
Bolesť pri intímnom živote, nepríjemný tlak v podbrušku či inkotinencia pri smiechu. Problémy, o ktorých sa na verejnosti takmer nehovorí, no dokážu ovplyvniť každodenný život. Intímna fyzioterapia však ukazuje, že väčšina z týchto ťažkostí má svoje riešenie. Čo presne intímna fyzioterapia obnáša a ako dokáže vrátiť rovnováhu do života, v rozhovore priblíži a na najčastejšie otázky odpovie fyzioterapeutka s 15-ročnou praxou v tomto odbore, pani Katarína Hanuliaková, MSc.
Spektrum diagnóz a ťažkostí, s ktorými sa v praxi stretávam, je naozaj veľmi široké. Medzi najčastejšie patria rôzne formy úniku moču, časté či náhle nutkanie na močenie, bolestivý menštruačný cyklus, problémy s vyprázdňovaním a nafukovaním či poklesy panvových orgánov.
Veľkú skupinu tvoria aj ženy, ktoré riešia problémy s otehotnením, ženy po pôrode a s popôrodnými poraneniami – napríklad po nástrihu či natrhnutí hrádze, s bolestivými alebo zle zintegrovanými jazvami, ale aj po cisárskom reze. Rovnako sa venujem pacientkam a pacientom po gynekologických či urologických operáciách, ľuďom s diastázou alebo rôznymi poruchami funkcie panvového dna.
Samostatnou a veľmi dôležitou témou sú sexuálne dysfunkcie. U žien to môže byť napríklad bolestivý pohlavný styk alebo stav, keď penetrácia pre bolesť či zvýšené napätie vôbec nie je možná. U mužov sa stretávame napríklad s poruchami erekcie či ťažkosťami po urologických zákrokoch.
Často pritom nejde o jednu izolovanú diagnózu. Jednotlivé ťažkosti sa môžu navzájom prepájať a úlohou fyzioterapie je pozrieť sa na človeka komplexne a hľadať súvislosti, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zrejmé.
Katarína je fyzioterapeutka s vyše 15 ročnou praxou. K fyzioterapii ju priviedli najmä dve veci – túžba pracovať s ľuďmi a pomáhať im a zároveň pohyb, ktorý bol vždy prirodzenou súčasťou jej života. Počas rokov vo fyzioterapii si prešla rôznymi oblasťami, až sa jedného dňa dostala ku kurzu zameranému na panvové dno. V problematike panvového dna začala nachádzať odpovede na mnohé otázky, ktoré si dovtedy ako fyzioterapeutka kládla. Veľa vecí jej zrazu terapeuticky ‚docvaklo‘, začalo do seba zapadať a dávať oveľa väčší zmysel. A práve vtedy cítila, že toto je oblasť, ktorej sa chce venovať viac do hĺbky.
Po štúdiu v zahraničí nastúpila do Univerzitnej nemocnice v Bratislave, odkiaľ sa postupne zameriavala na ortopedicko-traumatologické, štrukturálne a funkčné poruchy. Je zakladateľkou a odbornou garantkou značky ToBe Holistic Fyzio, ktorá vníma fyzioterapiu v súvislostiach a snaží sa riešiť problém, nielen úľavu. Zdravie vníma komplexne a rada pomáha svojím trpezlivým a empatickým prístupom na ceste za zdravím.
Z pohľadu fyzioterapie bývajú funkčné príčiny intímnych ťažkostí veľmi rôznorodé a často sa navzájom kombinujú. Veľmi často sa stretávame s následkami poranení – typicky pôrodných poranení alebo operačných zákrokov – a s následným vznikom jaziev. Podobné zmeny v tkanivách môžu vzniknúť aj v dôsledku opakovaných zápalov. V týchto oblastiach sa môžu vytvárať zrasty a adhézie, ktoré menia pohyblivosť jednotlivých vrstiev tkaniva voči sebe. Môžu ovplyvniť lokálne prekrvenie, tok lymfy, metabolizmus tkanív a v konečnom dôsledku aj ich schopnosť prirodzene sa zapojiť do funkcie.
Telo je však veľmi dobré v hľadaní náhradných riešení. Keď určitá štruktúra nefunguje optimálne, jej úlohu začne preberať „susedný kamarát“ – iný sval alebo skupina svalov začne pracovať viac, aby chýbajúcu funkciu kompenzovala. Krátkodobo je to užitočné, ale ak tento stav pretrváva, postupne môže viesť k preťaženiu, zmeneným pohybovým stereotypom a svalovým dysbalanciám. Preto sa pri vyšetrení nepozeráme iba na samotné panvové dno, ale aj na jeho vzťah k bránici, brušnej stene, panve, chrbtici a bedrovým kĺbom.
Veľký vplyv na funkciu panvového dna má aj tráviaci systém. Typickým príkladom je chronická zápcha, opakované tlačenie pri vyprázdňovaní alebo znížená motilita tráviaceho traktu. Panvové dno totiž anatomicky ani funkčne neexistuje oddelene od orgánov malej panvy a brušnej dutiny. Ak sa dlhodobo menia tlakové pomery, pohyblivosť alebo napätie v tejto oblasti, môže sa to prejaviť aj na jeho funkcii.
A práve preto je pohybová liečba taká účinná. Nejde nám iba o to, aby sme jeden sval posilnili. Snažíme sa obnoviť pohyblivosť tkanív, ich vzájomnú spoluprácu, správne tlakové pomery, dychový stereotyp a koordináciu panvového dna so zvyškom tela. Niekedy potrebujeme sval posilniť, inokedy ho naopak naučiť uvoľniť a veľmi často potrebujeme najmä obnoviť jeho správne načasovanie a zapojenie do funkcie.
Cieľom terapie teda nie je „silné panvové dno“ za každú cenu. Cieľom je panvové dno, ktoré je adaptabilné – dokáže sa aktivovať, keď ho potrebujeme, dokáže sa uvoľniť, keď je to potrebné, a predovšetkým dokáže prirodzene spolupracovať s celým telom.

Úplným základom je vždy diagnostika a vyšetrenie panvového dna erudovaným fyzioterapeutom. Až na základe konkrétneho funkčného nálezu vieme povedať, čo daná pacientka skutočne potrebuje. Rovnaká diagnóza totiž ešte neznamená rovnakú terapiu.
Ak je panvové dno extrémne oslabené a pacientka ešte nedokáže vôľou vyvolať jeho kontrakciu, môžeme v indikovaných prípadoch začať elektrostimuláciou. Pomocou elektrického impulzu stimulujeme nervovo-svalový systém a snažíme sa svalovine pomôcť „nájsť cestu“ k aktivácii. Vnímam to však ako určitý most k aktívnej terapii – naším cieľom je, aby pacientka postupne dokázala svalovinu ovládať sama.
Keď už dokáže panvové dno aspoň čiastočne vedome aktivovať, môžeme pracovať s biofeedbackom. Ten pacientke poskytuje okamžitú spätnú väzbu o tom, čo svalovina skutočne robí. Pacientka napríklad na obrazovke vidí, či sval aktivovala, ako silno, ako dlho kontrakciu udrží, ale aj to, či ho následne dokáže dostatočne uvoľniť. To je veľmi dôležité, pretože funkčné panvové dno sa musí vedieť nielen stiahnuť, ale aj relaxovať.
Pojem Kegelove cviky sa síce medzi ľuďmi stále bežne používa, v modernej fyzioterapii však pracujeme skôr s konceptom PFMT – Pelvic Floor Muscle Training, teda tréningom svalov panvového dna. Je to oveľa komplexnejšie než jednoduché opakované „sťahovanie“ svalov.
Pri PFMT totiž podľa nálezu trénujeme rôzne kvality svalovej funkcie – silu, vytrvalosť, rýchlosť reakcie, schopnosť úplného uvoľnenia aj koordináciu. Meníme polohy, pracujeme s rôznou záťažou a postupne sa snažíme preniesť získanú schopnosť do bežného pohybu a situácií, v ktorých ju pacientka reálne potrebuje.
A práve toto je podľa mňa dôležité zdôrazniť: cieľom nie je, aby žena vedela perfektne „zatnúť“ panvové dno v ľahu na terapeutickom stole. Cieľom je, aby panvové dno dokázalo správne a automaticky reagovať v každodennom živote – pri chôdzi, vstávaní, kašli, zdvíhaní záťaže, športe, ale zároveň sa vedelo v správnej chvíli aj úplne uvoľniť.
Online fyzioterapia má pri intímnych problémoch jednu veľkú výhodu – človek môže o svojich ťažkostiach hovoriť z prostredia, v ktorom sa cíti bezpečne. Dnes sme navyše zvyknutí komunikovať cez obrazovku a pre mnohých ľudí je paradoxne jednoduchšie otvoriť citlivú tému online než priamo v ambulancii. Je tam určitý pocit odstupu, súkromia a možno aj väčšej anonymity.
Pretože nie je vôbec jednoduché prísť k lekárovi a na otázku, či vás niečo trápi, povedať: „Už dlhšie nemám s manželom pohlavný styk, pretože ma veľmi bolí a stále sa to zhoršuje.” Alebo priznať, že sa intímnemu životu vyhýbate zo strachu, že vám unikne moč. Že ste prestali chodiť cvičiť, pretože sa vám na poslednej skupinovej hodine stala nehoda a odvtedy sa hanbíte vrátiť.
Sú to veľmi citlivé témy, ktoré sú aj dnes sprevádzané pocitom hanby a určitou spoločenskou stigmou. Pokiaľ človek nemá pocit bezpečia, pokoja a najmä dostatok času na to, aby svoj problém pomenoval, často o ňom jednoducho nepovie. A pomoc začne vyhľadávať až vo chvíli, keď sú ťažkosti výrazné a zásadne zasahujú do jeho každodenného života.
Práve tu vidím veľký význam online fyzioterapie. Prvý kontakt môže prebehnúť z bezpečia vlastného domova, bez stresu z ambulancie. Máme priestor podrobne prejsť ťažkosti, ich vznik, vývoj, každodenné návyky či ďalšie súvislosti. Už na základe kvalitného rozhovoru vieme veľa vecí pomenovať, vysvetliť a nastaviť prvé kroky terapie – či už ide o pohyb, dych, prácu s panvovým dnom, režimové opatrenia alebo zmenu niektorých návykov.
Samozrejme, online fyzioterapia má svoje hranice a nenahrádza fyzické vyšetrenie tam, kde je potrebné. Môže však byť veľmi dobrým a bezpečným prvým krokom. A pri intímnych problémoch je niekedy práve ten prvý krok pre človeka ten najťažší.
Určite áno. A povedala by som, že veľmi často nejde ani tak o mýty, ako skôr o presvedčenie, že niektoré ťažkosti sú jednoducho „normálne“ a treba sa s nimi naučiť žiť. Že po pôrode je normálne, keď žene uniká moč, že bolestivá menštruácia k ženstvu patrí, že sex po pôrode už jednoducho nebude ako predtým alebo že s pribúdajúcim vekom sú únik moču či pokles orgánov nevyhnutné. Mnohé ženy tak prichádzajú až po rokoch, pretože dovtedy ani netušili, že ich problém má riešenie.
Veľkou témou je stále hanba. Intímne zdravie sa dotýka oblastí, o ktorých sme sa celé generácie učili skôr mlčať. O močení, vyprázdňovaní, sexualite alebo bolesti pri pohlavnom styku sa jednoducho pri káve veľmi nerozprávame. A ak žena nadobudne pocit, že je jediná, ktorá takýto problém má, hanba sa ešte znásobuje.
Často sa stretávam aj s tým, že riešenie panvového dna si ženy automaticky spájajú s posilňovaním a Kegelovými cvikmi. Lenže nie každé panvové dno potrebuje posilniť. Niekedy je problém presne opačný – svaly sú v príliš veľkom napätí, nevedia sa uvoľniť alebo správne koordinovať s dychom a zvyškom tela. Vtedy môže bezhlavé posilňovanie ťažkosti dokonca zhoršovať.
A potom je tu ešte jedna zábrana – ženy veľmi často dávajú seba na posledné miesto. Najmä po pôrode sa všetka pozornosť prirodzene sústredí na dieťa a žena má pocit, že svoje ťažkosti má jednoducho vydržať. Pritom práve včasná pomoc môže zabrániť tomu, aby sa z relatívne malého funkčného problému postupne stal problém, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu jej života.
Myslím si preto, že jednou z našich úloh je o týchto témach hovoriť otvorene a bez tabu. Nie preto, aby sme z každého problému robili diagnózu, ale aby ženy vedeli, že majú možnosť vyhľadať pomoc a že mnohé ťažkosti, ktoré roky považovali za svoju „novú normu“ sa dajú riešiť.

Povedala by som im, že práve toto je ten najlepší moment vyhľadať fyzioterapeuta, ktorý sa špecializuje na urogynekologickú problematiku. Nečakať, kým sa z prvých signálov stane problém, ktorý začne určovať, čo vo svojom živote môžem a nemôžem robiť.
Je dobré investovať do seba čas, nechať sa kvalitne vyšetriť, pochopiť, čo sa v tele deje, a naučiť sa s ním správne pracovať. Práve v začiatkoch máme často veľmi dobrú možnosť funkciu obnoviť a podporiť telo skôr, než sa problém začne ďalej rozvíjať.
Pretože ono to často nie je tak, že problém prejde. Skôr si naň človek zvykne a začne mu prispôsobovať svoj život. Prestane behať, skákať alebo cvičiť, pretože mu uniká moč. Zmieri sa s tým, že niekoľko dní v mesiaci prežíva v extrémnej menštruačnej bolesti, pretože nadobudne pocit, že to k ženstvu jednoducho patrí. Alebo sa začne vyhýbať sexu, pretože pohlavný styk bolí – až sa postupne stane jednoduchšie nemať ho vôbec, než opakovane prežívať bolesť a strach z nej.
A toto je podľa mňa veľmi dôležité pomenovať. Človek si dokáže zvyknúť na neuveriteľne veľa. Aj na bolesť, diskomfort či obmedzenia. To však neznamená, že je to v poriadku a že sa s tým musí zmieriť.
Únik moču, výrazná bolesť pri menštruácii, bolesť pri pohlavnom styku či iné intímne ťažkosti sú signály, ktoré si zaslúžia pozornosť. Nemali by sme čakať dovtedy, kým im postupne odovzdáme časti svojho života. Čím skôr začneme hľadať príčinu a správne riešenie, tým väčšiu šancu máme vrátiť telu funkciu a sebe slobodu robiť veci, ktoré máme radi.