Máme dostatok vitamínu D?

V tomto článku sa dozviete

• Vitamín D a jeho úlohy v ľudskom tele
• Ktoré sú prirodzené zdroje vitamínu D?
• Máme dostatok vitamínu D?
• Existuje niekoľko skupín ľudí, ktorí sú náchylnejší trpieť nedostatkom vitamínu D

Vitamín D je v tuku rozpustný vitamín, lepšie povedané skupina dvoch látok: vitamínu D2 (ergokalciferolu), ktorý sa prirodzene nachádza v obmedzenom množstve potravín a vitamínu D3 (cholekalciferolu), ktorý vzniká v koži pôsobením B-zložky ultrafialového žiarenia.

Na to, aby mohol vitamín D v ľudskom tele plniť svoje funkcie, musí prejsť ešte dvomi premenami.

• Najprv sa z kože naviazaný na špecifickú bielkovinu transportuje krvou do pečene, kde prebehne prvá premena a vznikne kalcidiol.
• Následne sa dostáva do obličiek. V obličkových bunkách vzniká samotná účinná forma vitamínu D, ktorá sa podieľa na mnohých funkciách ľudského organizmu – kalcitriol.

Niekedy sa v súvislosti s vitamínom D používa aj označenie hormón, nakoľko ho telo syntetizuje samo (na rozdiel od vitamínov, ktoré si samo vyrobiť nedokáže).

Vitamín D je v tuku rozpustný vitamín, lepšie povedané skupina dvoch látok: vitamínu D2 (ergokalciferolu), ktorý sa prirodzene nachádza v obmedzenom množstve potravín a vitamínu D3 (cholekalciferolu), ktorý vzniká v koži pôsobením B-zložky ultrafialového žiarenia.

Na to, aby mohol vitamín D v ľudskom tele plniť svoje funkcie, musí prejsť ešte dvomi premenami.

• Najprv sa z kože naviazaný na špecifickú bielkovinu transportuje krvou do pečene, kde prebehne prvá premena a vznikne kalcidiol.
• Následne sa dostáva do obličiek. V obličkových bunkách vzniká samotná účinná forma vitamínu D, ktorá sa podieľa na mnohých funkciách ľudského organizmu – kalcitriol.

Niekedy sa v súvislosti s vitamínom D používa aj označenie hormón, nakoľko ho telo syntetizuje samo (na rozdiel od vitamínov, ktoré si samo vyrobiť nedokáže).

Vitamín D a jeho úlohy v ľudskom tele

Najdôležitejšou úlohou je udržiavanie správnej hladiny vápnika a fosforu v krvi, ktorá je nevyhnutná pre vývoj a rast kostí v detstve, ale aj neustálu remodeláciu kostí v dospelosti. Koncentrácia vápnika sa (v porovnaní s hladinou iných minerálov v krvi) musí udržiavať na takmer konštantnej úrovni, s minimálnymi odchýlkami, ktoré ešte organizmus toleruje. Pri dlhodobom poklese pod požadovanú hodnotu dochádza k poruchám mineralizácie kostí, čo má za následok rachitídu (krivicu) u detí a rednutie či mäknutie kostí u dospelých. Mechanizmus, akým vitamín D napomáha udržiavať požadovanú hladinu vápnika, je trojaký:

• podporuje vstrebávanie vápnika z čriev do krvi (externý zdroj vápnika z potravy),
• stimuluje v bunkách obličiek spätné vychytávanie vápnika z krvi, ktoré by sa inak vylúčilo močom,
• v prípade, že človek neprijíma vápnik v potrave, vitamín D prispieva k stimulácii určitého druhu kostných buniek (osteoklastov), ktoré odbúravajú kostné tkanivo a z neho uvoľňujú vápnik do krvi (interný zdroj kalcia).

Z uvedeného je zrejmé, že organizmus sa snaží udržať prakticky konštantnú hladinu vápnika v krvi aj za cenu poškodenia štruktúry kostného tkaniva, čo pri dlhodobom spôsobe takejto kompenzácie nedostatočného príjmu vápnika môže mať neblahé následky (oslabenie kostí, zvýšená lámavosť už pri malých úrazoch, nesprávny vývoj kostry v detskom veku).

Ďalšou dôležitou úlohou, ktorú vitamín D v našom organizme vykonáva, je:

• stimulácia rastu a diferenciácie buniek (krvných, svalových aj kožných),
• vplyv na reguláciu krvného tlaku,
• účasť na niektorých imunitných mechanizmoch.

Nedostatok kalcitriolu znižuje imunitnú odpoveď organizmu, zatiaľ čo jeho nadbytok potláča niektoré autoimunitné ochorenia (t.j. také, pri ktorých telo samo napáda a ničí vlastné bunky a tkanivá). Výskumy sa v tomto smere realizujú predovšetkým v oblasti úlohy vitamínu pri potláčaní rozvoja roztrúsenej sklerózy a cukrovky závislej na podávaní inzulínu. Vitamín sa priamo či nepriamo zúčastňuje regulácie niekoľkých stoviek génov zodpovedných za rôzne biologické procesy. V laboratórnych podmienkach je schopný ovplyvňovať množenie buniek a aspoň čiastočne tlmiť množenie rakovinových buniek, najmä u nádorov prostaty, hrubého čreva, kože a prsníka. Počas tehotenstva prispieva k správnemu vývoju kostry plodu. Jeho deficit ovplyvňuje psychické pochody, môže spôsobiť únavu a depresívne ladenie.

Ktoré sú prirodzené zdroje vitamínu D?

Len veľmi málo potravín je prirodzeným zdrojom vitamínu D. V dostatočnej miere je obsiahnutý v mäse tučných rýb ako je losos, tuniak, sardinka alebo makrela a oleji získanom z ich pečene. V menšom množstve sa nachádza aj v hovädzej pečeni, vo vaječnom žĺtku, v mlieku a mliečnych výrobkoch, kvasniciach, hríboch sušených na slnku, v kakau či kokose. Obsah v zelenine je prakticky zanedbateľný. Niektoré cereálie, džúsy margaríny či mliečne výrobky sa dodatočne obohacujú vitamínom D.

Prehľad obsahu vitamínu v niektorých vybraných potravinách ukazuje nasledujúca tabuľka:

Vysvetlivky k tabuľke:

*IU = International Unit (medzinárodná jednotka)

** DDD = percento dennej dávky dospelých, pričom sa za potrebnú dennú dávku pokladá 400 IU. Potraviny s viac ako 20%-ným obsahom DDD sa pokladajú za nutrične bohaté z pohľadu obsahu vitamínu D.

Hlavným zdrojom vitamínu, ale zostáva, ako už bolo spomenuté, kožná syntéza. Počas jedného dňa pobytu na slnku v našich zemepisných šírkach môže vzniknúť až 1200 µg vitamínu (1µg = 40 IU).

Máme dostatok vitamínu D?

Stav zásob vitamínu D v organizme najviac zodpovedá hodnote kalcidiolu, ktorý je hlavnou formou vitamínu D, cirkulujúcou v krvi. (Koncentrácia kalcitriolu, aktívneho metabolitu, na meranie stavu zásob nie je vhodná, lebo je v porovnaní s hodnotami kalcidiolu asi tisícnásobne nižšia, teda ťažko merateľná. Okrem toho, pri poklese koncentrácie kalcitriolu dochádza k rýchlej hormonálnej reakcii tela, v dôsledku ktorej sa časť kalcidiolu premení na kalcitriol, takže jeho hodnota sa zdá byť v norme, ide však o falošne pozitívnu hodnotu). Normálna koncentrácia kalcidiolu kolíše v závislosti od ročného obdobia, v rozmedzí od 20 do 75 ng/ml. Hodnoty pod 20 ng/ml už svedčia pre nedostatok vitamínu D. Pre správne uplatnenie biologických účinkov vitamínu D v organizme je požadovaná koncentrácia aspoň 30 ng/ml, čomu zodpovedá denný príjem alebo tvorba 400-2000 IU kalcitriolu (rozpätie je funkciou závislostí viacerých faktorov).

Existuje niekoľko skupín ľudí, ktorí sú náchylnejší trpieť nedostatkom vitamínu D

U dojčiat, kŕmených výlučne materským mliekom, závisí ich vitamínový stav od toho, aké vitamínové zásoby má matka. Umelé mliečne výživy sú obohacované o vitamín D, napriek tomu pediatri odporúčajú tesne po narodení pridávať do stravy vitamín D bez ohľadu na spôsob výživy. Nastávajúce mamičky by si mali uvedomiť, že kalcidiol voľne prechádza placentou a hlavne v poslednom trimestri, kedy nároky rastúceho plodu vrcholia, by mali prijímať aspoň 800 IU vitamínu D. Nepriaznivý dopad na príjem prirodzených foriem vitamínu v potrave má vegetariánstvo a vegánstvo, vzhľadom na prevažne živočíšny pôvod potravín obsahujúcich D-vitamín.

Pokiaľ hovoríme o syntéze vitamínu v koži, aj tu existujú faktory, ktoré využitie ultrafialového žiarenia na jeho tvorbu limitujú. Je to predovšetkým dĺžka a intenzita slnečnej expozície (u nás veľmi nízka je v období medzi novembrom a februárom), ďalej prítomnosť smogu, ktorý žiarenie prepúšťa v obmedzenom množstve, či vek. Starší ľudia majú zníženú schopnosť syntetizovať vitamín D vystavením sa slnečnému žiareniu, rovnako ľudia s prirodzene vyššou pigmentáciou alebo čerstvo opálení, nakoľko pigmentová vrstva pôsobí ako filter, prepúšťa slnečné lúče menej. Samozrejme, to isté platí pre používanie ochranných opaľovacích prostriedkov.

Keďže je D vitamín rozpustný v tuku, jeho vstrebávanie závisí od schopnosti čreva absorbovať tuk z potravy. Zníženie tejto schopnosti sa týka pacientov s cystickou fibrózou, celiakiou, Crohnovou chorobou ako aj ulceróznou kolitídou. Pri týchto ochoreniach si treba uvedomiť, že okrem zníženého vstrebávania tuku je spravidla problémom aj obmedzenie prijímania určitých potravín obsahujúcich vitamín D, vyplývajúce z povahy samotného ochorenia. U obéznych ľudí s BMI (body mass index) nad 30 sa tiež pozorovala nižšia koncentrácia kalcidiolu, čo súvisí s tým, že zásoby vitamínu sú síce dostatočné, ale viac sa ukladajú v podkožnom tuku a menej uvoľňujú do krvného obehu.