Infarkt sa vyskytne, keď sa zablokuje jedna alebo viac koronárnych artérií. Po čase sa artéria môže zúžiť od nahromadenia rôznych látok vrátane cholesterolu (ateroskleróza). Tento stav, známy ako ochorenie koronárnych artérií, spôsobuje väčšinu infarktov. Na mieste prasknutia plaku vznikne krvná zrazenina. Ak je dostatočne veľká, môže zablokovať prietok krvi cez koronárnu artériu. Srdcový sval nemá dostatok kyslíka a živín (ischémia).
Zablokovanie môže byť úplné alebo čiastočné. Diagnostické kroky a liečba sa môžu líšiť v závislosti od toho, aký druh infarktu pacienta postihol. Ďalšou príčinou srdcového infarktu súkŕče koronárnej artérie, ktorý zastavia tok krvi do časti srdcového svalu. Tieto kŕče môže zapríčiniť fajčenie a užívanie nelegálnych drog, ako je kokaín.
Prečítajte si tiež: 12 alarmujúcich ginálov srdca v lete.
Medzi bežné symptómy srdcového zlyhania patrí tlak a pocit napätia, bolestivé pocity v hrudníku alebo v ramenách, ktoré sa môžu rozšíriť na krk, nevoľnosť, porucha trávenia, pálenie záhy alebo bolesť brucha, dýchavičnosť, studený pot, únava, náhle závraty.
Nie všetci ľudia, u ktorýchnastane infarkt, majú rovnaké príznaky alebo rovnakú závažnosť príznakov. Niektorí pociťujú iba miernu bolesť, iní silnejšiu. Sú aj pacienti, ktorí nemajú žiadne príznaky. Pre nich môže byť prvým symptómom až náhle zastavenie srdca. Platí však, že čím viac je príznakov a symptómov, tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku infarktu.
Niektoré srdcové záchvaty sa ohlasujú varovnými príznakmi hodiny, dni alebo týždne. Najskorším varovaním môže byť recidivujúca bolesť v hrudníku alebo tlak (angina pectoris), ktorý môže byť vyvolaný námahou a po uvoľnení pokojom. Angina pectoris je spôsobená dočasným poklesom prietoku krvi do srdca.
Diagnóza
Pacient s príznakmi sa podrobí nasledujúcim testom:
Elektrokardiogram (EKG). Prvý test na diagnostiku srdcového infarktu zaznamenáva elektrickú činnosť srdca prostredníctvom elektród pripojených na kožu. Impulzy sa zaznamenávajú ako vlny zobrazené na monitore alebo vytlačené na papieri. Pretože zranený srdcový sval normálne nevedie elektrické impulzy, EKG môže preukázať srdcový záchvat.
Krvné testy. Po poškodení srdca prenikajú do krviurčité srdcové proteíny. Lekár odoberie vzorky krvi na testovanie prítomnosti týchto enzýmov.
Röntgen hrudníka. RTG obraz pacientovej hrude umožňuje lekárovi skontrolovať veľkosť srdca, krvných ciev a hľadať tekutinu v pľúcach.
Echokardiografia. Aj pomocou echokardiogramu a zvukových vĺn sa dá zistiť, či bola oblasť srdca poškodená.
Koronárna katetrizácia (angiogram). Do tepien srdca sa vstrekuje farbivo prostredníctvom katétra. Farbivo sa zviditeľní na röntgenových snímkach a odhalí miesta upchávania.
Stresový fyzický test. Počas dní alebo týždňov po infarkte sa vykoná záťažový test, aby sa meraním zaznamenalo, ako srdce a krvné cievy reagujú na námahu. Pacient môže chodiť na bežiacom páse alebo šliapať na stacionárnom bicykli, pripojenom k EKG.
Srdcové CT alebo MRI. Tieto testy možno použiť na diagnostiku srdcových problémov vrátane merania rozsahu poškodenia srdcovými záchvatmi.
Každú minútu po srdcovom infarkte dochádza k poškodzovaniu srdcového tkaniva. Rýchla obnova toku krvi pomáha predchádzať veľkým deštrukciám.
Pacient musí užiť nitroglycerín ako núdzovú pomoc. Pomáha zlepšiť prietok krvi do srdca rozšírením (dilatáciou) krvných ciev. Užitie aspirínu počas srdcového infarktu zachováva zrážanlivosť krvi.
Trombolytiká pomáhajú rozpustiť krvnú zrazeninu, ktorá blokuje prietok krvi do srdca. Čím skôr pacient dostane trombolytické liečivo po infarkte, tým väčšia je šanca, že prežije a bude mať menšie následky poškodenia srdca.
V nemocnici sa pacientovi podávajú lieky na zníženie krvného tlaku, napríklad heparín, aby mal menej „lepkavú” krv a nevytvorili sa mu krvné zrazeniny. Heparín sa podáva intravenózne alebo injekciou pod kožu. K ďalším núdzovým prostriedkom patria lieky na zmiernenie bolesti. Existuje aj možnosť podať morfín.
Beta blokátory pomáhajú uvoľniť srdcový sval, spomaľujú srdcový tep a znižujú krvný tlak, aby sa uľahčil srdcový výkon. Obmedzujú poškodenie srdcového svalu a zabraňujú budúcim infarktom. ACE inhibítory znižujú krvný tlak a znižujú stres srdca. Statíny pomáhajú kontrolovať hladinu cholesterolu v krvi.
Okrem liekov môže lekár zvoliť jeden z nasledujúcich postupov:
Koronárna angioplastika a stentovanie. Pri tomto postupe sa vkladá tenký katéter cez tepnu vo svalovine alebo zápästí do blokovanej tepny v srdci. Tento postup sa často využíva hneď po kardiálnej katetrizácii.
Katéter má špeciálny balónik, ktorý sa na mieste nafúkne, aby otvoril zablokovanú koronárnu artériu. Do tepny je následne vložený kovový stent, aby ju udržiaval dlhodobo otvorenú. Ide o maličkú sieťkovú kovovú výstuž, ktorá zabezpečí, že cieva ostáva roztiahnutá.
Bajpas koronárnej artérie. V niektorých prípadoch lekár vykoná pohotovostný bajpas. Vytvorením koronárneho bajpasu chirurg pomocou takzvaného štepu „premosťuje” zúženú koronárnu tepnu.
Programy rehabilitácie srdca sa vo všeobecnosti zameriavajú na štyri hlavné oblasti: lieky, zmena životného štýlu, psychická pomoc a postupný návrat k normálnym aktivitám. Takto preliečení pacienti žijú dlhšie a je menej pravdepodobné, že sa u nich prejaví ďalší srdcový infarkt alebo komplikácie srdcového infarktu.
Nikdy nie je neskoro, aby človek podnikol kroky na prevenciu srdcového infarktu, aj keď ho už prekonal. Treba si udržiavať zdravú hmotnosť so zdravou výživou, nefajčiť, pravidelne cvičiť, zvládať stres, pravidelne si kontrolovať krvný tlak, cholesterol a cukrovku.
Preeklampsia je stav spôsobujúci vysoký krvný tlak počas tehotenstva, zvyšuje celoživotné riziko srdcových ochorení. Kto má reumatickú artritídu alebo lupus, musí rátať so zvýšeným rizikom srdcového infarktu. Aj rodinná anamnéza infarktu mu pomáha predchádzať. Ak majú súrodenci, rodičia alebo starí rodičia skorý infarkt (55 rokov u mužov a 65 rokov u žien), človek má zvýšené riziko infarktu, je potrebný celoživotný monitoring jeho srdca.
