Hladinu kortizolu si viete orientačne skontrolovať aj doma, najčastejšie slinným testom. Výsledok vám však sám osebe diagnózu nepovie, môže len naznačiť, že sa v tele deje niečo, čo stojí za pozornosť. Vysvetlíme vám, kedy majú domáce testy na kortizol zmysel, ako ich čítať a kedy je správny čas objednať sa k endokrinológovi.
Test na kortizol je vyšetrenie, ktoré meria hladinu kortizolu, hormónu vytváraného nadobličkami. Meria sa z krvi, slín alebo moču. Testom dokážeme odhaliť, či je tvorba kortizolu primeraná a či zodpovedá očakávanému dennému rytmu, pričom vyšetrenie môže prebehnúť v laboratóriu alebo pri niektorých typoch aj domácim odberom slín.
Vyšetrenie má význam najmä vtedy, keď sú prítomné príznaky nadbytku alebo nedostatku kortizolu, alebo ak je podozrenie na hormonálnu poruchu po dlhšom užívaní kortikoidov.
V prípade podozrenia za zvýšené alebo znížené hladiny kortizolu vás všeobecný lekár pošle na vyšetrenie k odborníkovi na hormóny – endokrinológovi, ktorý hladinu zisťuje odberom krvi. Všeobecný lekár môže pacienta poslať na takéto vyšetrenie pri príznakoch, ako sú:
Najčastejšími príčinami vysokej hladiny kortizolu je Cushingova choroba alebo nadbytočná tvorba kortizolu pri liečbe kortikosteroidmi, a naopak, nízke hladiny sú typické pre Addisonovu chorobu.
| Ochorenie | Príznaky |
| Cushingova choroba | Tukové ukladanie (mesiacovitá tvár, tuk na trupe), vysoký krvný tlak, strie na koži, svalová slabosť, osteoporóza, výkyvy nálad |
| Addisonova choroba | Únava a slabosť, stmavnutie kože, chudnutie, nízky krvný tlak, závraty a mdloby, nevoľnosť a bolesti brucha |
Výhoda domáceho testu na kortizol je v tom, že je neinvazívny, jednoduchý a pohodlný, pretože sa najčastejšie vykonáva zo slín. Ľudia ním môžu orientačne zistiť, či je hladina kortizolu v odoberanom čase pod alebo nad normou, teda či môže byť narušený jeho prirodzený denný rytmus.
Domáci test na kortizol sa na Slovensku dá kúpiť, no jeho dostupnosť je obmedzenejšia než pri bežných samotestoch a najčastejšie sa predáva online. Cena sa veľmi líši v závislosti od stránky, z ktorej test nakúpite. Preto sa viac oplatí klasické laboratórne vyšetrenie indikované lekárom, ktoré je aj spoľahlivejšie.
Meria hladinu kortizolu v krvi, najčastejšie ráno, keď býva prirodzene najvyššia. Plusom je bežná dostupnosť a rýchle laboratórne spracovanie, mínusom je, že výsledok ovplyvňuje čas odberu a stres zo samotného odberu, ktorý súvisí často aj s návštevou lekára.
Sleduje množstvo voľného kortizolu vylúčeného počas celého dňa. Je užitočný najmä pri podozrení na hyperkortizolizmus, ale nevýhodou je nepraktický zber moču počas 24 hodín a väčšia náročnosť pre pacienta.
Zisťuje hladinu voľného kortizolu v slinách, často večer alebo v noci, keď má byť kortizol fyziologicky nízky. Jeho výhodou je pohodlný domáci odber a neinvazívnosť, no ak chcete vedieť presné číslo, samotný set s ktorým si sliny odoberiete musíte zaniesť do laboratória na spracovanie výsledku. Testy z internetu dokážu zhodnotiť iba to či kortizol je pod alebo nad referenčnou hodnotou, no neudávajú presné čísla.
Tento test sa používa v rámci lekárskej diagnostiky pri podozrení na Cushingov syndróm. Nie je to domáci test, ale špecializované vyšetrenie, ktoré sleduje, či sa po podaní dexametazónu (liečivo, ktoré znižuje hladinu kortizolu) kortizol primerane potlačí.
Používa sa hlavne pri podozrení na adrenálnu insuficienciu – nedostatočnú činnosť nadobličiek. Je to lekárske vyšetrenie, ktoré preveruje, či nadobličky dokážu po stimulácii vytvoriť dostatok kortizolu, a preto je oveľa vhodnejšie na potvrdenie nízkeho kortizolu než domáci test.
Domáce testy na určenie hladiny kortizolu zo slín nie sú schopné zhodnotiť presné číselné hodnoty, aký je reálny kortizol vo vašom tele. Fungujú na princípe detekcie podobne ako antigénové testy – podľa toho či kortizolu máte veľa alebo málo sa objaví aj výsledok. Preto je to iba veľmi orientačné.
Na presné stanovenie hladiny kortizolu je nutné vykonať laboratórne vyšetrenie krvi, moču alebo slín – priamo laboratórnou analýzou a nie samotestom.
V nasledujúcich tabuľkách sa nachádzajú referenčné hodnoty hladiny kortizolu meraného laboratóriom.
| Referenčné hodnoty kortizolu v krvi | Ženy | Muži |
| Ráno 7:00-9:00 | 145,4 – 619,4 nmol/l | 145,4 – 619,4 nmol/l |
| Poobede/ večer | 94,9 – 462,4 nmol/l | 94,9 – 462,4 nmol/l |
| Referenčné hodnoty kortizolu v slinách | |
| Ráno 6:00 až 10:00 | < 24,1 nmol/l |
| Poobede 16:00 až 20:00 | < 9,65 nmol/l |
| Polnoc ± 30 min | < 11,3 nmol/l |
| Referenčné hodnoty kortizolu v moči | 140 – 895 nmol/l za 24 hodín |
Diagnostika príčiny nízkeho alebo vysokého kortizolu nikdy nezávisí iba od výsledku domáceho testu a nedá sa spoľahlivo vykonať doma.
Na stanovenie diagnózy je potrebné vyšetrenie endokrinológom na zhodnotenie príznakov, anamnézy, užívaných liekov, času odberu a podľa potreby aj ďalších testov, ako sú krvné testy, 24-hodinový moč, dexametazónový test alebo ACTH stimulačný test.
Ak máte príznaky, ktoré vás obmedzujú v bežnom živote a necítite sa dlhodobo v dobrej kondícii, navštívte ošetrujúceho lekára. Samotest je len orientačný a nedokáže komplexne zhodnotiť váš zdravotný stav.
Hladina kortizolu môže kolísať v závislosti od denného rytmu, životného štýlu aj užívaných liekov. Preto je pri akýchkoľvek zdravotných ťažkostiach najvhodnejšie obrátiť sa na lekára, ktorý určí ďalší postup.
Liečba porúch kortizolu závisí od toho, či je jeho hladina zvýšená alebo znížená, a najmä od príčiny problému. Nelieči sa samotné číslo vo výsledku, ale ochorenie alebo stav, ktorý odchýlku vyvolal.
Najčastejšou príčinou vysokého kortizolu je dlhodobé užívanie glukokortikoidov, teda liekov podobných kortizolu. Z ďalších príčin sa vyskytuje Cushingov syndróm, pri ktorom telo produkuje príliš veľa kortizolu, napríklad pre nádor hypofýzy, nadobličky, pľúc alebo iný zdroj nadmernej hormonálnej stimulácie.
Liečba vysokého kortizolu závisí od pôvodu problému.
Príčinou nízkej hladiny kortizolu je najčastejšie adrenálna insuficiencia, teda stav, keď nadobličky nevytvárajú dostatok hormónov. Príčinou môže byť:
Pri nízkom kortizole je základom liečby substitúcia hydrokortizónom, prípadne prednizolónom či prednisonom, a pri nedostatku aldosterónu sa podáva fludrokortizón.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Kortizol má pre našu existenciu podstatný význam. V istom zmysle umožňuje komunikáciu medzi našimi myšlienkami a zvyškom tela, „prekladá“ naše pocity…
Cukrovka – diabetes mellitus – má viacero podôb. Liečba vyplýva z toho, o aký typ cukrovky ide.
Stres vnímame väčšinou negatívne a spájame si ho s nepriaznivým vplyvom na náš organizmus alebo psychiku. Nenechajte sa však zmiasť,…
