Prvé zmienky o lepre sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky.
Hoci bola v minulosti takmer neliečiteľná a dnes nám medicína dovoľuje bojovať s touto chorobou, ako ľudstvo sme nad ňou stále nevyhrali. Zdraví sa chránili kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste – v leprozóriu. V neskorších časoch dostávali postihnutí touto chorobou špeciálne obleky so zvončekmi, ktoré upozorňovali na smrteľné ochorenie, čím sa zabraňovalo priamemu kontaktu so zdravými ľuďmi.
Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie i volá – Hansenova choroba. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík. Ročne sa touto chorobou infikuje okolo 300.000 osôb.
Pacient, u ktorého bola lepra potvrdená, bol opakovane hospitalizovaný na Klinike infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia. Kožné zmeny, ktoré boli prejavom lepry, pritom spozoroval už v päťdesiatych rokoch.
„Išlo o staršieho pána, narodeného v roku 1900, pochádzajúceho z obce v okrese Rimavská Sobota, ktorého na klinike každý oslovoval „Tamás bácsi“, a ktorý na hospitalizáciu prichádzal stále s husličkami, hraním na nich zabával ostatných pacientov na susediacich izbách,“ spomína si infektológ, profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc., v tom čase pôsobiaci ako sekundárny lekár. Tento pán sa nakazil v Argentíne alebo Paraguaji. Do Južnej Ameriky odišiel v roku 1924 a bol v úzkom kontakte s domáci obyvateľmi, viacerí preň pracovali na jeho farme. Udával, že niektorí z nich mali trvalé obväzy na niektorých častiach tela. „Na Slovensko sa vrátil v roku 1960, ale desať rokov predtým sa uňho objavili kožné prejavy. Po určení diagnózy – mikrobiologicky v kožnej excízii potvrdené Mycobacterium Hanseni – bol niekoľkokrát hospitalizovaný a liečený na našom pracovisku. V tom čase sme na liečbu lepry mali k dispozícii prípravok CIBA 1906, obsahujúci thiambutosin. Liečba viedla opakovane ku prechodnému zlepšeniu stavu pacienta,“ konštatuje profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc.
Lepra je chronické infekčné ochorenie, vyvolané baktériou mycobacterium leprae. Najprv napáda nervový systém v rôznych častiach tela, potom sa prejaví na koži a slizniciach. Zostáva skrytá aj niekoľko rokov, prípadné ťažkosti pacienta sa najskôr pripisujú iným chorobám, napríklad chorobám kĺbov. Nepodchytená lepra tak po čase prechádza cez lymfatické uzliny do iných častí tela a napáda dôležité orgány.
V Európe sa dnes lepra objavuje výnimočne, kvôli čomu ju mylne považujeme za vymiznutú chorobu. Najviac chorých je v tropickom a subtropickom pásme, pretože baktérii vyhovuje vlhké prostredie, v ktorom sa ľahšie prenáša. Najrizikovejšou oblasťou je India, kde by mala byť až polovica infikovaných pacientov. Odborníci sa domnievajú, že za to môžu zlé hygienické podmienky, nedostatok vitamínu B2, v rozvojových krajinách aj nedostatočná izolácia pacientov.
K prenosu je potrebný veľmi úzky dlhodobý kontakt a len menej ako jedno percento z tých, ktorí s ním prišli do styku, sa nakazí. Choroba sa prenáša kvapôčkovou cestou, resp. dlhším priamym kontaktom s nakazeným človekom. Presný spôsob šírenia lepry zatiaľ nie je úplne jasný. Predpokladá sa, že infekcia sa do tela dostáva dýchacími cestami, alebo cez pokožku.
Nebezpečenstvom lepry je to, že má veľmi dlhú inkubačnú dobu. Niekoľko rokov nemusíte pozorovať žiadne príznaky, prvé ťažkosti nastávajú v priemere po 4 rokoch. Pokiaľ ste v častom kontakte s osobou, ktorá má už vyššie štádium choroby, lepra sa môže objaviť do pár mesiacov.
V prvej fáze sa chorý človek sťažuje na bolestivosť končatín a ich nevysvetliteľné opúchanie. Neskôr sa na koži objavia fľaky. Väčšie i menšie škvrny sa zvyčajne rozširujú z končatín ďalej na telo, vo veľkej miere postihujú aj tvár. V ďalšej fáze sa fľaky menia na pľuzgiere alebo vredy, ktoré už treba liečiť. Keď prasknú, zostávajú na mieste jazvy. Niekedy sa to spája aj s deformáciou napadnutých častí tela, alebo so stratou citlivosti končatín. Ak lepra zasiahne tvár, postihuje viečka, čo môže viesť až k slepote.
Tuberkuloidná – škvrny sú menšie a nerozširujú sa rýchlo. Niekedy je koža necitlivá a veľmi suchá. Tento typ nie je prenosný a veľmi dobre sa lieči.
Lepromatózna – prenosná forma, ktorá má ťažší priebeh. Všetky škvrny prepukajú do vredov, tieto miesta sú veľmi bolestivé. Môže dôjsť k poškodeniu nervov. Liečba je zdĺhavá.
Hraničná – ide o kombináciu oboch typov. Prejavuje sa suchými škvrnami, ale aj fľakmi, ktoré sa neskôr menia na vredy.
Od roku 1981 sa odporúča multilieková liečba. Z predošlých výskumov totiž vyplynulo, že jeden druh liečiv nezaberal, odďaľoval čas vyzdravenia, prípadne vôbec neúčinkoval. Jednoducho povedané – bacil bol voči liečivu imúnny. Preto sa dnes používa kombinácia tabletiek, ktoré treba užívať minimálne 6 mesiacov. Ľudia so slabšou imunitou, alebo tí, u ktorých bola lepra odhalená oneskorene, môžu brať lieky až 2 roky.
K týmto prípadom dochádza v rozvojových oblastiach, kde ľudia nie sú dostatočne vzdelaní, alebo kde nie je k dispozícii účinná liečba. Ak je napríklad zasiahnutá tvár, pacient prichádza o vlasy. V tomto prípade môže byť lepra smrteľná, hoci priebeh je veľmi pomalý. Človek môže takto prežiť 10 až 20 rokov, ale po celý čas má silné bolesti a psychické problémy.
Lepra má dve základné klinické formy a to nervovú (lepromatózna lepra) a kožnú či uzlovú formu (tuberkuloidná lepra). Pri prvej na koži vznikajú makuly, neskôr papuly a hrboly – lepromy, deformujúce príslušnú časť tela a to najmä tvár, ušné laloky, distálne časti končatín. Pri druhej je typický vznik niekoľkých rozsiahlych asymetrických, pomerne ostro ohraničených makúl, ktoré sú spočiatku červené a sprevádzané šupinatením pokožky. Koža je v týchto oblastiach najprv precitlivelá, neskôr necitlivá. Preto príznaky, ktoré by mali viesť k podozreniam na lepru, sú hlavne kožné zmeny a poruchy citlivosti.
„Dôležité je, aby sa na toto ochorenie myslelo, ak sú prítomné príznaky, ktoré by mohli byť prejavmi lepry. Prispieť k podozreniu by mohla cestovateľská anamnéza do endemických oblastí v období posledných dvadsiatich rokov, ako aj informácie o úzkom a dlhodobejšom kontakte s osobami, pochádzajúcimi z týchto oblastí. Okrem klinického nálezu a pozitívnej cestovateľskej anamnézy sa diagnostika opiera o kožnú biopsiu, prípadne o ster a mikroskopický dôkaz patogéna,“ informoval profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc., hlavný odborník MZ SR pre infektológiu a tropickú medicínu, bývalý prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny UNLP Košice.
Lepru dnes možno liečiť Dapsonom v kombinácii s rifampicínom a pri lepromatóznej forme aj clofaziminom. Ochranný účinok má očkovanie proti tuberkulóze.
Leprou stále trpia milióny ľudí, najviac prípadov je v Indii, Brazílii, na Madagaskare, v Nepále či Tanzánii. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne 14 najmä tropických štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie. Najlepšou prevenciou je dodržiavanie správnej hygieny. Samozrejme, mali by ste sa vyhýbať oblastiam, o ktorých je známe, že tam žijú nakazení ľudia. V súčasnosti sa ešte nepodarilo vyvinúť spoľahlivú vakcínu proti lepre. V niektorých krajinách sa odporúča aspoň očkovanie proti tuberkulóze.
Svetový deň lepry založil v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby “v prospech postihnutých leprou” vyvolal “mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete”.
V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: “Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť.” Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942, zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v štáte Pobrežie Slonoviny. Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
Lepra choroba postihnutie svet
