Spektrum ochorení získaných pobytom pri vode je široké. Slnečné žiarenie môže vyvolať zápal kože, či fotodermatózu. Poštípať Vás môžu komáre, mušničky, osy alebo sršne. Po kúpaní v bazéne si môžete priniesť bradavice, moluská alebo mykózu. Z mora koralovú dermatitídu. Viete, ako sa účinne chrániť?
Na zemský povrch dopadá slnečné žiarenie zložené z ultrafialového (UVA a UVB), viditeľného a infračerveného spektra. UVA žiarenie preniká cez pokožku až do väzivovej časti kože, tzv. zamše. Oxidáciou existujúceho pigmentu sa podieľa na rýchlom opálení a tiež na fotostarnutí. UVB žiarenie preniká len do pokožky. Vyvoláva neskoré opálenie, ktorého pigment chráni citlivé časti jadier buniek pred mutáciou.
K žiadúcim účinkom patrí tvorba vitamínu D a protizápalový efekt. K nežiaducim zas spálenie a zhrubnutie kože, fotostarnutie a fotokarcinogenéza (vznik kožných nádorov typu bazalióm, spinalióm alebo malígny melanóm po dlhoročnom pôsobení UV žiarenia).
Vzniká pri nadmernom pôsobení slnečného žiarenia a je spôsobený najmä jeho UV B zložkou. UV žiarenie je pohltené bielkovinami a DNA kože. Následkom je poškodenie buniek, ktoré sa prejaví zápalom. Zápal je charakterizovaný začervenaním, opuchom, pálením a bolestivosťou. Vzniká po 4 až 6 hodinách pobytu na slnku bez použitia ochranných prípravkov.
Podľa stupňa poškodenia sa môže prejavovať začervenaním, tvorbou pľuzgierov, prípade mokvaním a tvorbou chrást. Rozsah postihnutia závisí od fototypu jedinca, dĺžky pobytu na slnku a stavu pokožky pred spálením. Pokožka po troch dňoch začína hnednúť a olupovať sa vo väčších plátoch. V rámci liečby je nutný pobyt v chládku, aplikácia krémov alebo sprejov s obsahom panthenolu a zinku. Pľuzgiere sa neodporúča prepichovať. Pri ťažších stavoch je nevyhnutné ošetrenie kožným lekárom.
Fotodermatózy delíme na:
Fototoxické dermatózy môžu postihnúť ktoréhokoľvek človeka, ktorý je v kontakte s látkou zvyšujúcou účinnosť žiarenia. Látka sa môže dostať do kože priamo alebo krvnou cestou. Patria medzi ne antibiotiká (napr. tetracyklínové), protizápalové lieky, chemikálie (dechty, akridínové farbivá), kozmetické prípravky (vonné oleje pridávané do parfémov, mydiel), furokumaríny rastlín (lúčne trávy).
Kožné prejavy sú len na miestach vystavených pôsobeniu slnečného žiarenia, nešíria sa na vzdialené miesta. Môžu byť vo forme zhnednutia kože, často tvaru stekania kozmetického prípravku, prípadne až začervenania, opuchu, pľuzgierikov až pľuzgierov. V rámci liečby sa aplikujú prípravky s obsahom zinku, prípade lokálne kortikoidné krémy (dostupné len na predpis). V rámci prevencie je vhodné vyhýbať sa kontaktu s uvedenými látkami, neležať mokrý na tráve, neaplikovať si v letnom období voňavku priamo na kožu.
Fotoalergické dermatózy vznikajú u ľudí, u ktorých sa rozvinie alergia na zlúčeniny, ktoré vzniknú účinkom UV žiarenia. Patria medzi ne látky obsiahnuté v mydlách, dezinfekčných prípravkoch (hexachlorofén, halogénované salicylanilidy), kozmetike (paraaminobenzovová kyselina). Vyvolávajú ju niektoré lieky na cukrovku alebo na srdce, napr. hydrochlorthiazid.
Prejavy spočiatku postihnú len kožu v mieste pôsobenia látky, ale postupne sa môžu rozšíriť aj na vzdialenejšie miesta. Reakcia trvá dlhšie, čo je podmienené pretrvávaním fotoalergénu. Priebeh ochorenia môže byť dlhodobý, kým sa nezistí príčina. Liečba spočíva v odstránení fotoalergénu a ošetrení ložísk kožným lekárom, podľa typu postihnutia. Pred pôsobením slnečného žiarenia sa odporúča ochrana odevom a vhodnými opaľovacími prípravkami.
K tzv. pravým fotoalergickým dermatózam patrí slnečná žihľavka, polymorfná svetelná dermatóza alebo hydroa vacciniforme. Ide o skupinu ochorení vyvolaných neznámym fotosenzibilizátorom s rôznymi kožnými prejavmi.
Slnečná žihľavka vzniká častejšie u žien stredného a mladšieho veku. Na miestach vystavených slnku sa objavujú drobné žihľavkovité erupcie, ktoré svrbia a pália. Výsevy miznú do 1 až 2 hodín, niekedy sú sprevádzané aj celkovými ťažkosťami ako je bolesť hlavy, sťažené dýchanie.
Polymorfná svetelná dermatóza sa objavuje väčšinou po prvom jarnom oslnení. Prejavy sú na miestach vystavených slnku a u toho istého jedinca majú každý rok rovnaký charakter. Ťažkosti trvajú väčšinou niekoľko mesiacov. Prejavuje sa ako svrbivé pupence, eventuálne drobné pľuzgieriky.
Hydroa vacciniforme predstavuje zriedkavé ochorenie postihujúce najmä deti. V miestach oslnenia, najmä na tvári a ušniciach sa objavujú hlboko uložené pľuzgieriky, ktoré sa hoja jazvičkami. V rámci prevencie je nutné používanie opaľovacích prípravkov s ochranným faktorom 50 spolu s vhodným oblečením znižujúcim prienik UV žiarenia.
Pri všetkých ochorenia sa uplatňujú lokálne a celkové antihistaminiká a prípravky s obsahom zinku. Ak liečba nezaberá, prejavy lieči kožný lekár – dermatovenerológ.
V blízkosti prírodných vodných nádrží alebo tokov sú ľudia ohrození predovšetkým poštípaním komármi (len samičky, ktoré sajú krv) a mušničkami (malé čierne mušky). Prejavy pripomínajú žihľavku, alergikom sa môžu vytvoriť pľuzgiere. Poštípanie mušničkami je veľmi nepríjemné, často ho sprevádzajú zakrvácané červené plochy s drobnými vyvýšeniami uprostred.
Na kúpaliskách, kde sa nachádzajú trávnaté plochy, kvety a smetné nádoby, nás môže poštípať osa, včela, sršeň alebo čmeliak. Pobodania bývajú obranného charakteru a neslúžia hmyzu na obživu. Postihnuté miesto často výrazne a bolestivo opuchne a začervená. Vhodné je natrieť ho lokálnym antihistaminikom. Ak hmyz pustil žihadlo, je potrebné ho odstrániť čo najskôr.
U citlivejších ľudí môže dôjsť k tzv. anafylaktickému šoku. Prejavuje sa poklesom tlaku, zrýchlením srdcovej činnosti, bolesťami brucha, hnačkou, zachrípnutím, opuchom hrtana, svrbením dlaní a chodidiel, až zástavou činnosti srdca a dýchania. Nebezpečné je poštípanie v oblasti pier a jazyka, kde kvôli opuchu hrozí zadusenie, u detí pozor na viacpočetné poštípanie.
Ľudia, ktorí vedia, že trpia týmto typom alergie, by mali so sebou nosiť pohotovostný balíček predpísaný lekárom. Obsahuje adrenalín vo forme injekcie, kortikoid a antihistaminikum v tabletovej forme. Vhodnou prevenciou pred poštípaním je používanie kvalitných repelentných prípravkov.
Najčastejšími ochoreniami, ktorými je možné sa nakaziť v bazénoch, spoločných sprchách a saunách, sú bradavice a moluská (kontagiózne moluskum). Prenášanú sa priamym kontaktom alebo nepriamou cestou prostredníctvom kontaminovaných uterákov, či mokrých lavičiek. Inkubačná doba môže byť aj niekoľko mesiacov.
Bradavice sa prejavujú kožnými výrastkami rôznej hrúbky aj výšky približne do 5 mm. Väčšinou sú farby kože alebo sfarbené do biela. Mechanickým dráždením, t.j. škrabaním alebo trením sa rýchlo rozširujú. Moluská sú vírusového pôvodu, ložiská vyzerajú ako malé perličky, často sa vysievajú v skupinkách.
K nepríjemným infekciám patrí trichomoniáza. Prenáša sa predovšetkým pohlavným stykom. V zriedkavých prípadoch je možný prenos aj nepriamo, cestou špinavých uterákov, kontaminovaných zariadení spŕch, eventuálne kontaminovanou vodou termálnych bazénov. Infekcia postihuje močovo-pohlavný trakt. Klinicky aktívne ochorenie sa prejavuje speneným, riedkym, zapáchajúcim výtokom a ťažkosťami pri močení. Starý zápal je charakterizovaný výtokom z pomnoženia pridruženej mikroflóry (kvasinky, anaeróbne baktérie).
V niektorých európskych jazerách a v určitých pobrežných oblastiach v lete môže dôjsť k rozvoju cerkáriovej dermatitídy, tzv. swimmer’s itch. Ochorenie vzniká po zavŕtaní sa cerkárií do kože (druh červa). Ich zdrojom sú slimáky. V priebehu jedného dňa po okúpaní sa v mieste prieniku objavujú svrbivé pupence so začervenaním, niekedy až celotelová žihľavka. Cerkárie môžu prežívať v koži až 2 týždne, potom hynú. Prejavy miznú postupne aj samé. Liečebne môžu pomôcť chladivé prípravky so zinkom, antihistaminiká v lokálnej, aj celkovej liečbe.
Vo vodách jazier a bazénov žije ako saprofyt aj atypická mykobaktéria tzv. Mycobacterium marinum. Po jej preniknutí do ranky na koži v danom mieste vzniká po 2 až 4 týždňoch tmavočervený uzlík veľkosti 1 až 2 cm, na povrchu ktorého sa nakoniec vytvorí otvorená rana. Ochorenie sa nazýva swimming pool granulóm. Tieto ochorenia sú pomerne zriedkavé, ale netreba na ne zabúdať. Liečba je interdisciplinárna a vyžaduje si spoluprácu kožného lekára, chirurga, poprípade pľúcneho lekára.
Pri kúpaní v mori na nás striehnu viaceré ochorenia. Vznikajú pri kontakte kože s morským ježkom, koralmi, larvami morskej sasanky alebo medúzy, prípadne so samotnou medúzou.
Po popŕhlení morským ježkom sa z jeho pichliačov uvoľnia toxíny, ktoré na koži chodidiel vytvárajú červenofialové bodkovité škvrny až hrbolčeky. Postihnutý má vyžarujúce bolesti v nohe, niekedy až vážny pokles tlaku krvi, zástavu dýchania a svalovú paralýzu.
Pri koralovej dermatitíde v mieste kontaktu s koralom vznikajú ružovočervené hrbolčeky, až hnisavé vyrážky usporiadané pruhovito. Celkové ťažkosti môžu byť prítomné v zmysle miernej teploty a malátnosti. Po zhojení môže dlho pretrvávať pruhovité hnedé sfarbenia kože. Špeciálna liečba nie je potrebná. Symptomaticky sa môžu aplikovať lokálne anestetické alebo kortikoidné prípravky.
Tzv. marine dermatitída je vyvolaná kontaktom s larvami sasanky a medúzy. Vzniká po okúpaní a pripomína cerkáriovú dermatitídu. Prejavy môžu pretrvávať 1 – 2 týždne. Prítomná môže byť bolesť hlavy, malátnosť, nutkanie na zvracanie, zvracanie a teplota. Symptomatická terapia zahŕňa protisvrbivé lokálne prípravky, antihistaminiká a niekedy lokálne a celkové kortikoidy.
Závažným môže byť popŕhlenie medúzou. V mieste popŕhlenia je prítomné pálenie, svrbenie a žihľavka. Ochorenie môže byť sprevádzané aj celkovými ťažkosťami, z ktorých najťažšou je anafylaktická reakcia so zástavou dýchania a srdca. V rámci prvej pomoci sa pri popŕhlení medúzou odporúča postihnuté miesto oplachovať morskou vodou alebo octom s cieľom inaktivácie jedu. Následne sa aplikujú lokálne protisvrbivé prípravky, prípadne sa prikladajú chladové kompresy po dobu 5 až 10 minút. Prípadnú anafylaktickú reakciu rieši lekár. Ak má pacient pri sebe pohotovostný balíček, môže ho použiť.
Existuje veľa druhov hubovitých organizmov. Žijú v pôde, v povrchových tokoch, vo vzduchu, na koži živočíchov. Sú pomerne odolné voči okolitým podmienkam.
Na kožu človeka sa môžu dostať priamo, alebo nepriamo cez rôzne infikované predmety. Človek sa môže nakaziť kontaktom chodidla s dlážkou pri bazénoch alebo sprchách.
Najčastejšie ide o tzv. vláknité huby, ktoré na postihnutej koži, najmä v medziprstí nôh, vyvolávajú svrbenie, ošupovanie, začervenanie, prípadne až tvorbu pľuzgierov. Pri dlhšom trvaní sa infekcia prenáša aj na nechty nôh a prostredníctvom manikúry aj na nechty rúk. Nechty menia svoju pôvodnú farbu, hrubnú a spod voľného okraja nechtových platničiek sa uvoľňujú zhrubnuté masy rozpadnutého a infikovaného nechtu.
Antimykotická liečba sa aplikuje lokálne, pri rozsiahlom nechtovom postihnutí aj celkovo. V rámci prevencie je vhodné sa vyhýbať chodeniu naboso hlavne na kúpaliskách, v spoločných sprchách a vo wellnese. Tiež sa vyhýbať používaniu cudzích uterákov a topánok. Odporúča sa nohy si vždy utrieť dosucha.
Pobyt v lete pri vode nemusí byť vždy príjemný. Dôkladné poznanie ochorení, ktoré na nás striehnu, môže pomôcť predísť týmto hrozbám.
Zdravotné problémy po röntgenovom vyšetrení sú zriedkavé. Aké sú jeho výhody a ktoré diagnostické metódy sú šetrnejšie? V nasledujúcom článku…
Chrániť sa pred účinkami slnečného žiarenia je potrebné počas celého roka, no predovštekým v lete. UVB zložka žiarenia spôsobuje spálenie…
Aj krátky pobyt na slnku môže spôsobiť poškodenie kože. Najčastejšie sa prejaví formou vyrážok. V článku sa dozviete: prečo je UV…
