Mnohopočetné vydutiny sliznice hrubého čreva (divertikulóza) je názov pre patologický stav, pri ktorom je sliznica hrubého čreva na oslabenom mieste vydutá do viacerých balónovitých vydutín (divertikulov). Nie je presne známe, ako ochorenie vzniká, ale na jeho rozvoj má výrazný vplyv vysoký vek a nedostatočný príjem vlákniny v strave. Divertikulóza vo veľkej časti prípadov prebieha bezpríznakovo, ale môže sa prejavovať nešpecifickými tráviacimi ťažkosťami. Komplikáciou ochorenia je zápal vydutiny, pri ktorom hrozí jej prasknutie a zápal pobrušnice, čo jeveľmi závažný stav.
Presná príčina vzniku divertikulov nie je známa, ale obvykle vznikajú ako následok tlaku na miestach, kde je stena tráviacej trubice menej pevná. Najčastejšie je postihnutá esovito zahnutá časť hrubého čreva, ktorá sa nachádza v ľavej spodnej časti brušnej dutiny a ústi do konečníka. Významné rizikové faktory sú vek (70 percent ľudí po osemdesiatke), nízky príjem vlákniny v strave, časté zápchy a obezita. Čiastočný význam má aj dedičnosť, zvýšeným rizikom vzniku divertikulózy sú ohrození pacienti s vrodenými poruchami väziva, ako je napríklad Marfanov syndróm.
Ochorenie v 90 percentách prípadov prebieha bezpríznakovo. U zvyšku pacientov sa divertikulóza môže prejaviť bolesťou a kŕčmi brucha, často sústredenými do jeho ľavej spodnej časti. Ďalej bývajú prítomné pocity nafúknutia, plynatosť, nevoľnosť, zápcha alebo hnačka. Závažnou komplikáciou divertikulózy je infekčný zápal vydutiny (divertikulitída). Ten sa prejavuje ostrou bolesťou brucha, vysokou horúčkou a poruchami trávenia. Pri divertikulitíde hrozí prasknutie vydutiny a rozvoj zápalu pobrušnice.
Prítomnosť vydutín sa dá pomerne jednoducho dokázať buď zobrazovacími metódami, ako sú röntgen, počítačová tomografia (CT), alebo priamym skúmaním sliznice hrubého čreva pri kolonoskopickom vyšetrení. Keďže ochorenie vo veľkej časti prípadov prebieha bezpríznakovo, často ide o náhodný nález pri preventívnom vyšetrení alebo diagnostike iného ochorenia.
Proti ochoreniu neexistuje žiadna špecifická liečba, ale vo väčšine prípadov ani nie je potrebná. Základom liečby je zníženie výskytu zápchy, na čo slúži zvýšený príjem vlákniny, dostatočný pitný režim a pravidelná fyzická aktivita. Donedávna sa pacientom neodporúčalo jesť orechy a rastlinné semená, najnovší výskum však ukazuje, že nemajú žiaden negatívny vplyv na divertikulózu. Riziko vzniku divertikulitídy zníži pravidelný príjem probiotík.
Nástup a rozvoj choroby sú síce z veľkej časti určené vekom, ale vyvážená strava s dostatkom vlákniny a celková zdravá životospráva výrazne znižujú riziko jej výskytu aj čas nástupu. Na vznik divertikulózy a divertikulitídy má negatívny vplyv fajčenie, obezita a nadmerné užívanie nesteroidných protizápalových liekov (účinné látky ibuprofen a aspirín).
