Srdcovo-cievny systém je zaťažený viac, než po iné obdobia v roku. Čo s vašimi cievami robí v horúčave klimatizácia? Mysleli ste niekedy na to, že skok do studenej vody vám môže zastaviť srdce?!
Letná sezóna dáva výkyvmi teplôt a striedaním horúčav s ochladeniami zabrať aj zdravým. Nerobte mu šoky ešte aj vy! Horúce počasie a srdcové choroby sú nebezpečnou kombináciou. Často o nich ani nemusíte vedieť a ohlásia sa pri letných horúčavách. Rozprávali sme sa s profesorkou Kliniky cievnej chirurgie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a Východoslovenského ústavu srdcových chorôb (VÚSCH).
Profesorka Mária Frankovičová potvrdzuje, že veľmi horúce dni a fyzická námaha môžu spôsobiť dehydratáciu organizmu. Obzvlášť ohrozujú pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zraniteľní ste v týchto podmienkach aj keď športujete a užívate antidepresíva. Nikdy ste nemali problém? Nikdy neviete, kedy ho mať môžete. Myslite preto radšej vždy na prevenciu a aj o rok buďte opatrnejší!
Keď zlyhá prirodzená termoregulácia
Telo udržiava stálu optimálnu telesnú teplotu od 35,8-37°C vďaka termoreceptorom. Sú prítomné na koži a v mozgu – v hypotalame a vzájomne sú prepojené. Prostredníctvom reflexov znižujú alebo zvyšujú teplotu organizmu. Teplo telo vydáva vedením a vyparovaním vody v dýchacom ústrojenstve a z kože, ale v malej miere aj vylučovaním – močom a stolicou. Avšak aj tieto mechanizmy majú svoje limity.
Vedeli ste, že…
…kým pocit chladu alarmuje až 250-tisíc termoreceptorov, teplo 30-tisíc,
…70% tepla sa pri záťaži tvorí vo svaloch, 30% v ostatných orgánoch,
…najnižšiu teplotu má telo počas spánku a počas bdenia o šiestej hodine rannej?
Čo sa deje s prehriatym srdcom?
Pre presun tepla zo svalov do povrchových oblastí tela, dostáva srdcovo-cievny systém v horúčavách zabrať. Srdcová frekvencia sa zvyšuje viac než pri záťaži v chlade, pretože tento kľúčový orgán pracuje na tom, aby udržal telesnú teplotu v norme. Zvyšuje sa tak aj objem krvi prečerpaný za minútu, a to v horúčavách bez aklimatizácie v niektorých prípadoch až 4-násobne! ,,Regulačný mechanizmus tela zabezpečí pri vyšších teplotách zvýšené potenie. Zároveň však dochádza k strate tekutín a k zahusťovaniu krvi. Teplom sa cievy rozšíria, klesne tlak krvi , srdce začne intenzívnejšie pracovať . Jeho sťahy sú výraznejšie a frekvencia rýchlejšia,” vysvetľuje prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD.
Vyčerpané orgány
Taktiež k prekrvovaniu kože dochádza na úkor prekrveniatráviaceho a vylučovacieho ústrojenstva. Ak sa prehreje hypotalamus, mozog stráca schopnosť regulácie teploty a objavujú sa prejavy hypertermie – potenie je zastavené, koža je horúca a suchá, začínate sa cítiť malátne, zmätene a hrozí strata vedomia až infarkt.
,,Pri nedostatočnej cirkulácii krvi obličky zadržujú krv. V tele sa hromadia toxíny a látková výmena je obmedzená. Telo zdravého človeka sa s týmto stavom vysporiada, no postihnutý srdcovo-cievny systém toho nie je schopný. Srdce nemá dostatok kyslíka a hrozí infarkt. Krv sa môže hromadiť aj v pľúcach, čo komplikuje dýchanie,´´ potvrdzuje profesorka Frankovičová.
Nevyhnutný pitný režim!
Odborníčka vymenúva, že problémy majú v lete pacienti s postihnutím chlopne. Hrozí u nich náhla srdcová príhoda. Tiež pacienti s ischemickou chorobou srdca, ktorých srdcový sval nie je dokrvený. ,,Ťažkosti sa zvýraznia najmä pri spomínanej dehydratácii. Zahusťovanie krvi môže viesť ku vznikuzrazeniny, ktoré môžu spôsobiť okrem srdcovej a mozgovej príhody aj pľúcnu embóliu. Z tohto dôvodu je dôležité prijímať zvýšené množstvo tekutín,´´ odporúča.
Príznaky a prvá pomoc
Je dôležité sledovať svoje telo a nepodceňovať ani najmenší signál nepohody. ,,Zvýšená frekvencia činnosti srdca , pocit nevoľnosti, tlaku za hrudnou kosťou môžu byť varovnými signálmi. Zhoršujú sa v prípade straty tekutín potením alebo ich nedostatočným príjmom. Problémy mávajú ľudia s chlopňovým ochorením srdca a pacienti s jeho nedostatočným prekrvením, v dôsledku koronárnej choroby pre aterosklerózu. Potenie, pocit slabosti, sucho v ústach a celkový diskomfort sú príznaky, ktoré treba dôsledne vnímať a navštíviť svojho obvodného lekára alebo priamo špecialistu,´´ radí prof. Frankovičová.
,,Ak vám v hrudi bije srdce poznačené infarktom, má problém pumpovať dostatok krvi na ochladenie tela. Špeciálne to platí, ak sú tepny zúžené cholesterolom a plakom, čo limituje prietok krvi do pokožky a bráni vylučovaniu potu,´´ vysvetľuje aj doktorka Erin Michos, zástupkyňa riaditeľa preventívnej kardiológie a profesorka medicíny na Univerzite Johna Hopkinsa.
Stav prehriatia je nebezpečný aj pre starších ľudí, obéznych, ktorým odvádzanie tepla blokuje izolácia vrstvami tuku a malé deti, ktoré ešte nemajú úplne vyvinuté potné žľazy a schopnosť termoregulácie.
Signály, že srdce volá o pomoc – neodkladajte návštevu lekára:
potenie,
pocit búšenia srdca,
tlak na hrudníku ,
nestabilita, závraty,
dezorientácia,
trasenie rúk,
poruchy videnia
nevoľnosť,
únava, malátnosť,
bodavá bolesť hlavy,
svalové zášklby,
zníženie množstva moču (nižšia frekvencia močenia).
Ak ich pociťujete alebo badáte u iného človeka, presuňte sa do chládku či vetranej miestnosti a prijímajte tekutiny po malých dúškoch. Čakajte na privolanú pomoc zdravotníkov. Uľaviť môže aj vlhký chladný uterák priložený na šiju či tvár.
Aj lieky prilejú olej do ohňa – a nielen na srdce!
Každá molekula potu, ktorá sa odparuje z vašej kože odvádza z tela teplo. Magazín medicíny Harvardu udáva, že počas suchých dní, sa odparením potu v objeme jednej čajovej lyžičky, ochladí krvný obeh o 16 stupňov. No ak vlhkosť vzduchu stúpne nad 75%, odparovanie vody z tela, a teda jeho ochladzovanie to značne skomplikuje.
Spolu s potom odchádzajú z tela aj minerály ako sodík, draslík a ďalšie prvky dôležité pre kontrakcie svalov, nervové prenosy a balans v podiele vody v organizme. Započne sa vylučovanie stresových hormónov, čo vás môže uviesť do problémov. Väčšina zdravých ľudí tieto zmeny bez ťažších následkov toleruje, no oslabené či vážnejšie choré srdcia zvádzajú boj.
Aj užívanie niektorých liekov môže blokovať prirodzenú schopnosť regulovať teplo v extrémnych podmienkach a menia sa reakcie naň. No na prehriatie by si okrem ,,srdciarov´´ a pacientov so zúženými tepnami mali dávať pozor aj ľudia s niektorými antidepresívami, antihistaminikami a diuretikami – niektoré blokujú vylučovanie potu, iné zvyšujú riziko dehydratácie. Myslite na to!
Smrteľný skok, studený šok!
Ste rozhorúčení a chcete si zmenšiť trápenie zdĺhavým roztraseným vchádzaním do vody jednoduchým rýchlym skokom? Nie je to ten najlepší nápad! Nebezpečný nie je takýto šok iba pre srdce, extrémne môže zareagovať aj váš dýchací systém!
,,Náhly skok do studenej vody v čase horúčav môže znamenať i zastavenie srdcovej činnosti. Najskôr môže vzniknúť kŕč, teda stiahnutie ktoréhokoľvek svalu v tele. Ide o obrannú reakciu organizmu na náhlu zmenu vonkajšej teploty. Horšie to môže dopadnúť, keď studená voda pôsobí na karotický sínus, v oblasti delenia karotických tepien na krku. Nachádzajú sa tu receptory, ktorých obranná reakcia môže vyvolať poruchu rytmu, až zástavu srdca,´´ vysvetľuje prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD..
Pekne postupne
Do studenej vody vchádzajte postupne a pomaly, aby sa organizmus aklimatizoval na vonkajšie zmeny teploty. ,,Studená voda vytvára v našom tele viacero reakcií. Krvné cievy sa zúžia, čím sa zníži prívod okysličenej krvi ku srdcovému svalu. V cieve-tepne tým môže vzniknúť aj krvná zrazenina,´´ dodáva profesorka a varuje pred kombináciou s panikou a vdýchnutím vody: ,,Reflex uzatvorí dýchacie cesty a kŕč dostanú aj hlasivky. Mozog nemá dostatočný prísun kyslíka, čo končí tragicky.´´
Facka od klímy
Prudký skok teploty vám môže stiahnuť srdce či už do klimatizovaného priestoru vchádzate alebo vystupujete do horúčavy z extrémne vychladeného auta.
Teplo cievy rozširuje a chlad zužuje. Keď sú cievy rozšírené, srdce musí pumpovať väčšie množstvo krvi, čo preňho znamená enormnú záťaž. Profesorka košickej kliniky cievnej chirurgie upozorňuje na prechod z teplého prostredia do studeného najmä pacientov s kardiovaskulárnym ochorením, zvlášť ľudí nad 65 rokov. Znamená pre nich väčšie riziko komplikácií.
Rovnako je rizikové aj premenlivé počasie. Striedanie chladných a horúcich dní pôsobí negatívne aj na meteosenzitívnych ľudí. ,,Kardiaci a pacienti s hypertenziou môžu citlivo reagovať už na 10-stupňové ochladenie či oteplenie v priebehu 24 hodín,´´ potvrdzuje odborníčka.
Celoročné kvasinky
V klimatizovanom prostredí sa tiež rýchlejšie šíria kvapôčkové infekcie. Náchylnejší ste na ne ak máte zníženú imunitu, aterosklerózu, prekonali ste náhlu cievnu mozgovú príhodu, transplantáciu alebo ste absolvovali intervenčnú alebo chirurgickú liečbu.
5 x horúca prevencia aj pre zdravých
Pár maličkostí stačí na to, aby ste si užívali letné počasie bez nadmernej záťaže srdca a ciev. Oplatí sa ich mať napamäti aj keď ste zdraví a máte ich vo forme.
1. Dôležitý rozdiel stupňov
,,Pri prechode z chladného do horúceho prostredia môže prísť k takzvanému teplotnému šoku, ktorý dokáže celkovo oslabiť organizmus. Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia,´´ odporúča Úrad verejného zdravotníctva SR.
2. Nemáte klímu?
Ventilátor nestačí. Telo ochladí aj studenšia sprcha, nie však ľadová! A vlhká handrička priložená pod ramenom či na slabinách.
3. Vychladnite!
Vediete aktívny život? Počas horúcich dní zvýšte príjem tekutín a fyzickú aktivitu si naplánujte na skoré ráno, nočné sovy na neskorý večer.
4. Sladké nepite!
Ľahko sa stane, že jednoducho zabudnete piť, užívate lieky mätúce signály smädu alebo máte aktuálne problémy s trávením, a je zle. Dehydratácia zahustí krv a zvyšuje riziko infarktu i mozgovej príhody. Prijať by ste v lete mali okolo 2,5 – 3,5 litra tekutín. Určite nepite nárazovo, aj to šokuje srdce. Skúste si dať pripomienku v mobile na pohár každú hodinu.
Nesiahajte po sladených nápojoch – spomaľujú prienik vody z tráviaceho systému do obehu.
Kofeínové nápoje a alkohol vás môžu dehydrovať.
Pite minerálne vody s nižším obsahom elektrolytov. Ak sa liečite na srdcové ochorenie, obzvlášť na hypertenziu, o zložení minerálnych vôd sa poraďte s vašim lekárom. Uškodiť môže najmä vysoký obsah sodíka.
5. Ľahšie jedlá!
Snažte sa jesť tak, aby ste nemali zaťažený žalúdok. Ideálne sú studené polievky, šaláty, ovocie a potraviny, ktoré okrem nasýtenia vybavia aj dávku hydratácie navyše.
,,Ešte pred letnou sezónou je vhodná kontrola u neurológa, kardiológa a cievneho odborníka- podľa typu chronického ochorenia. Pacienti s vysokým krvným tlakom musia dbať o primeraný prísun tekutín, majú mať správne nastavenú liečbu hypertenzie a absolvovať pravidelne kontrolu u špecialistu – kardiológa. Dôležité je správne nastavenie a skontrolovanie množstva a dávok liekov,´´ odporúča pacientom profesorka Mária Frankovičová. Počas svojej celoživotnej práce v tomto odbore medicíny neprestáva zanietene prispievať k zvýšeniu prevencie a edukovať o samotnej liečbe a pokrokoch medicíny. S kolektívom kliniky cievnej chirurgie nedávno dokončila publikácie vydané Lekárskou fakultou UPJŠ v Košiciach – Cievna chirurgia a Komplexná starostlivosť o dialyzovaného pacienta.
9 letných odporúčaní špecialistky pre pacientov s ochoreniami srdca a ciev:
Pravidelne si merajte tlak krvi.
V prípade nepravidelnej srdcovej činnosti , okamžite navštívte lekára.
S klimatizáciou opatrne.
Pite primerané množstvo tekutín.
Vystríhajte sa stresu, úzkosti a nadmernej fyzickej námahe.