Narcistická porucha osobnosti je dlhodobý vzorec prežívania a správania, pri ktorom sa spája prehnaný pocit vlastnej dôležitosti s potrebou obdivu a ťažkosťami vcítiť sa do druhých. Nie každý človek, ktorý pôsobí sebecky alebo zle znáša kritiku, má túto diagnózu. Pomocou psychoterapie možno postupne pracovať s prežívaním aj vzťahovými ťažkosťami.
Narcistická porucha osobnosti je pretrvávajúci a pomerne nepružný spôsob uvažovania, prežívania a správania, ktorý sa objavuje v rôznych situáciách a môže komplikovať osobný, rodinný, partnerský či pracovný život.
‚‚Typicky sa tu spájajú tri oblasti: prehnaný pocit vlastnej výnimočnosti, výrazná potreba obdivu a ťažkosti zohľadňovať prežívanie druhých,‘‘ približuje poruchu psychologička a odborníčka z platformy k sebe Barbora Brzáková Krelová. ‚‚Človek môže očakávať osobitné zaobchádzanie alebo byť presvedčený, že jeho schopnosti a úspechy sú výnimočné. Súčasne môže byť jeho sebahodnota krehká a závislá od reakcií okolia. Kritika, odmietnutie či neúspech potom môžu vyvolať hanbu, hnev, poníženie alebo pocit prázdnoty.‘‘
Odhady výskytu sa líšia podľa použitých diagnostických kritérií a skúmanej populácie. Americká psychiatrická asociácia uvádza približne 1 až 2 % populácie v USA; jedna rozsiahla americká štúdia z rokov 2004 až 2005 zistila celoživotný výskyt 6,2 %. Tieto údaje však nemožno automaticky preniesť na Slovensko.
V bežnej reči sa slovom ‚‚narcista‘‘ alebo ‚‚narcis‘‘ často označuje človek, ktorý vyžaduje pozornosť, správa sa nadradene alebo málo berie ohľad na druhých. Takéto správanie samo osebe diagnózu nepotvrdzuje. Narcistické črty sa môžu v určitej miere objaviť aj u ľudí bez poruchy osobnosti.
Dôležité je, či sa správanie opakuje dlhodobo, naprieč rôznymi vzťahmi a situáciami a či výrazne narúša fungovanie človeka. Aj bez diagnózy však treba brať vážne zraňujúce správanie, nátlak alebo nerešpektovanie hraníc.
Prejavy narcistickej poruchy osobnosti sa môžu líšiť. Medzi tie časté patria:
Kritika môže vyvolať hnev, podráždenie, obviňovanie alebo znehodnotenie človeka, ktorý ju vyslovil. Niekto naopak reaguje stiahnutím sa, hanbou či pocitom, že ho okolie nedoceňuje. V diagnostickom systéme DSM-5-TR sa opisuje deväť kritérií; na stanovenie diagnózy musí byť splnených najmenej päť, spolu s ďalšími podmienkami pre poruchu osobnosti.
Sebareflexiu môžu podporiť otázky:
Tieto otázky však nie sú diagnostickým testom. Ak sa opakujú konflikty, blízke vzťahy sa nedarí udržať alebo sebahodnota výrazne závisí od uznania okolia, môže pomôcť rozhovor s psychológom alebo psychiatrom. Samotná obava z narcizmu diagnózu nepotvrdzuje ani nevylučuje.
„Pri podobných ťažkostiach je užitočné nesústrediť sa iba na nálepku, ale pozrieť sa na opakujúce sa vzorce správania, ich dopad na vzťahy a na to, či človek dokáže prevziať zodpovednosť a hľadať zmenu,‘‘ približuje psychologička Barbora Brzáková Krelová.
Diagnóza automaticky neznamená, že človek nedokáže mať rád druhých alebo vytvárať blízke vzťahy. Ťažkosti sa môžu objavovať najmä vtedy, keď treba prijať odlišný názor, zvládnuť kritiku, robiť kompromisy alebo rovnocenne zohľadňovať potreby oboch strán. Užitočné je všímať si dlhodobé vzorce, nielen jednotlivé konflikty.
Na začiatku vzťahu môže človek pôsobiť sebavedomo, charizmaticky a venovať partnerovi veľa pozornosti. Samotný intenzívny začiatok však nie je dôkazom poruchy. Problémy sa môžu ukázať neskôr, keď vzťah vyžaduje vzájomnosť, kompromisy a rešpektovanie odlišných potrieb.
Partner môže mať pocit, že jeho prežívanie zostáva nepovšimnuté alebo že nesúhlas vedie k neprimerane silnej reakcii. Podstatné je, či vo vzťahu existuje rešpekt a bezpečie a či možno hovoriť o vlastných potrebách bez strachu z ponižovania či odplaty.
V priateľstvách môže byť náročná nedostatočná vzájomnosť: jeden človek očakáva podporu a ocenenie, no ťažšie venuje pozornosť starostiam druhého.
Objaviť sa môže súťaživosť, závisť alebo zľahčovanie úspechov. Dôležitý je opakujúci sa vzorec a to, ako človek reaguje, keď druhý nesúhlasí alebo nastaví hranice.
V rodine sa môže objaviť očakávanie, že ostatní budú rešpektovať predstavy a rozhodnutia jedného člena, zatiaľ čo ich vlastné potreby zostanú bokom. V rodičovstve môže dieťa cítiť tlak napĺňať očakávania rodiča alebo vnímať, že jeho emócie nie sú dostatočne dôležité.
Pocity a hranice ostatných členov rodiny majú rovnakú dôležitosť. Psychické ťažkosti môžu pomôcť správanie pochopiť, neznamenajú však, že blízki musia znášať ponižovanie alebo nátlak.
V práci sa narcistické črty môžu prejavovať zdôrazňovaním vlastných zásluh, silnou potrebou uznania alebo citlivosťou na spätnú väzbu.
Napätie môže vzniknúť pri zdieľaní zásluh, prijímaní rozhodnutí nadriadených či uznávaní prínosu kolegov. Ambicióznosť, líderstvo ani vysoké sebavedomie však samy osebe nie sú znakom poruchy.
‚‚Narcistická porucha osobnosti nemá jednu známu príčinu,‘‘ vysvetľuje ďalej psychologička Barbora Brzáková Krelová. ‚‚Predpokladá sa, že sa na jej vzniku podieľa viacero navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov, napríklad genetické predispozície, temperament, biologické vplyvy, skúsenosti z detstva, rodinné prostredie a širšie spoločenské okolnosti.‘‘
Skúma sa aj to, ako sebahodnotu formuje výchova a vzťahy v detstve. Význam môžu mať takisto:
Neexistuje však jednoduchá priama súvislosť medzi konkrétnym výchovným štýlom a vznikom poruchy; nemožno preto automaticky viniť rodiča ani predpokladať, že konkrétna skúsenosť povedie k diagnóze.
Niektoré vzorce sa môžu formovať už v detstve a dospievaní, no diagnóza poruchy osobnosti sa spravidla posudzuje v dospelosti, keď možno zhodnotiť dlhodobejší spôsob fungovania.
Neexistuje jeden jednoduchý test, ktorý by diagnózu sám potvrdil alebo vylúčil. Odborník hodnotí dlhodobé vzorce správania a prežívania, ich intenzitu, stabilitu a vplyv na každodenný život.
Vyšetrenie môže zahŕňať rozhovor o osobnej a rodinnej anamnéze, vzťahoch, práci, sebahodnotení a reakciách na záťaž. Podľa potreby sa využívajú štandardizované dotazníky alebo diagnostické rozhovory. Zároveň treba odlíšiť poruchu od iných ťažkostí, ktoré môžu mať podobné prejavy alebo sa vyskytovať súčasne.
| Odborník | S čím môže pomôcť |
| Klinický psychológ | Psychologické vyšetrenie a posúdenie osobnostného fungovania. |
| Psychiater | Psychiatrická diagnostika, posúdenie pridružených ťažkostí a prípadnej liečby. |
Obaja odborníci môžu podľa potreby spolupracovať. Človek nemusí prísť s podozrením na narcistickú poruchu; pomoc môže vyhľadať aj pre opakované konflikty, úzkosť, depresívne prežívanie, pocity prázdnoty alebo problémy v práci.
Áno, jej prejavy možno terapeuticky ovplyvňovať. Liečba býva dlhodobejšia, pretože osobnostné vzorce sa formujú počas rokov a nemenia sa zo dňa na deň. Dôležitú úlohu zohráva ochota človeka skúmať vlastné prežívanie, rozpoznávať opakujúce sa reakcie a skúšať nové spôsoby fungovania.
Psychoterapia môže pomôcť lepšie porozumieť sebahodnoteniu, pracovať s citlivosťou na kritiku a odmietnutie, zvládať intenzívne emócie a zlepšovať vzťahy.
Súčasťou môže byť rozvíjanie schopnosti vnímať potreby druhých a preberať zodpovednosť za vlastné správanie. Zmena nemusí byť priamočiara a môže si vyžadovať trpezlivosť.
Neexistuje liek, ktorý by liečil samotnú narcistickú poruchu osobnosti. Ak sa súčasne objavia napríklad úzkostné alebo depresívne ťažkosti, psychiater môže zvážiť liečbu týchto príznakov.
Ľudia, ktorí žijú s človekom s výraznými narcistickými črtami, môžu tiež potrebovať podporu. Pomôcť môže pomenovať vlastné potreby, nastaviť jasné hranice a vyhľadať psychologickú pomoc. Nie je ich úlohou preberať zodpovednosť za zmenu druhého človeka ani ospravedlňovať zraňujúce správanie diagnózou.
„Porozumenie tomu, prečo sa niekto správa určitým spôsobom, nemusí znamenať, že musíme tolerovať správanie, ktoré nám ubližuje. Hranice a bezpečie sú dôležité aj vtedy, keď má druhý človek psychické ťažkosti,“ uzatvára tému odborníčka a psychologička Barbora Brzáková Krelová.
Odborníčka na duševné zdravie
Vyštudovaná psychologička s viac ako 14-ročnou praxou. Počas svojej kariéry pôsobila v školskom prostredí, Zbore väzenskej a justičnej stráže, krízovej intervencii aj sociálnych službách. Ako odborníčka platformy ksebe sa venuje individuálnemu aj párovému poradenstvu a pravidelne prispieva svojimi odbornými komentármi do slovenských médií.
