Hidradenitída

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Ako žiť s chorobou

Vznik a príčiny

Presný pôvod ochorenia nie je jasný. Najčastejšie sa udáva súhra chybnej imunitnej funkcie so zmenami vnútri vlasového folikulu. Kožné problémy sa začínajú pri upchatí vlasového folikulu. Príznaky sa objavujú častejšie u žien a vo väčšine prípadov po dvadsiatom roku života. Choroba sa častejšie vyskytuje u pacientov s nadváhou, u fajčiarov a pri hormonálnej nerovnováhe. Ochorenie nemá infekčný pôvod, nie je prenosné ani nákazlivé.

Štúdie zistili, že nesúvisí ani so zlou hygienou. Pôvod ochorenia je pravdepodobne spôsobený súhrou vnútorných a vonkajších faktorov. Klinické príznaky sa vyskytujú v oblastiach, kde sú prítomné vlasové folikuly, teda v podpazuší, v oblasti konečníka a v trieslach. Upchatý vlasový folikul býva často sekundárne kolonizovaný bakteriálnou infekciou. Zápalová reakcia sa ešte zväčšuje a ložisko je vyplnené hnisom, je veľmi bolestivé a s výrazným červeným lemom.

Medzi najčastejšie príčiny patrí upchatie vlasového folikulu alebo vývodu potnej žľazy, nadmerné potenie, hormonálna nerovnováha s prevahou androgénov, hormonálne zmeny súvisiace s menštruáciou, so stavom po tehotenstve alebo menopauze, genetická predispozícia a výskyt ochorenia v rodine. V niektorých prípadoch boli rozpoznané aj genetické mutácie. Na vzniku choroby sa ďalej podieľa obezita a nadváha, obtiahnuté tesné oblečenie, hormonálna antikoncepcia, horúce a vlhké prostredie, fajčenie a kozmetika.

Diagnostika

Hidradenitída sa môžeobjavovať opakovane a byť čoraz závažnejšia. Je preto dôležité stanoviť správnu diagnózu a riadnu liečbu podstúpiť čo najskôr. Prvý krok pre pacientov s hidradenitídou je hovoriť s dermatológom, aby určil presnú diagnózu. Laboratórne markery na stanovenie presnej diagnózy nie sú známe. Ochorenie je diagnostikované po splnení všetkých kritérií, ktorými sú typické klinické prejavy, typická topografia a typický priebeh.

Pre určenie závažnosti ochorenia lekári celosvetovo používajú tzv. Hurleyho klasifikáciu, ktorá delí pacientov do troch štádií:

• I. štádium: Tvorba ojedinelých abscesov bez jaziev a fistúl (kanálikov pod kožou).

• II. štádium: Opakujúce sa abscesy s tvorbou fistúl a jaziev.

• III. štádium: Rozsiahle postihnutie s početnými prepojenými fistulami a hnisaním.

Liečba

Liečba musí byť komplexná a závisí od štádia ochorenia (podľa Hurleyho).

• Konzervatívna liečba: Zahŕňa lokálne antibiotické masti, celkové antibiotiká (často dlhodobo na potlačenie zápalu) a kortikoidy.

• Biologická liečba: Pri stredne ťažkých a ťažkých formách, ktoré nereagujú na bežnú liečbu, sa dnes už štandardne používa biologická liečba (napr. inhibítory TNF-alfa alebo IL-17), ktorá cielene blokuje zápalovú reakciu imunitného systému.

• Chirurgická liečba: Je často nevyhnutná. Zahŕňa jednoduché narezanie a vypustenie hnisu (incízia) pri akútnej bolesti, alebo v pokročilých štádiách tzv. „deroofing“ (odstránenie stropu fistuly) či kompletné vyrezanie postihnutého tkaniva (excízia)

Ako žiť s chorobou

Tvorba cýst alebo pupienkov môže po lokálnej terapii ustúpiť, ale – na rozdiel od iných infekčných kožných ochorení – pupienky a abscesy sa znovu objavia práve v tej istej lokalizácii. U pacientov s týmto ochorením je vyššia pravdepodobnosť artritídy, cukrovky, Crohnovej choroby.

Vzhľadom na bolestivosť, zápach a lokalizáciu prejavov má ochorenie výrazný dopad na psychiku. Pacienti s hidradenitídou trpia častejšie depresiami, úzkosťou a sociálnou izoláciou, preto môže byť súčasťou liečby aj psychologická podpora.