Kvapavka, alebo odborne nazývaná gonorrhoea, patrí medzi infekčné sexuálne prenosné ochorenia. Výskyt tohto ochorenia je častý, dokonca sa nachádza hneď na druhej priečke najčastejších sexuálne prenosných chorôb, hneď po chlamýdiách. Pôvodcom kvapavky je baktéria s názvom Neisseria gonorrhoeae (gonokok), z čoho vyplýva aj pomenovanie gonorrhea. Vyskytuje sa najmä u mladých, pohlavne aktívnych ľudí. Jediným hostiteľom baktérie je človek a teda kvapavka sa vyskytuje len u ľudí. Kvapavka napáda sliznice a spôsobuje hnisavý zápal.
Kvapavka sa nedokáže šíriť z človeka na človeka obyčajným kontaktom ako je podanie rúk, objímanie sa, nešíri sa ani pri bozkávaní, pití z jednej nádoby, pri kýchaní, plávaní v bazéne či sedením na toalete. Nie je možné nakaziť sa ani pri používaní rovnakého uteráka, spodnej bielizne, v saune a podobne.
Baktérie, ktoré kvapavku spôsobujú, nedokážu dlho prežiť mimo ľudského tela a jediným zdrojom infekcie preto môže byť len človek. Gonokoky sa nachádzajú najmä vo výtoku z penisu a vo vaginálnom sekréte. Pre ich prenos je potrebný kontakt slizníc a preto sa kvapavka šíri hlavne nechráneným sexuálnym stykom každého druhu:
Ochorenie môžu prenášať aj jedinci, ktorí sú na prvý pohľad zdraví, teda bezpríznakoví. Prenos choroby je tiež možný počas pôrodu z matky na dieťa.
Kvapavka sa môže prenášať aj z tehotnej matky na dieťatko. Pri pôrode, počas prechodu bábätka pôrodnými cestami, sa infekcia zanesie do spojovkového vaku obidvoch očí novorodenca. Následne sa rozvinie kvapavkový zápal spojoviek. Takéto ochorenie novorodencov sa nazýva novorodenecká konjunktivitída.
Prvé príznaky sa u bábätka rozvinú zvyčajne počas prvých dvoch týždňov od jeho narodenia. Patrí sem najmä opuch očí, začervenanie a hustý hnisavý výtok. Bez adekvátnej liečby hrozí bábätku riziko trvalého oslepnutia. U nás sa však našťastie takýto typ kvapavky takmer nevyskytuje, nakoľko ženy už počas tehotenstva podstupujú skríning, pri ktorom sa testuje aj prítomnosť baktérií spôsobujúcich kvapavku. Ak sa potvrdí jej prítomnosť, bábätkám sú po narodení preventívne podávané očné kvapky.
Zápal spojoviek môže vzniknúť aj u dospelého človeka, avšak častejšie len na jednom oku. Vzniká kvôli nedostatočnej hygiene, priamym zanesením infekcie do oka znečistenými prstami. Pri infekcii vzniká hnisavý zápal spojoviek, s prítomnosťou výtoku z oka, jeho opuchom a bolesťou.
Pri pohlavnom styku s človekom, ktorý má kvapavku, dochádza k prenosu baktérií na zdravého človeka. Baktérie doslova priľnú na povrch krčka maternice, močovej rúry, konečníka (v ojedinelých prípadoch aj na sliznicu hrdla a na oči) odkiaľ preniknú do fagocytárnych buniek človeka.
Prepuknutie príznakov prebieha postupne, pričom prvým miestom, kde sa objavia, je miesto vstupu infekcie. Ak je ochorenie neliečené, šíri sa ďalej do okolia, môže prejsť do chronicity a spôsobiť závažné komplikácie zdravotného stavu.
Rozvoj a prepuknutie symptómov nastáva po inkubačnej dobe, zvyčajne do 2 – 5 dní od nakazenia u mužov a od 2 dní až do 2 týždňov od nakazenia u žien. Môže to však trvať aj dlhšie a u niektorých ľudí sa ochorenie prejaví až po niekoľkých mesiacoch.
Muži najčastejšie pociťujú:
U viac než polovice žien prebieha kvapavka bezpríznakovo. Ak sa však príznaky objavia, môže sa objaviť hlavne:
Menej častým príznakom u oboch pohlaví je tiež bolesť kĺbov. Ochorením však môžu trpieť aj pacienti, ktorí nemajú žiadne príznaky. Ide o 50 – 75% žien a asi 10% nakazených mužov. Môže sa to stať aj v partnerskom vzťahu, v ktorom má len jeden z dvojice príznaky, pričom ochorením trpia obaja. Preto ak ste mali pohlavný styk s niekým, kto má kvapavku, mali by ste vyhľadať lekára aj v prípade, že sa u vás neobjavili žiadne príznaky.
Ak na sebe spozorujete uvedené príznaky, mali by ste bezodkladne vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Neliečená kvapavka môže spôsobiť závažné a trvalé poškodenie zdravia ako u mužov, tak aj u žien. Ženy sú vystavené riziku rozšírenia kvapavky na maternicu a vajíčkovody a následne vzniku endometriózy, zápalového ochorenia panvy, čo môže viesť až k neplodnosti. U mužov sa kvôli neliečenej kvapavke môže objaviť prostatitída, zjazvenie tkaniva semenovodov a taktiež môže viesť až k vzniku neplodnosti.
Vo vzácnych prípadoch zanedbania liečby kvapavky môžu vzniknúť komplikácie ohrozujúce život. Medzi závažné stavy patrí zápal pobrušnice (peritonitída) a sepsa (ľudovo otrava krvi).
Kvapavka sa vyskytuje najmä u mladých, sexuálne aktívnych ľudí. Najrizikovejším obdobím je čas medzi 15. – 29. rokom života. Medzi rizikové faktory patrí promiskuitné správanie, teda častá zmena sexuálnych partnerova nechránený pohlavný styk. Rizikovým správaním je tiež užívanie alkoholu, či drog a následný pohlavný styk s človekom, ktorého predošlý pohlavný život nie je druhému známy.
Diagnostikou pohlavne prenosných ochorení sa zaoberá odborný lekár – dermatovenerológ. Diagnózu však dokáže určiť len na základe:
Prvým krokom je anamnéza, pri ktorej lekár zisťuje ako pacient vníma svoj zdravotný stav. Pýta sa na prítomnosť príznakov, na ich intenzitu, kladie mu otázky ohľadom užívania liekov, prítomnosti alergií, zisťuje viac o pacientovom osobnom živote a o iných diagnózach. Súčasťou je fyzikálne vyšetrenie.
Ďalším krokom je odobratie výterov. Medzi odberový materiál pre laboratórne vyšetrenia patrí výter z močovej rúry (u mužov z končeka penisu), z krčka maternice, z rekta, z ústnej sliznice či zo spojovkového vaku, pričom miesto odberu záleží od miesta, v ktorom kvapavka spôsobila rozvoj zápalu. U mužov je možné diagnostikovať kvapavku aj zo vzorky moču. Na výsledky sa zvyčajne čaká po dobu 2 týždňov, nakoľko vzorky musia byť kultivované v mikrobiologickom laboratóriu.
Súčasťou diagnostiky je následne odber krvi na sérologické vyšetrenia. Pomocou nich sa zisťuje prítomnosť protilátok, ktoré sa vytvoria po kontakte človeka s baktériou spôsobujúcou kvapavku. Pri podozrení na kvapavku sa okrem testov na toto ochorenie súbežne vykonávajú aj testy na iné pohlavné ochorenia, najmä AIDS.
Čím skôr je ochorenie diagnostikované, tým účinnejšia je liečba a tým nižšie je riziko rozvoja závažných komplikácií. Pre zamedzenie rozšírenia nákazy na ďalších ľudí je nutné, aby vyšetrenie podstúpili všetci sexuálni partneri osoby, ktorej bola kvapavka diagnostikovaná.
V súčasnosti sú na trhu dostupné aj domáce rýchlotesty. Neslúžia ako náhrada odbornej lekárskej diagnostiky, sú skôr len orientačné. Ich prevedenie trvá len pár minút (menej ako 15 minút) a je bezbolestné, nakoľko sa vyhodnocuje vzorka moču. Cena takéhoto testu je približne 5 – 20 eur.
Kvapavka nezmizne sama od seba, ale našťastie je možné ju vyliečiť. Keďže pôvodcom ochorenia je baktéria, pri kvapavke je vhodná antibiotická liečba. Citlivosť baktérií na antibiotiká sa stanoví pri kultivácii vzoriek odobratých pri diagnostike.
Účinné sú antibiotiká, najmä cefalosporíny III. generácie v kombinácii s azitromycínom. V minulosti bol používaný najmä penicilín, avšak v súčasnosti je voči nemu väčšina baktérií spôsobujúcich kvapavku odolná. Viac o antibiotikách a antibiotickej rezistencii sa dočítate v našom článku (https://lekar.sk/antibiotika).
Antibiotiká si v žiadnom prípade nikdy neordinujte sami! Aj lekár potrebuje na správne určenie typu a množstva antibiotík odborné kultivačné vyšetrenie. Ako už bolo spomenuté, zanedbaná liečba kvapavky môže spôsobiť vážne, život ohrozujúce komplikácie. Súčasťou liečby je aj obmedzenie sexuálneho kontaktu a súčasne kontrola a liečba oboch partnerov, prípadne všetkých sexuálnych partnerov za obdobie posledných 60 dní.
Antibiotiká sú zvyčajne podávané ambulantne. Aj počas liečby podstupuje pacient kontrolné vyšetrenia, ktoré sledujú, či je liečba účinná. Vykonávajú sa počas 4 mesiacov a pokiaľ sú negatívne, pacient sa považuje za vyliečeného.
Našťastie, tomuto ochoreniu sa dá účinne predísť. Keďže kvapavka je sexuálne prenosné ochorenie, základom v prevencii je používanie vhodnej bariérovej antikoncepcie, ochrany pri sexuálnom styku (prezervatívy), vyhýbanie sa nechránenému pohlavnému styku, promiskuitnému spôsobu života a oboznámenie sa so zdravotným stavom nového partnera.
Je dôležité mať na pamäti, že človek po nákaze a následnom vyliečení sa z kvapavky, nemá trvalú imunitnú odolnosť. To znamená, že u neho môže dôjsť k opakovanej infekcii.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
