Münchhausenov syndróm, taktiež nazývaný syndróm Baróna Prášila, je zriedkavá psychická porucha. Podstatou ochorenia je predstieranie psychických a fyzických problémov bez zjavnej príčiny. Človek trpiaci týmto syndrómom si môže siahnuť na zdravie, aby vyvolal príznaky a poruchy, ktoré predstiera. V liečbe je potrebné zvoliť trpezlivý a empatický postup a vyhýbať sa zbytočným konfrontáciám.
Príčina ochorenia nie je úplne objasnená. Münchhausenov syndróm má spojitosť so psychosociálnou poruchou. Niektorí pacienti v detstve zažili nedostatok záujmu zo strany rodičov. Dieťa získava pozornosť predovšetkým v čase choroby a prípadnej hospitalizácie. Ochorenie často postihuje osoby s nízkym sebavedomím, depresiou a citovou frustráciou. Niektorých pacientov uspokojujú bolestivé procedúry, „liečiace“ ich vymyslené ochorenia, čím uspokojujú svoje masochistické potreby.
Pre Münchhausenov syndróm je typické predstieranie alebo vytváranie psychických či fyzických príznakov kvôli získaniu pozície pacienta, prípadne jeho hospitalizácie. Pre pacientov trpiacich týmto ochorením je charakteristická triáda príznakov: dramaticky predstierajú chorobu, patologicky klamú a migrujú z miesta na miesto (ak ich požiadavky nie sú splnené na jednom pracovisku, idú na iné). Medzi najčastejšie predstierané príznaky patria náhle brušné príhody, krvácanie zo zažívacieho alebo z dýchacieho ústrojenstva, bolesti hlavy, prítomnosť kŕčov, strata vedomia, depresia, halucinácie, poruchy príjmu potravy a mnohé iné. Po vykonaní príslušného vyšetrenia a negatívnom náleze pacienti požadujú ďalšie a ďalšie vyšetrenia, ktoré vedú k rovnakému výsledku. U pacientov trpiacich Münchhausenovým syndrómom sa vyskytuje fantastická pseudológia, ktorá sa vyznačuje vymýšľaním najrôznejších príhod a podivných udalostí.
Diagnóza Münchhausenovho syndrómu nie je jednoduchá. Pri prvom kontakte býva vyšetrenie spojené s nedostatkom objektívnych nálezov. Stanoveniu diagnózy pomáha predovšetkým nepresnosť a rozpor v odbere anamnézy, nezrovnalosť v predstieraných príznakoch a, samozrejme, negatívne laboratórne nálezy.
Pri diagnostike je dôležité rozpoznať správanie simulanta. Rozdiel medzi simulantom a pacientom trpiacim Münchhausenovym syndrómom je predovšetkým v tom, že simulant sa snaží dosiahnuť prostredníctvom ochorenia určité výhody (finančné odškodnenie, vyhýbanie sa práci). Po získaní výhody ochorenie zázračne zmizne. Simulujúci pacienti na rozdiel od predstierajúcich pacientov nie sú ochotní podstupovať bolestivé a nepríjemné zákroky.
Liečebná terapia nie je jednoduchá. Münchhausenov syndróm má tendenciu časom sa vracať. Prístup k pacientovi by mal byť empatický a nemal by vyvolávať zbytočné konfrontácie. Významné sú predovšetkým psychoterapeutické metódy v kombinácii s nasadením farmakologickej liečby. Liečbu by mal viesť skúsený psychiater.
Nie sú známe preventívne opatrenia týkajúce sa tohto ochorenia.
Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto…
Syndróm nepokojných nôh nie je len nervózne klepkanie nohami pri nedočkavosti či nervozite. Naopak, objavuje sa najmä vtedy, keď je…
Syndróm nepokojných nôh je neurologická porucha spôsobujúca nepríjemné pocity v nohách spolu so silným nutkaním nimi hýbať a presunúť ich.…
