Ochorenie vznikajúce v dôsledku nerovnováhy medzi zvýšenou hladinou histamínu a neschopnosťou organizmu ho primerane odbúravať. Vyvolávajúcich faktorov je viacero. Pri zníženej hladine enzýmu diaminooxidáza je potrebné pátrať po príčine tohto stavu.
Skratka HIT označuje ochorenie s názvom histamínová intolerancia. Je to stav nerovnováhy medzi zvýšenou hladinou histamínu a neschopnosťou organizmu ho primerane odbúravať.
Histamín vzniká bakteriálnym odbúraním aminokyseliny histidínu. Prirodzene sa vyskytuje v ľudskom organizme a jeho účinky sa prejavujú pri alergických reakciách, keď sa uvoľňuje vo veľkom množstve. Nazývame ho mediátor – zúčastňuje sa na prenose signálu na rôznych úrovniach a má dôležitú úlohu pri imunitných, ochranných a regulačných reakciách.
Histamín je veľmi účinná látka a organizmus si vytvoril účinné mechanizmy, aby ho vedel rýchlo odbúrať. Takmer vo všetkých bunkách je prítomný enzým N – metyltransferáza, ktorý rozkladá histamín vlastného pôvodu. V obličkách a čreve zas máme enzým diaminooxidáza (DAO), ktorý odbúrava hlavne histamín z vonkajších zdrojov – z potravy.
Histamín je pre telo dôležitý, no môže spôsobiť aj problémy. Nastávajú, ak sa z buniek naraz vyplaví veľké množstvo histamínu. Poznajú to alergici, keď vplyvom alergénu nastáva degranulácia mastocytov.
Mastocyt alebo po slovensky žírna bunka je bunka vyskytujúca sa v rôznych tkanivách, no najčastejšie v koži a tráviacej sústave. Pozostáva z množstva zrnitých vreciek (granúl) obsahujúcich aj histamín.
Uvoľnený histamín spôsobuje známe reakcie akými sú nádcha, kašeľ či bolesti brucha, začervenanie kože či dýchavičnosť. Ak je táto alergická reakcia vystupňovaná, môže dôjsť k nebezpečnej reakcii – anafylaxii. Pri HIT sa ale nejedná o alergiu, hoci prejavy sú mnohokrát veľmi podobné.
Spektrum príznakov je široké. Na vyššiu hladinu histamínu môže nevhodne zareagovať snáď každá časť tela:
Dlhodobé prejavy
Mnoho vecí. Stav sa môže rozvinúť po príjme určitých potravín. Niektoré potraviny neobsahujú viac histamínu, ale substanciu, ktorá túto látku vyplaví z buniek. Sú to tzv. histamínoliberátori – uvoľňovače histamínu. Dôvodom býva aj vyšší počet mastocytov. Keď sa rozpadnú, do tela sa vylúči viac histamínu.
Degranuláciu mastocytov môžu vyprovokovať aj chemické látky z potravín, UV žiarenie, chlad či teplo. Histamín je pre človeka veľmi dôležitý a preto sa skladuje aj v niektorých črevných, nervových bunkách či dokonca v krvných doštičkách. Nesmieme sa preto na neho pozerať ako na agresora, ale ako dôležitú látku zúčastňujúcu sa prenosu signálu a tiež pri doležitých imunitných, ochranných a regulačných reakciách.
Problém nastáva, ak je ho naraz priveľa alebo ak sa nevie dostatočne rýchlo odbúrať. Príčinou zvýšenej hladiny histamínu býva aj znížená aktivita enzýmu DAO.
Funkčnosť tohto enzýmu je podmienená geneticky, jeho aktivitu máme nastavenú. Jedno až tri percentá populácie má vrodenú zníženú účinnosť. V detstve a mladosti je aj u týchto ľudí vo väčšine prípadov funkčnosť tohto enzýmu dostatočná, klesá až vekom. Aj preto typickí pacienti s vrodenou poruchou enzýmu sú ľudia stredného veku, prevažne ženy.
Optimistickejší pohľad hovorí, že až 97 % ľudí nemá geneticky problém, čiže jeho prípadná znížená aktivita u týchto ľudí je prechodný jav. Pre lekára je ale znížená hladina a funkcia enzýmu vždy signál, že je potrebné pátrať po príčine tohto stavu. Nestačí konštatovať, že máte menej enzýmu, a teda máte HIT. Treba sa pýtať, prečo je to tak.
Za zníženou aktivitou DAO enzýmu alebo jeho nedostatočnou hladinou sa môže skrývať spomínaná genetika, ale aj lieky, alkohol, črevná dysmikróbia (prítomnosť nevhodných – patogénnych baktérií v čreve), či rozsiahle pooperačné stavy. Vtedy sa môže histamín zvýšiť prechodne. Dôvodom zvýšenia hladiny histamínu v tele bývajú tiež bakteriálne infekcie či krvácania do brucha, ktoré spôsobia vysokú nálož histamínu.
Stres na strane jednej môže byť príčinou degranulácie žírnych buniek a príčinou zvýšenej koncentrácie histamínu, na strane druhej histamín ovplyvňuje náš nervový systém. Rozšírením ciev v mozgu vplyvom histamínu sa u citlivých ľudí môže spušťať migréna, pôsobiaci histamín na nervové zakončenie spôsobuje svrbenie, histamín rovnako ovplyvňuje funkcie CNS akými sú bdelosť alebo chuť do jedla.
Je to náročný proces a patrí do rúk imuno-alergológa. V žiadnom prípade sa diagnostika nedá robiť len na základe jedného laboratórneho vyšetrenia, čiže len na základe stanovenia hladiny enzýmu. Mnohokrát si vyžaduje opakované vyšetrenia.
Vyšetruje sa aj prítomnosť alergií a iných ochorení. Správne sa zisťuje nielen hladina, ale aj aktivitu enzýmu na odbúravanie histamínu. Ani tak však nie je výpovedná hodnota diagnostických testov stopercentná. Existujú totiž falošne pozitívne, aj negatívne výsledky.
Laboratórne vyšetrenie má v tomto prípade len doplnkový, nie hlavný význam. Aj pri hladine a funkcii DAO je rozpätie výsledkov, kedy sa s veľkou pravdepodobnosťou o poruchu enzýmu nejedná. Existuje rozpätie diagnostickej neistoty, keď sú hodnoty síce znížené, ale stále nie kriticky nízke a potom hodnoty viac menej isté, ktoré už potvrdzujú diagnózu. Pri nejednoznačných výsledkoch sa s odstupom času opakuje vyšetrenie, pacient sleduje svoje reakcie pri konzumácii rizikových potravín.
Tiež sa vykonáva terapeutický test. To znamená, že pacientovi sa podá enzým DAO pred konzumáciou rizikovej potraviny a sleduje sa odznievanie prejavov histamínovej intolerancie.
Pri diagnostikovaní pomáha aj eliminačný test – pacient sa vyhýba rizikovým potravinám a sleduje svoj stav. K diagnostike môže napomôcť aj hladina methylhistamínu v moči. Jej zvýšená koncentrácia by svedčila o tom, že sa organizmus snaží zbaviť histamínu, keď nie je funkčný DAO enzým.
Zaujímavé je z pohľadu aktivity tohto enzýmu tehotenstvo. Na niektorých pracoviskách sa venujú aj reprodukčnej imunológii a stanoveniu hladiny a funkcie DAO u pacientiek s neplodnosťou či opakovaným potrácaním. Aby sa plod ochránil pred nadmerným pôsobením histamínu, jeho aktivita stúpa vyše päťstonásobne. To je vysvetlenie, prečo mnohé ženy trpiace pred tehotenstvom prejavmi histamínovej intolerancie nemajú počas tehotenstva problémy. Dokonca im ustúpia aj alergie.
Dlhodobé prejavy HIT môžu sposobovať chronickú únavu, poruchy menstruačného cyklu, poruchy so spánkom, nervozitu, panické stavy, kožné prejavy, poruchy rytmu srdca. To ovplyvňuje aj náš imunitný systém.
Sekundárna porucha imunity zas ovplyvňuje našu obranyschopnosť, chorobnosť. Preto je v medicíne tak dôležité pátrať po príčine ťažkostí a nielen odstraňovať následky, či liečiť symptómy, pozerať sa na pacienta ako na celok.
Ak je geneticky podmienená a vrodená, tak je to doživotný problém. Ak je ochorenie získané, jeho priebeh a prognóza záleží od základného ochorenia.
Veľa prejavov HIT je len dočasných. Hladiny enzýmu sa menia v priebehu dňa. Stav závisí aj od kondície čreva, stresu a iných faktorov. Preto môžu pacienti vnímať obdobia, keď sa cítia lepšie a potom znova horšie. V prevažnej väčšine sú tieto problémy prechodné, vyprovokované liekmi, alkoholom, nevhodnou stravou. V takomto prípade stačí len upraviť životosprávu a problémy ustúpia.