27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Je príprava pred pôrodom dôležitá?

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Príprava na pôrod mala v minulosti úplne iný význam ako dnes. V súčasnosti sa v rámci psychoprofylaktickej prípravy kladie dôraz na vnímanie pôrodu v zmysle pozitívneho zážitku a zároveň ako prípravu na rodičovstvo. Počas prípravy je zvyčajne potrebných šesť stretnutí, najlepšie s oboma partnermi. Súčasťou býva návšteva pôrodnej sály, zoznámenie sa s prostredím nemocnice a zdravotníckym personálom, obvykle v III. trimestri gravidity.

Príprave tehotných žien na pôrod sa začali venovať nezávisle na sebe odborníci v Anglicku a na Ukrajine. Celosvetovo sa rozšírila až začiatkom 50. rokov minulého storočia. V minulosti bola chápaná predovšetkým ako metóda na zníženie pôrodnej bolesti.

Vychádzala z predstavy, že úzkosť zvyšuje napätie dolného maternicového segmentu, čo je príčinou bolesti pri pôrodných kontrakciách. Počas predpôrodnej prípravy mali tehotné ženy vysvetlený mechanizmus pôrodu, čím mal byť odstránený strach z neho. Zároveň nacvičovali rýchle dýchanie behom kontrakcie a učili sa relaxačné cviky. Prvé koncepcie vyžadovali počas pôrodu trvalú prítomnosť pôrodníka pri rodičke.

Svetové školy predpôrodnej prípravy

Ukrajinská škola vychádzala z pavlovovskej fyziológie, keď aktivovaním mozgovej kôry tzv. negatívnou indukciou mala byť zabezpečená necitlivosť na bolestivé podnety. Ukrajinci využívali rôzne techniky, napr. hladenie bruška, sledovanie doby medzi kontrakciami, rýchle povrchové dýchanie počas kontrakcie. Tieto metódy sa rozšírili aj do Francúzska. Následne nastalo masové zavádzanie psychoprofylaktickej metódy celosvetovo a jej nekriticky nadšené hodnotenie bolesť potláčajúceho efektu.

Metóda sa rozštiepila na dva smery. Sovietska škola pripúšťala kombináciu s farmakologickou (liekovou) pôrodníckou analgéziou. Francúzska škola presadzovala ,,nežný pôrod“, pričom akákoľvek medikácia bola škodlivá pre ďalší emočný vývoj vzťahu matky a dieťaťa. Praktický výsledok týchto metód ako metód na potlačenie bolesti pri pôrode nemal pozitívny výsledok.

Príprava na pôrod na Slovensku

Na území Slovenska až do druhej polovice minulého storočia takmer všetky ženy rodili doma s pomocou pôrodných asistentiek. Organizovaná starostlivosť o matku a dieťa sa u nás začala až po roku 1950, keď sa vybudovala široká sieť pôrodníckych oddelení nemocníc, v ktorých rodili, až na malé výnimky, všetky ženy.

Rozvoj zdravotníckej starostlivosti viedol k prudkému poklesu materskej a dojčenskej úmrtnosti. Nutnosť špecializovanej starostlivosti o novorodencov viedla v roku 1985 k vzniku Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti.

V roku 1990 na rokovaniach špičkových odborníkov WHO a Unicef vo Florencii vznikol konkrétny program Baby Friendly Hospital Initiative určený zdravotníckym pracovníkom pôrodníckych a novorodeneckých oddelení. Cieľovou skupinou sú matky a rodiny. Po splnení všetkých požiadaviek potvrdených auditom odborníkov sú nemocniciam na Slovensku od roku 1996 udeľované plakety Baby Friendly Hospital (nemocnica priateľská k deťom). Jednou z požiadaviek je kvalitná a komplexná psychoprofylaktická príprava.

Čo je súčasťou psychoprofylaxie dnes?

V súčasnosti psychoprofylaktická príprava tehotných ako metóda potlačenia bolesti pri pôrode úplne ustúpila do úzadia. Dôraz sa kladie na:

  • pôrod, ktorý je vnímaný ako pozitívny zážitok,
  • prípravu na rodičovstvo.

Počas prípravy je zvyčajne potrebných šesť stretnutí, najlepšie s oboma partnermi. Súčasťou je aj návšteva pôrodnej sály, zoznámenie sa s prostredím nemocnice a zdravotníckym personálom, obvykle v III. trimestri gravidity.

Cieľom predpôrodnej prípravy je informovať o:

  • správnej životospráve a racionálnej výžive v tehotenstve,
  • pôrode, pôrodníckych operáciách, vrátane možnosti analgézie počas pôrodu,
  • dojčení a dôležitosti materského mlieka pre zdravie dieťaťa,
  • psychomotorickom vývoji dieťatka a jeho pozitívnej stimulácii,
  • sociálnych a pracovných dôsledkoch tehotenstva.

Zároveň zacvičiť rodičov do praktických zručností ako sú kúpanie, prebaľovanie, ošetrovanie novorodenca, použitie apnoe monitora (určeného na kontrolu dýchania) a resuscitácia (oživovania) dojčaťa.

V rámci prípravy budúca mamička absolvuje tehotenský telocvik a dychové cvičenia. Tie však samy o sebe nezabezpečia dostatočnú prípravu. Na redukciu strachu z pôrodu je potrebný aj dostatok odborných informácií z tejto oblasti. Ani kombináciou týchto metód však nie je zabezpečené, že dodržaním všetkých postupov a dobrej spolupráce rodičky sa bude dať vyhnúť prípadným komplikáciám alebo operačnému ukončeniu pôrodu. Každá rodička má vysvetlené aj tieto postupy, aby pôrod nevnímala ako svoje vlastné zlyhanie.

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
komplikácie v tehotenstvematernicatehotenstvo