Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je úzko prepojený s nervovým systémom. Z tohto dôvodu nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu. Stres, pocit úzkosti pri opustení matky a pridružené ochorenia sú faktory, ktoré vplývajú na imunitu dieťaťa. Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť stanovené iba na základe veku.
Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je prepojený s nervovým a endokrinným systémom a plní informačnú a riadiacu funkciu. Vystupuje v úlohe polície, vojska, ale i technických a informačných služieb – neustále odlišuje, čo je pre organizmus prospešné, škodlivé účinne odstraňuje.
Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť „učiť sa a adaptovať sa novým podmienkam”. Dôležitou úlohou je nielen ochrana voči vonkajším škodlivinám, ale aj proti vnútorným vplyvom ako sú poškodené, či staré bunky. Dôležitá je aj tolerancia voči neškodným podnetom akými sú potraviny a vlastné bunky. Ak táto tolerancia chýba, telo začne bojovať samo proti sebe a vyvíja neprimerané reakcie voči neškodlivým vplyvom.
Jeho základnou zložkou sú bunky, ktoré vykonávajú imunitné funkcie. Niektoré z nich cirkulujú, iné sa nachádzajú v orgánoch a tkanivách.
Medzi centrálne orgány IS patria:
Periférne orgány sú:
Celý proces je veľmi zaujímavý – bunky IS sa u dieťaťka vyvíjajú už v tele matky. Základnými školami pre ne sú týmus a kostná dreň. V týmuse sa z niektorých buniek stane koordinátor, z iných tzv. zabijak. V kostnej dreni sa biele krvinky špecializujú na tvorbu protilátok, ktoré zabezpečujú obranu proti patogénom (tzv. humorálna imunitná reakcia). Naopak, bunková imunitná reakcia chráni bunky jednak proti patogénom (vírusy, plesne), ale vie bojovať aj proti nádorovo zmeneným bunkám.
Prirodzená imunita (nešpecifická, vrodená) predstavuje prvú líniu v obrane proti patogénom a iným škodlivinám. Je charakteristická rýchlou odpoveďou a riadi sa pravidlom: „všetko alebo nič“. Nemá imunologickú pamäť a prebieha stále rovnako. K prirodzenej imunite radíme tieto zložky:
Získaná imunita (špecifická, adaptívna) predstavuje druhú líniu v obrane organizmu. Nastupuje pomalšie, ale je schopná rozoznať obrovské množstvo podnetov. Po opakovanom kontakte s tým istým antigénom vzniká vďaka nej imunologická pamäť. A práve vďaka nej je odpoveď imunitného systému po opakovanom podnete rýchlejšia a výraznejšia. K hlavným zložkám tejto imunity patria:
Dôležitú úlohu pri formovaní obranyschopnosti má genetika. Ak boli rodičia v detstve chorľavejší alebo ak sa v rodine vyskytujú poruchy IS, je vhodné, aby už na začiatku opakovania sa symptómov u detí zbytočne nečakali a vyhľadali pomoc imunológa.
Imunitný systém je úzko prepojený s nervovým. Veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. Nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu. Nielen z hľadiska vývoja imunity, ale aj z emočnej a psychickej stránky. Dlhodobý stres, pocit úzkosti pri opustení matky vplývajú neraz u dieťaťa aj na oslabenie jeho obranyschopnosti. Svoje zohráva aj výživa, životný štýl, očkovanie a pridružené ochorenia. Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť stanovené iba na základe jeho veku.
Novorodenci, dojčatá a batoľatá
Imunitný systém novorodenca je plne vybavený, avšak plná výbava sa nerovná plná funkčnosť. Systém je nezrelý, nemá ešte vybudovanú tzv. špecifickú pamäť. Novorodenci sú preto ohrození určitými patogénmi, voči ktorým sa nedokážu dostatočne brániť.
Príroda to však vyriešila geniálne! Matka dáva dieťatku cenný dar – vlastné protilátky, ktoré ho budú chrániť počas prvého polroka života. Ďalšou imunologickou bombou je materské mlieko, ktoré obsahuje koktejl imunologicky aktívnych buniek, ale aj humorálnych zložiek.
U dojčiat sa odlišuje obdobie prvých 5 až 6 mesiacov, keď ešte pôsobia protilátky od matky a druhý polrok, v ktorom postupne dozrievajú jednotlivé zložky imunity. Tento proces je pozvoľný, niektoré súčasti dozrejú až v puberte. Dieťa nie je zmenšeným dospelým. Je to dynamicky sa vyvíjajúci organizmus, a platí to aj pre jeho imunitu.
Dojča nevie odpovedať primerane na určité podnety, napr. niektoré druhy baktérií a preto nepatrí do kolektívu – imunitný systém nie je ešte pripravený na nápor infektov. V novorodeneckom období sa môžu prejaviť niektoré závažné primárne imonodeficiencie, napr. SCID – ťažké kombinované imunodeficiencie, chronická granulómová choroba, DiGeorgov syndróm.
V dojčenecko-batolivom období dochádza k pozvoľnému dozrievaniu imunitného systému. Najskôr dozrievajú zložky nešpecifickej imunity. Postupne klesá koncentrácia materských imunoglobulínov. Vzhľadom na pomalý nástup vlastnej tvorby imunoglobulínov a zaroveň poklesu hladín materských okolo 4 až 6 mesiaca sa vyskytuje tzv. prechodná hypogamaglobulinémia (pokles hladín imunoglobulínov). Toto obdobie je pre mnohé dojčatá kritickým obdobím.
Až do druhého roku života detí je prítomná slabá reaktivita imunitného systému na polysacharidové antigény. Práve tieto sa ale vyskytujú v púzdrach baktérií ako Streptococcus pneumónie – pneumokok, Hemophillus influenze, Neisseria meningitidis – meningokok. Práve preto sú deti do 2 rokov ohrozené týmito infekciami. Toto obdobie je aj obdobím očkovania, ktoré znamenalo historický míľnik v poklese úmrtnosti dojčiat a batoliat vzhľadom k mnohým infekciám.
V dojčeneckom období sa prejaví väčšina vrodených porúch imunity, je to aj obdobie prvých prejavov alergie (ekzém, astma, potravinové alergie).
Predškoláci
Ich imunitná odpoveď je už dokonalejšia. V porovnaní s dospelými im ale chýba tzv. imunologická pamäť, pretože ich IS sa ešte nestretol s mnohými patogénmi. Nie je potrebné sa u škôlkarov báť prechodných nachladení. Ich imunita sa musí vycvičiť. Chybou je, ak dieťa nemá po vážnejšej chorobe čas na zotavenie. Nedoliečené, predčasne znovu poslané medzi svojich rovesníkov, je adeptom na vznik tzv. sekundárnej poruchy imunity. Rovnako je chybou posielať do škôlky infekčne choré dieťa. Neprospieva mu to a je to nemorálne voči iným deťom.
Obdobie predškolákov je obdobím nárastu prejavov prieduškovej astmy a alergickej nádchy. Prejavujú sa aj ľahšie formy porúch imunity (deficiencia IgA, podtried igG). Deti s poruchami imunity patria jednoznačne do rúk imunológa a mali by sa vhodne liečiť. V tomto období sa stretávame aj s prejavmi autoimunitných ochorení ako je cukrovka – diabetes mellitus 1. typu.
Školáci
Ich bunková a veľká časť humorálnej imunity pracuje už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť. IS týchto detí však ovplyvňujú aj alergie, infekcie, prípadne autoimunitné ochorenia (autoimunitné ochorenia štítnej žlazy, juvenilná idiopatická artritída, autoimunitné črevné ochorenia).
Významná je aj puberta, kedy sa u časti detí stretávame s dysbalanciou rovnováhy IS. Práve v období puberty veľa detí mieri do imunologických ambulancií. Z porúch imunity sa v tomto období častejšie diagnostikuje tzv. syndróm spoločnej variabilnej imunodeficiencie (CVID).
Adolescenti
Ich IS by mal byť na vrchole svojej funkčnosti. Týmus, detská žľaza, zaniká. V dospelosti začína imunitný systém pozvoľna strácať na svojej výkonnosti.
Poruchy vo fungovaní IS sa môžu prejaviť jednak znížením jeho funcie a zložiek IS (imunodeficiencie), alebo prehnanou reakciou na podnety (alergie či autoimunitné ochorenia). Za vznikom mnohých nádorových ochorení stojí zlyhanie imunitného dohľadu.
Keď IS nepracuje, ako má, je za tým porucha. Rozoznávame primárne a vrodené. Celkovo je ich asi 100 typov, pričom až 70 % sú tzv. humorálne deficity, ktoré sa klinicky prejavujú už vo veku okolo 6. mesiaca života. Prejavujú sa predovšetkým ako zápaly stredného ucha, pľúc, priedušiek. Asi 30 % pripadá na bunkové a iné poruchy imunity. Hoci je táto skupina menšia, je závažnejšia.
Pri imunologickom vyšetrení hrá dôležitú úlohu anamnéza. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a informácie, ktoré lekárovi poskytne, sú často kľúčové. Varovné príznaky, svedčiace pre možnú primárnu imunodeficienciu sú nasledovné:
Prax dokazuje, že za poruchami imunity u detí často stoja iné príčiny, kvôli ktorým dochádza k prechodnému, či trvalému postihnutiu imunitných funkcií. Ide o tzv. sekundárnu imunodeficienciu, ktorá vzniká z rozmanitých príčin, napr. ako dôsledok vrodených a metabolických ochorení, infekcií, krvných a onkologických ochorení, úrazov. Badateľný je aj vplyv užívanie liekov a chemikálií, ale i stres.
V rámci vyšetrení zisťuje imunológ u pacienta stupeň poškodenia IS. Po nájdení príčiny navrhne vhodnú terapiu. Neodporúča sa rodičom púšťať sa do samoliečiteľstva. Môže to oddialiť diagnostiku závažnej choroby, ktorá je možno v pozadí stavu. Pri správne určenej diagnóze je k dispozícii široká škála imunomodulačných liekov. Niektoré obranyschopnosť stimulujú, posilňujú, iné brzdia nevhodné reakcie. Pri určitých typoch ochorení siaha imunológ k antivirotikám, pri iných po biologických preparátoch, bakteriálnych lyzátoch. Využívajú sa prípravky z rastlinných a živočíšnych enzýmov, betaglukány, echinacea, morské riasy, probiotiká, prebiotiká, ženšen a iné. Liečba je však vždy šitá na mieru pacienta.
Pri vážnych prejavoch poškodenej obranyschopnosti nie, ale ako prevencia pri očakávaných záťažových situáciách áno, ako napr.:
V období viróz je vhodné zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia. Osvedčené sú čerstvé zeleninové šťavy, vhodná je aj kvalitná pitná voda, a to nielen počas teplých dní. Z potravinových doplnkov je účinné užívanie zinku a selénu, C vitamínu.
Vhodné je preplachovanie nosa, inhalácie, úprava stravy, saunovanie. Nemenej doležité je byť v pohode, pretože pohoda a láska pomáhajú naštartovať imunitu niekedy lepšie ako drahý výživový doplnok.
Z článku sa dozviete ako funguje imunitný systém, prečo je pre naše telo ťažké bojovať s koronavírusom a ako si…
Imunitný systém neustále chráni náš organizmus pred vírusmi, baktériami a inými hrozbami. Občas sa však môže stať, že si cudzorodý patogén…
Novodobý trend anti-vax sa rozmohol nielen v iných krajinách, ale dorazil už aj na Slovensko. Dá sa povedať, že každým dňom…
