V deviatej časti nového seriálu Nemocnica z dielne TV JOJ ste mohli vidieť 61 ročnú pacientku, ktorej sa z ničoho nič zamotala hlava a odpadla na ulici. Nepripisovala tomu veľkú pozornosť nakoľko sa to stalo prvýkrát, CT vyšetrenie však ukázalo, že má v mozgu tumor, Glióm. Čo to ten glióm je, ako vzniká a aké sú možnosti liečby sa dočítate v našom článku.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Glióm je všeobecné pomenovanie pre mozgový nádor, ktorý rastie z podporných buniek – gliových, od ktorých je odvodený aj jeho názov. Druhý názov gliových buniek, neuroglie, môže evokovať, že majú rovnakú funkciu ako neuróny, avšak opak je pravdou. Gliové bunky sa síce nepodieľajú na prenose nervových vzruchov, ale aj tak zohrávajú v nervovom systéme dôležitú úlohu.
Neuroglie podporujú nervové bunky, dodávajú im energiu, živiny a chránia ich pred poškodením. Do hry vstupujú napríklad počas vývoja nervových buniek, alebo pri ich zotavovaní z poškodenia. V závislosti od konkrétnych gliových buniek, z ktorých nádor pochádza sa ďalej gliómy delia na astrocytóm, ependymóm a oligodendroglióm.
Gliómy vznikjú najčastejšie z gliových buniek: astrocytov, oligodendrocytov a ependýmových buniek, podľa ktorých dostali svoj názov.
Astrocytómy vznikajúce z astrocytov sú najčastejším typom gliómu u dospelých aj u detí. Môžu byť low grade- pomaly rastúce, alebo high grade- rýchlo rastúce. Low garde astrocytómy 1. a 2. stupňa sú bežnejšie u detí a mladých dospelých a vo všeobecnosti pomaly rastú a majú lepšiu prognózu. High grade astrocytómy 3. a 4. stupňa sú častejšie u starších dospelých. Astrocytómy 4. stupňa sa tiež nazývajú glioblastóm alebo multiformný glioblastóm (GBM), ktorý rýchlo rastie a má vo všeobecnosti horšiu prognózu.
Oligodendrogliómy tvoriace sa z podporných oligodendrocytov predstavujú asi 2 až 4 percentá primárnych mozgových nádorov. Najbežnejšie sú u mladých a stredných vekových skupín, pričom častejšie sa vyskytujú u mužov. Veľmi častým príznakom týchto gliómov sú záchvaty, ktoré postihujú 50 až 80 percent pacientov. Oligodendrogliómy majú zvyčajne lepšiu prognózu ako väčšina ostatných gliómov.
Ependymómy sa vyvíjajú z ependýmových buniek, ktoré vystielajú mozgové komory a miechový kanál. Predstavujú asi 8 až 10 percent mozgových nádorov u detí a častejšie postihujú mladších ako 10 rokov. Najviac ependymómov, u detí, je umiestnených v blízkosti mozočka, kde môže nádor zablokovať tok mozgovomiechovej tekutiny a spôsobiť zvýšený tlak vo vnútri lebky (obštrukčný hydrocefalus). Tieto nádory sa môžu rozšíriť aj do iných častí mozgu alebo miechy pomocou mozgovomiešneho moku.
Tieto nádory sa nazývajú aj zmiešané gliómy, pretože vznikajú z rôznych gliových buniek, najčastejšie oligodendrocytov a astrocytov. Vyskytujú sa najmä u starších mužov.
Nádory, ako napríklad glióm zrakového nervu a glióm mozgového kmeňa, sú pomenované podľa umiestnenia, nie podľa typu tkaniva, z ktorého pochádzajú.
Glióm v mozgovom kmeni je veľmi zriedkavý. Mozgový kmeň je najnižšia časť mozgu, ktorá je spojená s miechou. Ovláda funkcie tela ako je napríklad dýchanie. Tieto nádory sa najčastejšie vyskytujú u detí v školskom veku, a sú zodpovedné za najväčší počet detských úmrtí na primárne mozgové nádory.
Gliómy optického nervu sú väčšinou pomaly rastúce nádory nízkeho stupňa, ktoré sa môžu vyskytovať v akejkoľvek časti optickej dráhy a infiltrovať zrakový nerv. Gliómy zrakového nervu môžu spôsobiť stratu zraku, alebo hormonálne problémy, pretože sa často nachádzajú v spodnej časti mozgu, kde sa nachádza hormonálna kontrola. Gliómy ovplyvňujúce funkciu hormónov môžu byť známe ako hypotalamické gliómy.
Keďže sú spomínané gliové bunky rozdistribuované v celom centrálnom nervovom systéme, nádory z nich môžu vzniknúť na rôznych miestach. Ako nádor na mozgu rastie, môže zasahovať do normálnych mozgových funkcií. V závislosti od umiestnenia môžu gliómy spôsobiť:
Príznaky, ako bolesť hlavy a nevoľnosť, sú zvyčajne výsledkom zvýšeného vnútrolebečného tlaku spôsobeného hmotou nádoru v mozgu, alebo nahromadením mozgovomiechovej tekutiny, ktorá obklopuje mozog a miechu. Niektoré gliómy nemusia spôsobovať žiadne príznaky, tým pádom môžu byť diagnostikované náhodne pri vyšetrení.
Všetky typy gliových buniek pochádzajú zo spoločnej kmeňovej bunky. Gliómy vznikajú, keď tieto nezrelé kmeňové bunky zmutujú a nekontrolovateľne sa množia a rastú. Existuje niekoľko známych rizikových faktorov, ktoré podmieňujú vznik gliómu:
S vekom sa zvyšuje riziko vzniku mozgového nádoru. Gliómy bývajú najčastejšie diagnostikované u dospelých vo veku 45 až 65 rokov, avšak nie je to pravidlo. Objaviť sa môžu v každom veku. Niektoré typy gliómov, ako sú ependymómy a pilocytické astrocytómy, sú častejšie u detí a mladých dospelých.
Predchádzajúce vystavenie ionizujúcemu žiareniu, napríklad pri liečbe rakoviny, zvyšuje riziko vzniku gliómu. Bežnejšie formy žiarenia z mikrovlnných rúr, alebo mobilného telefónu nepreukázali zvýšenie rizika vzniku tohto nádorového ochorenia.
Existuje tiež niekoľko genetických syndrómov, ktoré ľudí ohrozujú rozvojom viacerých typov rakoviny vrátane gliómov. Ľudia s týmito genetickými syndrómami majú často aj rodinných príslušníkov s anamnézou rakoviny. Medzi tieto syndrómy patrí Li-Fraumeni syndróm, Neurofibromatóza (typy 1 a 2), Turcotov syndróm (typy 1 a 2) a syndróm karcinómu prsníka.
Po odobratí anamnézy a zhodnotení všetkých príznakov odporučí lekár pacienta na magnetickú rezonanciu aby sa zistilo, či je prítomný nádor na mozgu. Magnetická rezonancia do značnej miery nahradila CT vyšetrenia, pretože poskytuje podrobnejšie snímky mozgu a nádoru, a nevyužíva žiarenie. CT vyšetrenia však môžu byť použité u pacientov, ktorí nemôžu mať MR napríklad pacienti s kardiostimulátorom, kĺbovými náhradami, alebo vnútromaternicovým telieskom. Na určenie typu nádoru slúži biopsia, pri ktorej sa z nádoru odstráni kúsok tkaniva na ďalšie skúmanie patológom.
Liečba je individuálna u každého pacienta pričom zohľadňuje lokalizáciu nádoru, stupeň diferenciácie, veľkosť a typ buniek z ktorých glióm vychádza. U každého pacienta sa tiež porovnávajú prínosy jednotlivých liečebných postupov oproti potenciálnym rizikám, ktoré môžu so sebou priniesť. Pri liečbe giómu sa väčšinou používa kombinácia viacerých liečebných postupov.
Pomocou operácie sa snažia chirurgovia glióm odstrániť celý, no pokiaľ to nejde tak aspoň čo najväčšiu časť z nádoru, aby prestal utláčať zdravé mozgové tkanivo. Znížením vnútrolebečného tlaku by sa mali symptómy u pacienta zmierniť. Zákrok si vyžaduje kraniotómiu, otvorenie lebky.
To, či je možné odstrániť celý nádor alebo nie, závisí aj od toho, kde sa v mozgu nachádza. Ak sa napríklad nachádza v centre reči a jazyka, alebo motoriky, úplné odstránenie nádoru je rizikové, pretože môže dôjsť k poškodeniu reči, jazyka alebo pohybu. Ak sa nádor nachádza pri centre pamäti, operácia by so sebou prinášala riziko, že pacient stratí pamäť. Ďalší krok po chirurgickom zákroku môže byť rádioterapia, alebo chemoterapia.
Chemoterapia sa používa na zastavenie rastu a ničenie nádorových buniek. Môže sa podávať vo forme tabletiek, alebo vnútrožilovo. Aby bola chemoterapia schopná zabíjať bunky gliómu, musí byť schopná prejsť z krvného obehu do mozgu. Mozog je chránený hematoencefalickou bariérou, špecializovanou obranou tvoriacou prechod medzi cievami a mozgom, ktorá zabraňuje prechod mnohých toxínov a chemikálií do mozgu aby ho nepoškodili. Okrem týchto nežiaducich látok však nie je priepustná aj pre niektoré liečivá. Cez hematoencefalickú bariéru sú preto schopné prejsť iba niektoré chemoterapeutické lieky.
Radiačná terapia sa bežne používa na liečbu rôznych typov mozgových nádorov. Je to lokálna terapia, čo znamená, že žiarenie je zamerané iba na tú časť mozgu, ktorá má byť liečená. Gliómy sa ošetrujú frakcionovaným žiarením, kde sa do oblasti mozgového nádoru podá malá dávka žiarenia 5 dní v týždni, po dobu niekoľkých týždňov. Počas liečebného obdobia sa množstvo žiarenia v postihnutom mieste naakumulujea spôsobí odumretie nádorových buniek.
Najčastejšími vedľajšími účinkami rádioterapie je únava, vypadávanie vlasov a strata pamäte. Únava a vypadávanie vlasov sa zvyčajne vyskytujú už počas ožarovania a trvajú asi 4 až 6 týždňov po ukončení radiačnej liečby. Strata pamäte sa vyvíja v priebehu rokov po ožarovaní, aj keď niektoré zmeny si môžete všimnúť hneď. Často sa hovorí, že žiarenie do mozgu je „ako starnutie, ale rýchlejšie“, čo znamená, že kognitívne zmeny, ktoré bežne so starnutím prichádzajú, nastanú oveľa skôr.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Oligodendroglioma & Oligoastrocytoma (Mixed Gliomas)
Glioma brain tumors (astrocytoma, oligodendroglioma, glioblastoma)