Kolorektálny karcinóm je druh rakoviny hrubého čreva, ktoré je poslednou časťou tráviaceho traktu. Väčšina prípadov rakoviny hrubého čreva sa začína ako malé, nezhubné (benígne) zhluky buniek, nazývané adenomatózne polypy. Časom sa niektoré z týchto polypov zvrhnú a stanú sa zhubnými. Polypy môžu byť malé a môžu prebiehať bez príznakov. Preto lekári odporúčajú pravidelné skríningové testy na prevenciu rakoviny hrubého čreva, pozostávajúce z identifikácie a odstránenia polypov pred tým, ako sa zmenia na rakovinu.
Príčina vzniku kolorektálneho karcinómu je zväčša neznáma. Tak ako v prípade iných nádorových ochorení tkvie podstata vzniku tohto onkologického ochorenia v zmenách genetického plánu buniek ľudského tela. Pri poškodení DNA buniek sa tieto začnú nekontrolovateľne deliť, tak ochudobňujú o živiny ostatné, zdravé bunky, tlačia na okolité tkanivá, prerastajú nimi a látkami, ktoré vylučujú, spôsobujú rozvrat vnútorného prostredia. Prostredníctvom krvi, prípadne lymfatických ciest, migrujú do iných častí tela, vytvárajú metastázy a zakladajú sekundárne nádory v iných orgánoch. Okrem mutácií, ktoré vznikajú v priebehu života jedinca a ktoré zvyšujú riziko vzniku rakoviny hrubého čreva, existujú zdedené mutácie génov. Tieto indukované mutácie génov výrazne zvyšujú riziko rakoviny, ale sú spojené len s malým množstvom prípadov rakoviny hrubého čreva. Medzi najčastejšie formy zdedených syndrómov rakoviny hrubého čreva patrí dedičná nepolypózová kolorektálna rakovina, nazývaná i Lynchov syndróm (objavuje sa pred dovŕšením 50. roku života), a familiárna adenomatózna polypóza (spôsobuje vyvíjanie tisícov polypov na sliznici hrubého čreva a konečníka a zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva pred dosiahnutím 40. roku života).
Veľké klinické štúdie dokázali spojitosť medzi typickou formou „západného“ stravovania (s vysokým obsahom tuku a nízkym obsahom vlákniny) a zvýšeným rizikom vzniku kolorektálneho karcinómu. Predpokladanou príčinou je zmena v mikroflóre hrubého čreva, prípadne zápalové zmeny tohto orgánu. K ďalším rizikovým faktorom patrí vyšší vek, afroamerický pôvod, rodinná anamnéza, zápalové ochorenia čriev (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), konzumácia červeného a spracovaného mäsa, sedavý životný štýl, cukrovka, obezita, tabakizmus a alkoholizmus a radiačná liečba iných druhov rakoviny, zameraná na oblasť brucha.
Príznaky kolorektálneho karcinómu zahŕňajú zmeny vo vyprázdňovaní, prejavujúce sa dovtedy netypickým výskytom hnačiek, prípadne zápchy. Akákoľvek nezvyklá zmena stolice (zmena konzistencie, tvaru a frekvencie), ktorá trvá dlhšie ako štyri týždne, prípadne krvácanie do a z konečníka, prímesi tmavej alebo červenej krvi v stolici, pretrvávajúce bolesti brucha, kŕče, zvýšená plynatosť, ale i pocit neúplného vyprázdnenia po stolici, pretrvávajúca slabosť a únava či nevysvetliteľný úbytok hmotnosti sú dôvodom na vyšetrenie u odborného lekára. Mnoho ľudí s rakovinou hrubého čreva nemá v počiatočných štádiách ochorenia žiadne príznaky. Výskyt príznakov sa mení v závislosti od veľkosti a polohy zhubného útvaru v hrubom čreve. Všeobecne sa odporúča, aby sa skríning rakoviny hrubého čreva začal po dosiahnutí 50 rokov. Skoršie vyšetrenie sa indikuje v prípade výskytu rizikových faktorov, predovšetkým v prípade rodinnej anamnézy ochorenia.
Rozlišujeme 4 štádiá rakoviny hrubého čreva:
Štádium I. Rakovina sa rozrástla cez povrchovú výstelku (sliznicu) hrubého čreva alebo konečníka, ale nerozšírila sa za stenu hrubého čreva alebo konečníka.
Štádium II. Rakovina sa rozrástla do steny hrubého čreva alebo konečníka alebo cez ne, ale nerozšírila sa do blízkych lymfatických uzlín.
Štádium III. Rakovina napadla blízke lymfatické uzliny, ale ešte neovplyvňuje iné časti tela.
Štádium IV. Rakovina sa rozšírila do vzdialených miest a orgánov, najčastejšie do pečene alebo pľúc.
Skríning rakoviny hrubého čreva zdanlivo zdravých ľudí bez príznakov poskytuje najväčšiu šancu na skorú liečbu. Ak sa na skríning použije kolonoskopia, ktorá deteguje polypy, tieto sa môžu odstrániť počas vyšetrenia. Tak sa zabráni vzniku samotného kolorektálneho karcinómu. Kolonoskopia používa dlhú ohybnú a úzku rúrku pripojenú k videokamere a monitoru na zobrazenie hrubého čreva a konečníka. Najčastejšou formou skríningu je však test na takzvané okultné (skryté) krvácanie, pozostávajúci z odberu malého množstva stolice prostredníctvom odberovej súpravy, ktorú pacient odovzdáva lekárovi. Lekár môže tiež otestovať krv na prítomnosť karcinogénneho antigénu (CEA). V prípade diagnostikovania kolorektálneho karcinómu lekár určí rozsah (stupeň) rakoviny na zostavenie primeranej liečby prostredníctvom zobrazovacích postupov (CT brucha, panvy a hrudníka).
Typ liečby závisí od štádia rakoviny. Primárne zahŕňa chirurgickú formu, chemoterapiu a ožarovanie. Ak je rakovina hrubého čreva v počiatočných štádiách, chirurg realizuje minimálne invazívny chirurgický zákrok v podobe odstránenia polypov počas kolonoskopie. Endoskopická mukózna resekcia je využívaná na odstránenie väčších polypov. Polypy, ktoré nemožno odstrániť počas kolonoskopie, sa môžu odstrániť pomocou laparoskopickej operácie. Ak sa rakovina rozšírila na celé hrubé črevo, lekári často využívajú čiastočnú kolektómiu, počas ktorej odstránia časť postihnutého hrubého čreva, prípadne vytvoria stómiu – otvor v brušnej stene na odstraňovanie stolice do vaku.
Chemoterapia využíva lieky na ničenie rakovinových buniek. Radiačná terapia používa silné zdroje energie, ako sú röntgenové lúče, na usmrtenie rakovinových buniek, na zmrazenie veľkých nádorov pred operáciou alebo na zmiernenie príznakov rakoviny hrubého čreva a rakoviny konečníka. Jednou z najnovších radiačných terapií je terapia protónovým lúčom.
Cielená farmakoterapia využíva účinné látky ako Bevacizumab (Avastin), Cetuximab (Erbitux), Panitumumab (Vectibix), Ramucirumab (Cyramza), Regorafenib (Stivarga) a Ziv-aflibercept (Zaltrap) v prípade jedincov s pokročilým karcinómom hrubého čreva. Niektorí pacienti s takýmto karcinómom môžu využiť imunoterapiu protilátkami, ako sú pembrolizumab (Keytruda) a nivolumab (Opdivo). Paliatívna starostlivosť sa zameriava na poskytnutie úľavy od bolesti a ďalších príznakov ochorenia.
Ľuďom s priemerným rizikom rakoviny hrubého čreva sa odporúča skríning začínajúci vo veku 50 rokov. Osoby so zvýšeným rizikom, ako sú jedinci s rodinnou anamnézou rakoviny hrubého čreva, by mali zvážiť skríning skôr. Formou prevencie je radikálna zmena životného štýlu, zameraná na konzumáciu väčšieho množstva ovocia, zeleniny a celozrnných obilnín, abstinenciu od alkoholu a tabaku a redukcia obezity.