Jedným z prirodzených obranných mechanizmov, ktoré má močovo-pohlavná sústava voči cudzorodým mikroorganizmom, je samotný prúd moču pri močení. Baktérie, ktoré by sa mohli uchytiť pri vyústení močovej rúry a následne ňou stúpať nahor smerom k obličkám, sú prúdom moču “spláchnuté” preč. Existuje však ochorenie obličiek, pri ktorom je správne vylučovanie moču znemožnené. Hydronefróza prichádza potichu, no pri zanedbaní liečby môže spôsobiť vážne problémy. Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Obličky síce nie sú vynášané na piedestál tak, ako srdce či mozog. Sú však veľmi dôležitým orgánom ktorý umožňuje telu správne fungovať. U zdravého človeka sa nachádzajú v páre, sú uložené po stranách driekovej chrbtice a sú fazuľového tvaru. Za normálnych okolností je jednou z ich úloh filtrovať krv a očistiť ju od odpadových produktov metabolizmu. Tento proces sa deje v malých oddieloch z názvom nefróny (v počte asi 2 milióny!). Filtráciou krvi vzniká moč, ktorý nefróny odvádzajú prostredníctvom kanálikov do zberných kalichov, následne do obličkovej panvičky, odtiaľ sa dostáva močovodom do močového mechúra a poslednou cestou je močová rúra, ktorá ústi von z tela.
Pri hydronefróze však táto postupnosť nie je zachovaná. Hydronefróza je ochorenie obličiek, ktoré vzniká v dôsledku nahromadenia moču v obličke. Moč z nej nemôže odtekať nižšie do močových ciest, hromadí sa a spôsobuje rozšírenie (tzv. dilatáciu) obličkovej panvičky a jej kalichov. Hromadenie moču nastáva z rôznych príčin a môže postihnúť buď jednu alebo obe obličky naraz.
Príčin vzniku tohto ochorenia je hneď niekoľko, pričom varírujú najmä v súvislosti s vekom. Hydronefróza sa môže objaviť u človeka v akomkoľvek veku, avšak jednotlivé vekové skupiny majú svoje špecifiká. Napríklad, u vyvíjajúceho sa plodu poznáme hydronefrózu, ktorá vznikne sama (z neznámych príčin) a následne aj sama zanikne. Môže sa však stať, že takáto samovoľne vzniknutá hydronefróza nezanikne, ale pretrvá až do tretieho trimestra. Vtedy hovoríme o vrodenej hydronefróze. O postihnutí jednej alebo oboch obličiek rozhoduje umiestnenie prekážky, ktorá bráni odtoku moču. Ak sa prekážka nachádza nad mechúrom, ide o jednostranné postihnutie. Ak sa nachádza v mechúri a nižšie, rozvinie sa hydronefróza postihujúca obe obličky (obojstranná).
Primárna hydronefróza je pomerne častou diagnózou u detí do 1. roku života. Vyskytuje sa u 25% detí v tomto veku, častejšie u chlapcov. Jednou z príčin vzniku ochorenia u takto malých detí je vrodená vývojová odchýlka s názvom ureterokéla. Ide o presiahnutie sliznice močovodu až do močového mechúra, kde vytvorí bariéru a znemožnení odvod moču z močovodu do močového mechúra. Následne sa moč hromadí v močovode a dostáva sa až k obličkovej panvičke. Postihnutý môže byť aj samotný prechod medzi obličkovou panvičkou a močovodom. Vtedy hovoríme o obštrukcii pyeloureterálnej junkcie a jej výsledkom je taktiež rozvoj hydronefrózy.
U menších detí sa stretávame aj s ďalšou vrodenou vývojovou odchýlkou, ktorá spôsobuje hydronefrózu. Je ňou prítomnosť prebytočného tkaniva, ktoré formuje chlopne v oblasti močovej rúry a znemožňuje tak odtok moču von z tela.
V dospelej populácii sa ochorenie vyskytuje u nižšieho percenta ľudí (0,15 – 0,67%), pričom častejšie ním trpia muži. Na rozdiel od vrodenej hydronefrózy, ktorá sa objavuje u detí, u dospelých je toto ochorenie väčšinou sekundárne, teda získané a vyplývajúce z inej diagnózy. Na základe mechanizmu, ktorým dôjde k znemožneniu odtoku moču, rozoznávame obštrukčný a neobštrukčný typ hydronefrózy. Príčinou vzniku ochorenia môže byť prekážka v rôznej podobe, kam patrí:
U žien môže hydronefróza vzniknúť v dôsledku:
V závislosti od príčiny vzniku ochorenia sa symptómy hydronefrózy líšia. Zatiaľ čo primárna (vrodená) hydronefróza vo väčšine prípadov prebieha asymptomaticky, prípadne sa môže objaviť bolesť brucha u detí a neprospievanie, príznaky sekundárnej hydronefrózy vyplývajú z prvotného ochorenia, kvôli ktorému sa hydronefróza neskôr rozvinula. Patrí sem:
Uvedené príznaky sa vo väčšine prípadov spočiatku nemusia objaviť vôbec, prípadne sa objavujú len nenápadne a pacient im nemusí pripisovať veľkú váhu. Neskôr bolesti môžu byť náhle a silné a môžu sa zhoršovať po vypití väčšieho množstva tekutín. V prípade, že posiťujete bolesti v oblasti chrbta a brucha a ak spozorujete zmeny v močení (bolesti, zmena frekvencie či množstva), mali by ste vyhľadať vášho lekára.
Primárne hydronefrózy sú vo väčšine prípadov diagnostikované ešte pred narodením dieťaťa v rámci prenatálneho skríningu, alebo krátko po narodení (väčšinou na 3. až 4. deň) v rámci postnatálneho novorodeneckého skríningu. Tieto vyšetrenia sú veľmi dôležité a vďaka nim je možné ochorenie podchytiť v rannom štádiu skôr, než sa stihnú vyvinúť klinické príznaky a zachrániť tak plnú funkciu obličiek.
Obličkami sa zaoberá lekár – nefrológ. Najbežnejšou zobrazovacou metódou pri stanovení diagnózy je sonografia (USG). Lekár na základe ultrasonografického vyšetrenia určí jeden zo 4 stupňov závažnosti hydronefrózy (tzv. grading). 1. stupeň znamená, že obličková panvička je len ľahko rozšírená. Tento stupeň je diagnostikovaný najčastejšie. Najzávažnejší je stupeň číslo 4, ktorý popisuje výrazné rozšírenie obličkovej panvičky, obličkových kalichov a súčasný ústup parenchýmu (teda tkaniva) obličky.
Doplňujúcim vyšetrením je počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI). Pri diagnostike je využívaný aj prístroj s názvom cytoskop, ktorý sa zavádza do močovej rúry. Pomocou kamery umiestnenej na konci prístroja môže lekár vidieť močovú rúru a mechúr. vyšetrenie sa nazýva cytoskopia. Okrem zobrazovacích metód sa na diagnostiku využíva aj laboratórna diagnostika. Zahŕňa vyšetrenia moču a krvi pre posúdenie činnosti obličiek a zistenie, či je prítomná infekcia v močových cestách.
Vrodená hydronefróza sa vo väčšine prípadov upraví sama, a teda nie je potrebná žiadna liečba. Je však dôležité, aby bol detský pacient s touto diagnózou pravidelne kontrolovaný. V prípade, že oblička postihnutá hydronefrózou stráca svoju funkciu (pod 35%), je potrebný chirurgický zákrok tzv. pyeloplastika. Pri nej dochádza ku korekcii zúžených miest na močovode.
Sekundárna hydronefróza u dospelých sa lieči najmä tým, že sa lieči primárna príčina, ktorá viedla k rozvoju hydronefrózy. To znamená, že ak je príčinou hydronefrózy obličkový kameň, liečba sa zameriava na jeho odstránenie, ak je príčinou rakovinové ochorenie, lieči sa primárne to a podobne. Súčasťou terapie môže byť tiež dlhodobá antibiotická liečba najmä v prípade, ak pacient trpí opakovanými infekciami močových ciest. Pri liečbe sekundárnej hydronefrózy môže byť taktiež potrebné drénovanie moču z obličiek pomocou zavedenia katétra. Môže byť tiež potrebný chirurgický zákrok v prípade, že je poškodenie obličiek závažné.
Ak je hydronefróza včas diagnostikovaná a liečená, je možné obličku zachrániť. V takom prípade sa oblička funkčne vracia k svojim pôvodným hodnotám. Kľúčové je následne dodržanie predpísaných lekárskych kontrol. Čas hrá významnú úlohu v rozvoji ochorenia a ak obštrukcia trvá pridlho, pokles funkcie obličiek môže byť trvalý. Pri pretrvávajúcej hydronefróze dochádza k nezvratnému zničeniu nefrónov (základných jednotiek obličky).
V rámci prevencie je dôležitý prenatálny a postnatálny skríning u bábätiek. Väčšie deti a dospelí by si mali dávať pozor na dostatočný príjem tekutín a nezadržiavať v prípade nutkania na močenie. Strážiť by ste si mali aj príjem solí v jedle a vyhýbať sa nadmernej konzumácii vysoko mineralizovaných vôd.
U pacientov s najťažším priebehom môže byť nutné chirurgické odstránenie obličky (respektíve oboch) a následná transplantácia či dialýza. V súčasnosti neexistuje možnosť inej náhrady obličiek a darcov je, bohužiaľ, veľmi málo a čakacie doby na operácie sú dlhé. Vedci z odvetvia bioinžinierstva v medicíne však skúšajú nájsť nové spôsoby.
V roku 2015 publikovali austrálski vedci z univerzity v Sydney článok v prestížnom vedeckom časopise Nature, v ktorom píšu o svojom úspešnom vytvorení obličky v laboratórnych podmienkach. Model, ktorý priniesli, je však veľmi malý na to, aby mohol byť transplantovaný človeku. Problém spočíva v tom, že oblička je veľmi zložitá. Pozostáva z mnohých buniek rôzneho druhu a funkcie, a preto je ťažké “vypestovať” ju nanovo. Zatiaľ však malé obličky úspešne transplantovali do potkanov a ošípaných a pomáhajú pri testovaní liekov či skúmaní ochorení. Do budúcna určite poslúžia ako odrazový mostík a možno sa raz dočkáme skutočných “laboratórnych obličiek”.
Zdravé obličky prefiltrujú asi pol šálky krvi každú minútu, odstraňujú odpad a prebytočnú vodu a vytvárajú tak moč. Aké sú signály,…
Proteinúria – ako z názvu vyplýva – označuje príliš vysoké hladiny bielkovín v moči, ktoré môžu ovplyvniť funkciu obličiek. Príčin môže byť…
Obličky sú veľmi dôležitý párový orgán, ktorý čistí krv tak, že z nej odstraňuje prebytočnú tekutinu, minerály a odpadové látky. Keď však…
