27.01.2023 • 4 minút na prečítanie

Lepra sa dnes už dá liečiť. Posledný prípad zo Slovenska nie je taký starý

V tomto článku sa dozviete

Posledný známy prípad malomocenstva zo Slovenska
Malomocenstvo ešte stále nie je choroba minulosti
Vyskytuje sa lepra na Slovensku?
Svetový deň lepry

V minulosti boli ľudia postihnutí malomocenstvom striktne izolovaní. Posledný známy pacient zo Slovenska si ju “priviezol” z Južnej Ameriky. Svetový deň lepry sa koná vždy poslednú januárovú nedeľu – v roku 2023 to bola nedeľa 29. januára.

Posledný známy prípad malomocenstva zo Slovenska

Malomocenstvo, ochorenie spôsobené baktériou Mycobacterium leprae, sa dnes už vo vyspelom svete takmer nevyskytuje. V juhovýchodnej Ázii a v strednej Afrike naň však trpia stále milióny ľudí. Posledný známy prípad zo Slovenska nie je podľa dostupných údajov starší ako 50 rokov.

Pacient s obávaným ochorením bol opakovane hospitalizovaný na Klinike infektológie a cestovnej medicíny košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v 70. a 80. rokoch 20. storočia.

„Išlo o staršieho pána, narodeného v roku 1900, pochádzajúceho z obce v okrese Rimavská Sobota, ktorého na klinike každý oslovoval Tamás bácsi. Na hospitalizáciu stále prichádzal s husličkami,” hovorí profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc., infektológ, ktorý v tom čase pôsobil ako sekundárny lekár. Na pacienta s týmto výnimočným ochorením si v nemocnici spomínali pri príležitosti vlaňajšieho Svetového dňa lepry.

Ochorenie si “Tamás básci” priniesol z Južnej Ameriky, kam odcestoval ešte ako mladý v roku 1924. Nakazil sa v Argentíne alebo Paraguaji, kde bol v úzkom kontakte s domáci obyvateľmi, z ktorých viacerí preňho pracovali na farme. Neskôr si spomenul, že niektorí z nich chodili neustále s obväzmi na niektorých častiach tela.

Prvé kožné príznaky lepry na sebe spozoroval v 50. rokoch. Na Slovensko sa vrátil v roku 1960. Vďaka vtedajšej medicíne mu vedeli v košickej nemocnici pomôcť a jeho stav sa po liečbe vždy prechodne zlepšil.

Čo je to malomocenstvo?

Lepra (tiež nazývaná Hansenova choroba) je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Mycobacterium leprae. Tento mikroorganizmus môže napadnúť oči, pokožku, sliznice a nervy, čo spôsobuje znetvorujúce rany a nervové poškodenie.

Lepra je tu už od staroveku. Archeologické nálezy potvrdili jej výskyt v dávnej minulosti aj na Slovensku, aj keď v minimálnom množstve.

Po stáročia sa ľudia izolovali a vyhýbali sa ľuďom postihnutým malomocenstvom, keďže choroba nebola dostatočne pochopená. Dnes je však dostupná účinná liečba a ľudí s leprou nie je potrebné dávať do karantény. Viac o lepre sa môžete dočítať aj v našom článku.

Malomocenstvo ešte stále nie je choroba minulosti

Hoci je to veľmi zriedkavá choroba, malomocenstvo stále existuje. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí leprou na celom svete približne 200 000 ľudí a milióny ľudí žijú s následkami oneskorenej liečby. V roku 2020 bolo na celom svete diagnostikovaných 127 558 prípadov lepry.

Endemické ochorenie lepry sa vyskytuje v špecifických menej rozvinutých krajinách amerického kontinentu, Ázie a Afriky. V USA sa každý rok diagnostikuje asi 100 prípadov lepry. V Európe je výskyt tohto ochorenia vzácny a ojedinelý.

Vyskytuje sa lepra na Slovensku?

Hoci je tu podľa historických dokumentov lepra s nami od nepamäti, v čase písania tohto článku sme nenašli žiadny údaj, ktorý by hovoril o výskyte malomocenstva za posledné desaťročia na území Slovenskej Republiky.

Svetový deň lepry

Dátum pre Svetový deň lepry si vybral francúzsky humanitárny pracovník Raoul Follereau ako poctu životu Mahátmu Gándhího, ktorý vykonal veľa práce s ľuďmi postihnutými leprou a zomrel koncom januára 1948.

Tento medzinárodný deň je príležitosťou osláviť ľudí, ktorí zažili toto ochorenie, zvýšiť povedomie o tejto chorobe a vyzvať na ukončenie stigmatizácie a diskriminácie súvisiacej s malomocenstvom.