Endoskopia

V prípade niektorých ochorení sapri diagnostikovanívyužíva vyšetrenie urýchľujúce stanovenie finálnej diagnózy bez vystavenia pacienta zložitému chirurgickému zákroku, ktorý by okrem časovej a finančnej náročnosti vyžadoval dlhodobú rekonvalescenciu. Ide o endoskopiu, postup, pri ktorom sa vnútro telesných dutín a orgánovnezisťujecez chirurgický rez, ale prostredníctvom endoskopu. Existujú tri hlavné typy endoskopie: gastroskopia, kolonoskopia a bronchoskopia.

Endoskop

Endoskop môže byť rigidný (pevný, neohybný), prípadne flexibilný, ktorý má podobu tenkej dlhej trubice. Tá má na konci, ktorý je zavedený do organizmu, svetelný zdroj, niektoré inštrumenty na odber vzoriek, prípadne chirurgické nástroje a optickú videokameru. Tento typ sa volá konfokálny endoskopický systém. Obrazy vnútra tela, ktoré vyhotoví kamera týchto endoskopov, sa prenášajú na externú televíznu obrazovku prostredníctvom optických vlákien, ktoré sú jeho súčasťou. Na externej obrazovke fotografie alebo videozázname možno pozorovať a zaznamenávať. Štandardne sa všetky prídavné zariadenia endoskopu (akcesóriá) prispôsobujú účelu operácie alebo zákroku. Ide predovšetkým o bioptické kliešte (slúžia na odber vzoriek), špeciálne kefky (odoberajú výtery, prípadne odstraňujú časť tkanív), dilatátory (rozširujú otvory), implantačné stenty (slúžia na rozširovanie a vystuženie poškodených orgánov), injektory (vpravujú kontrastné látky a liečivá), slučky (podväzujú niektoré krvácajúce orgány) a iné.

Posledný typ endoskopu je kapsulový endoskopický systém OMOM, ktorý predstavuje najnovší prístup pri endoskopických indikáciách. Skladá sa z endoskopickej kapsuly, ktorú pacient prehltne, a zo snímacích elektród, ktoré zaznamenávajú jej signál.

Využitie

Endoskopia patrí medzi miniinvazívne techniky a nachádza uplatnenie u čoraz väčšieho množstva zákrokov. Najčastejšie je využívaná na priame sledovanie zmien na slizniciach dutých orgánov, ale aj na včasnú diagnostiku nádorov. Prostredníctvom chirurgických nástrojov, ktoré sú súčasťou endoskopu, dokáže operatér odobrať vzorky, preveriť funkčnosť alebo patologické zmeny niektorých vývodov, prípadne zaviesť do týchto anatomických štruktúr kontrastné farbivo. V niektorých prípadoch sa endoskopia používa na zastavenie vnútorného krvácania (kauterizácia – spálenie krvácajúceho tkaniva), prípadne na odstraňovanie cudzích telies a, samozrejme, na samotné riešenie problémov, keď nahrádza operácie, ktoré si v minulosti vyžadovali chirurgické otvorenie tela.

Podľa orgánu, ktorý lekár endoskopom vyšetruje či operuje, rozlišujeme fibrobronchoskopiu (dýchacie cesty), ezofagoskopiu (pažerák), gastroskopiu (žalúdok), ezofagogastroduodenoskopiu (pažerák, žalúdok, dvanástnik), gastroduodenoskopiu (žalúdok a dvanástnik), rektoskopiu (konečník), kolonoskopiu (hrubé črevo), laparoskopiu (vyšetrenie orgánov v brušnej dutine a malej panve), cystoskopiu (močový mechúr), artroskopiu (vyšetrenie kĺbov), torakoskopiu (vyšetrenie orgánov hrudnej dutiny) a endoskopickú retrográdnu cholangio-pankreatografiu (kombinované endoskopické a röntgenové vyšetrenie Vaterovej papily, žlčových ciest a pankreatických vývodov).

Postup pri práci s endoskopom

Samotnému úkonu predchádza podrobné vyšetrenie pacienta so zaznamenaním jeho anamnézy a s vyhodnotením biochemického rozboru krvi a moču. V závislosti od typu úkonu sa pred zavedením endoskopu do tela pacienta využíva buď tlmenie prostredníctvom liekov v podobe lokálneho znecitlivenia (napríklad pri fibrobronchoskopii), alebo celková anestézia (napríklad pri torkoskopii). Každá indikácia endoskopu má presne stanovený postup, ktorým sa musí riadiť sestra ako aj lekár. Pri niektorých druhoch vyšetrení (hlavne gastroenterologických) pacient nesmie v deň vyšetrenia jesť. Povolené je piť minimálne množstvo tekutiny najneskôr 4-5 hodín pred samotným vyšetrením. Pri určitých terapeutických výkonoch sa vyžadujú hemokoagulačné vyšetrenia. Pred kolonoskopickým vyšetrením sa pacient musí dôkladne pripraviť vyčistením obsahu hrubého čreva, najčastejšie pomocou 20-percentného MgSO4 alebo pomocou X-prepu. Príprava je dvoj- až trojdňová. Pri zavádzaní endoskopu do brušnej dutiny sa v celkovej anestéze na tele pacienta zrealizujú tri krátke rezy, ktoré slúžia ako vstupné otvory pre konkrétne časti endoskopu. Pri operácii tejto časti tela sa do dutiny prostredníctvom endoskopu vpravuje plyn, ktorého úlohou je nafúknuť brušnú dutinu. Tak sa vytvoria podmienky na lepšiu prácu operatéra.

Výhody

K výhodám miniinvazívnych operácií a prístupov patria predovšetkým menšie operačné rany (kozmetický efekt), žiadna alebo nižšia pooperačná bolesť, kratší čas hospitalizácie a rekonvalescencie a nižšie riziko pooperačných komplikácií.

Kontraindikácie

Medzi najčastejšie príčiny, na základe ktorých sa endoskopické vyšetrenie neodporúča, patrí vysoký vek pacienta, závažné srdcové a pľúcne ochorenia, podozrenie na perforáciu žalúdka, dvanástnika, hrubého čreva, náhla brušná príhoda, závažné poruchy zrážanlivosti krvi, netolerancia vyšetrenia alebo odmietnutie zo strany pacienta.