Giardióza

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Prevencia

Vznik a príčiny

Chorobu spôsobuje parazitický prvok Giardia intestinalis. Prvoky sa prichytia na klky tenkého čreva a narúšajú jeho schopnosť vstrebávať živiny. Giardie sú rozšírené celosvetovo, ale ochorenie je typické pre rozvojové krajiny a husto zaľudnené oblasti s nízkym hygienickým štandardom. Zdrojom nákazy je infikovaný človek, ktorý parazity šíri stolicou. V niektorých prípadoch sa ochorením možno nakaziť aj pri pohlavnom styku. V rozvinutých krajinách prevládajú infekcie prinesené z rizikových krajín, napríklad z dovoleniek. Celkový výskyt v Európe je na ústupe.

Cysty giardií sú extrémne odolné voči vonkajším vplyvom a dokážu prežiť aj v chlórovanej vode, čo znamená, že štandardné chlórovanie pitnej vody alebo vody v bazénoch ich nemusí zničiť. K nákaze často dochádza neúmyselným prehltnutím vody pri plávaní v jazerách, potokoch alebo v bazénoch.

Príznaky

Po inkubačnej dobe, ktorá zvyčajne trvá 1 až 3 týždne, sa choroba prejaví hnačkou, kŕčovitými bolesťami brucha, stratou chuti do jedla a nevoľnosťou až vracaním. Problémy sú najhoršie pár hodín po jedle. Typický nález je svetlá, mastná a riedka stolica (steatorea). Ochorenie má náhly priebeh a obvykle samo vymizne po pár týždňoch.

U malých detí a pacientov s poruchou imunity môže choroba chronicky prebiehať niekoľko rokov. V tomto prípade sa k príznakom pridruží malabsorbčný syndróm. Je to porucha vstrebávania živín, hlavne vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K), ktorá smeruje k úbytku hmotnosti pacienta a zhoršeniu jeho celkového zdravotného stavu. Vzácnou komplikáciou je zápal žlčových ciest, ktorý môže viesť až k poškodeniu funkcie pečene a žltému zafarbeniu kože a očných bielok (ikterus).

Infekcia môže prebiehať aj úplne bez príznakov. Bezpríznakoví nosiči však stále vylučujú cysty parazita stolicou a môžu ochorenie nevedomky šíriť na svoje okolie. Týka sa to najmä detí v predškolských kolektívoch.

Diagnostika

Giardie sa tradične diagnostikovali mikroskopickým pozorovaním vzorky stolice pacienta. Väčšinou bolo potrebné odobrať vzorku viackrát, ideálne s niekoľkodňovým odstupom. V súčasnosti sú dostupné i laboratórne metódy preukázania giardií. Zlatým štandardom je imunologický dôkaz antigénu Giardie v stolici (ELISA test), ktorý je oveľa presnejší a citlivejší. Na dokázanie prítomnosti DNA parazita môže slúžiť aj polymerázová reťazová reakcia (polymerase chain reaction, PCR).

Liečba

Ochorenie sa lieči chemoterapeutikom s názvom metronidazol (Entizol). Je to látka s vysokou účinnosťou na väčšinu črevných parazitov a anaeróbne baktérie podávaná ústnou formou. Dôležitá je aj symptomatická liečba, spoločná pre všetky hnačkové ochorenia. Ide o lieky na tlmenie bolesti, rehydratáciu a oddych pacienta, ktorý urýchli jeho uzdravenie.

Keďže parazity poškodzujú sliznicu tenkého čreva, u niektorých pacientov sa po prekonaní giardiózy môže rozvinúť dočasná laktózová intolerancia (neschopnosť tráviť mliečny cukor). Problémy s trávením mliečnych výrobkov tak môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov po úplnom zničení parazita.

Prevencia

Keďže chorobou sa dá nakaziť len ústnym požitím parazitov, hlavnou a jedinou prevenciou je dodržiavanie zásad osobnej a stravovacej hygieny. V prípade pobytu v rizikových oblastiach sa odporúča piť len balenú alebo prevarenú vodu, nejesť surové potraviny a vyhýbať sa stravovacím zariadeniam s nízkymi hygienickými štandardmi. Človek si napríklad objedná balenú vodu, ale ľad v nej môže byť z kontaminovanej vody a obsahovať Giardie. Proti ochoreniu neexistuje očkovanie.