edému sa robí fyzikálne a neurologické vyšetrenie. Lekár si obzvlášť všíma mieru pacientovho vedomia, jeho schopnosť reagovať na rôzne podnety a prípadné problémy so zrakom. Ďalej sa používajú zobrazovacie metódy ako je CT alebo magnetická rezonancia aby sa zistil rozsah a presná lokácia opuchu. Častejšie je preferovaná magnetická rezonancia, pretože poskytuje lepší obraz mäkkých tkanív a povie nám viac o opuchu mozgu ako aj o type neurologického problému či už ide o mozgovú príhodu, krvácanie, alebo tumor.
Mozgový edém je potenciálne život ohrozujúca komplikácia diabetickej ketoacidózy (DKA). Zvyčajne sa vyskytuje u novo diagnostikovaných diabetických detí s DKA. Diabetická ketoacidóza zmôže nastať, keď telo nemá dostatok inzulínu. V takom prípade bunky nemôžu využívať cukor z krvi na energiu, a namiesto nich využívajú tuk. Pri spaľovaní tuku sa tvoria kyseliny nazývané ketóny, ktoré sa hromadia v krvi a spôsobujú ketoacidózu.
Mozgový edém súvisiaci s DKA sa vyskytuje najčastejšie po niekoľkých hodinách liečby inzulínom a vnútrožilovými tekutinami. Vďaka rýchlo podanému inzulínu sa glukóza z krvi dostane do tkanív čo vedie k rýchlemu poklesu osmolarity plazmy. Pokles osmolarity znamená, že v krvi sa nachádza málo osmoticky aktívnych častíc, ktoré by udržiavali vodu v cievach. Súčasťou liečby je aj spomínaná vnútrožilová rehydratácia, pri ktorej sa môže stať, že osmoticky aktívne látky v mozgových bunkách budú vodu z ciev priťahovať čo spôsobí ich napučanie, teda edém.
Bežne sa nestáva, že sa človeku náhodou podarí vypiť príliš veľa vody, ale predsa len sa to môže stať, počas športovania alebo intenzívneho tréningu. Príznaky intoxikácie vodou nie sú špecifické, môžu zahŕňať zmätenosť, dezorientáciu, nevoľnosť a zvracanie. V zriedkavých prípadoch môže intoxikácia vodou spôsobiť opuch mozgu a jeho smrť.
Intoxikácia, alebo otrava vodou je narušenie mozgových funkcií spôsobené nadmerným pitím vody. Nadmerný príjem tekutiny zvyšuje množstvo vody v krvi, čo spôsobí pokles pomeru elektrolytov, najmä sodíka, k celkovému objemu tekutiny v cievach. Sodík pomáha udržiavať rovnováhu tekutín vo vnútri aj mimo buniek. Ak hladina sodíka klesne v dôsledku nadmerného príjmu vody, tekutiny cestujú z vonkajšieho priestoru do vnútra buniek a spôsobujú ich opuch. Správne množstvo denného príjmu tekutín závisí od rôznych faktorov ako sú pohlavie, telesná hmotnosť, alebo úroveň fyzickej aktivity. Odporúčaný celkový denný príjem tekutín je zhruba 3 000 ml pre mužov a 2 200 ml pre ženy.
Menšie prípady opuchu mozgu v dôsledku príčin, ako je mierna výšková choroba alebo mierny otras mozgu, často ustúpia do niekoľkých dní. Pri závažnom mozgovom edéme je však nevyhnutné ho okamžite liečiť. Cieľom liečby je zabezpečiť, dostatočný príjem okysličenej krvi mozgom, aby nedochádzalo k odumieraniu nervových buniek, zatiaľ čo sa zmierňuje opuch a čo sa liečia všetky základné príčiny jeho vzniku. Môže to vyžadovať kombináciu medikamentóznej a chirurgickej liečby.
Podporná starostlivosť o edém mozgu môže zahŕňať akúkoľvek kombináciu nasledujúcich:
Dodávanie kyslíka pacientovi cez kyslíkovú masku, alebo v hyperbarickej komore pomáha zabezpečiť adekvátnu saturáciu krvi kyslíkom po celý čas.
V závislosti od závažnosti vášho stavu a základnej príčiny vám môže lekár predpísať lieky, ktoré pomôžu zmierniť opuch a zabrániť vzniku krvných zrazenín.
Osmotická liečba spočíva vo vnútrožilovom podaní hypertonického roztoku napríklad manitolu, ktorý zvyšuje elektrolyty v krvi. Tie následne priťahujú vodu a zabezpečujú jej prechod z mozgu do ciev.
Hypotermia, alebo podchalednie, znižuje metabolické procesy v mozgu, čo pomáha zmierňovať opuch. Podchladenie ako liečba opuchu mozgu sa však veľmi nepoužíva nakoľko ešte táto metóda nie je dostatočne preskúmaná.
Ventrikulostómia je invazívny zákrok, ktorý spočíva v odvádzaní tekutiny z mozgu. Pri tomto zákroku urobí chirurg malý otvor v lebke cez ktorý zavedie hadičku na odtok tekutiny, čím sa zmierni vnútrolebečný tlak.
Je to neurochirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni časť lebky aby mal mozog na opuch miesto a aby tak nedošlo k jeho utlačeniu v uzavretej lebke a zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Odstránená časť lebky sa dôkladne uschová aby po zahojení mozgu mohla byť pomocou kranioplastiky späť pacientovi implantovaná. V rámci zotavenia musí pacient nosiť špeciálnu prilbu, ktorá chráni otvor v hlave pred akýmkoľvek ďalším zranením.
Ak sa mozgový edém nezachytí včas a nie je liečený, môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu, alebo môže mať za následok celý rad komplikácií medzi ktoré patrí strata zraku, bolesti hlavy, atrofia mozgu, depresia, nespavosť, epilepsia a pokles kognitívnych funkcii ako je myslenie, pamäť, alebo pozornosť. Ak začnete po úraze hlavy, porážke, nehode alebo pri boji s infekciou pociťovať vyššie uvedené symptómy ihneď navštívte lekára.
Pri písaní tohto článku boli použiťé tieto zdroje:
What is the pathogenesis of cerebral edema in patients with hyperosmolar hyperglycemic state (HHS)?
Diabetic ketoacidosis/cerebral edema
What Is Cerebral Edema? Symptoms, Causes, Diagnosis, Treatment, and Prevention
Pády a úrazy nie sú v letnom období ničím výnimočným, práve naopak. Inak to nie je ani v prípade poranení…
Opuchy vznikajú z najrôznejších príčin. Môže za nimi byť drobné poranenie, ale aj zlyhávanie konkrétneho orgánu. V článku sa dozviete: čo…
Patria k častým javom obzvlášť v dojčenskom veku. Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže…
