Tento rok uplynulo presne 100 rokov, odkedy bol prvýkrát použitý inzulín ako liek. Tento liek zmenil dovtedajší svet, najmä detským pacientom s cukrovkou, na ktorých bol použitý najskôr. Bez neho by totiž nemali šancu na prežitie. Aký je vlastne príbeh objavenia inzulínu? A ako sa jeho použitie menilo v čase?
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Písal sa rok 1921 keď dvaja vedci z Torontskej univerzity (University of Toronto) spoločne objavili inzulín a spôsob, ako ho získať. V tom čase trpeli diabetom 1. typu najmä deti a mladí pacienti. Ich prognóza bola veľmi nepriaznivá a s diagnózou cukrovky prežívali len pár rokov. Objavitelia inzulínu, páni Frederick Banting a Charles Best, tak vďaka svojmu objavu navždy zmenili životy pacientov s diabetom prvého typu.
Svoj objav spočiatku testovali na pokusných psoch. Keď boli úspešní, rozhodli sa otestovať ho aj na ľuďoch. Prvým človekom na svete, ktorému bol inzulín podaný 11. januára 1922, bol Leonard Thompson. V tom čase mal iba 14 rokov. Jeho zdravotný stav bol však beznádejný, striedavo upadal do diabetickej kómy. Bez liečby by to určite neprežil.
Zdravotná poisťovňa Dôvera prináša program DôveraPomáha diabetikom. Prihláste sa do programu a naučíte sa, ako lepšie zvládať svoje ochorenie a vďaka tomu sa budete i lepšie cítiť.
Prvá použitá dávka inzulínu bola získaná z pankreasov (podžalúdkových žliaz) teľacích plodov. Takto pripravený inzulín bol však nečistý, čo u chlapca vyvolalo alergickú reakciu. Po podaní druhej, očistenej dávky, bol jeho život zachránený. O rok po týchto udalostiach už bol inzulín skomercializovaný a dostupný na trhu.
Ak ste poistencom Dôvery, obráťte sa na Linku poradenstva pre zdravie. Ak bojujete s cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom a potrebujete promptne poradiť, zavolajte nám na 0850 850 888, každý pracovný deň od 8:30 do 12:00 a od 12:30 do 15:30 hod. Poradenstvo je bezplatné, platíte len cenu hovoru.
Inzulín je hormón, ktorý sa prirodzene vyskytuje v tele človeka. Je produkovaný špeciálnymi bunkami (v Langerhansových ostrovčekoch) pankreasu a jeho úlohou je regulácia hladiny glukózy (cukru) v krvi a tiež regulácia jeho metabolizmu.
Pôsobením inzulínu sa množstvo cukru v krvi zníži. Aby bola v tele zachovaná rovnováha, oproti inzulínu pôsobí iný hormón s presne opačným efektom. Je ním glukagón, ktorý svojím vplyvom hladinu cukru v krvi zvyšuje.
Inzulín sa využíva na terapiu diabetes mellitus 1. typu. Toto ochorenie vzniká, keď ľudský imunitný systém napáda vlastné špeciálne bunky pankreasu. Ide o bunky, ktoré sú schopné produkovať inzulín.
Čím viac sú bunky pankreasu napadnuté, tým menej inzulínu dokážu vyprodukovať. Ide o nevratný proces, nakoľko zničené bunky sú neobnoviteľné. Stav neliečeného chorenia sa s pribúdajúcim časom zhoršuje a v závažných prípadoch môže viesť až k život ohrozujúcim stavom. Preto je dôležité, aby boli pacienti nastavení na správnu terapiu, ktorá je doživotná.
Liečba pomocou inzulínu nie je úplne jednoduchá. Nejde o obyčajné užitie tabletky, ktorú človek zapije vodou. Pacienti s diabetom prvého typu potrebujú pre svoju liečbu špecifické znalosti. Každý deň si totiž injekčne vpichnú inzulín. To vyžaduje dávku presnosti a sebakontroly. Alternatívou oproti dennému „pichaniu“ je inzulínová pumpa, ktorá môže život diabetikov o čosi zjednodušiť.
Okrem toho je nutné, aby pacienti dodržiavali zásady zdravej a pestrej stravy. Pozor si musia dať najmä na obsah sacharidov a správne rozloženie jedál počas dňa. Súčasťou terapie je selfmonitoring (teda sebakontrola) pomocou glukomerov.
Nepríjemná súčasť liečby v podobe ihiel, môže byť v budúcnosti odstránená a to vďaka vedcom z Univerzity Britskej Kolumbie (University of British Columbia), ktorí v počas leta tohto roku, teda po 100. rokoch od objavenia inzulínu, prišli na to, ako umožniť jeho podávanie cez ústa.
Podarilo sa im totiž vytvoriť tablety inzulínu, ktoré sa v tele uvoľňujú podobne, ako injekčná forma tejto liečivej látky. Doposiaľ však bol tento objav testovaný len na potkanoch a bude potrebné jeho ďalšie testovanie. Vedci, ktorí ho skúmajú však veria, že ich výskum môže byť v blízkej budúcnosti posunutý o level vyššie a bude sa testovať aj na ľudských pacientoch. Takýto spôsob liečby by značne zlepšil život pacientov s cukrovkou.
Nápady a pokusy o vytvorenie orálneho inzulínu tu boli už aj v minulosti. Problémom však je, že inzulín je bielkovinová látka, ktorá sa po užití degraduje v žalúdku ešte skôr, než začne pôsobiť tam, kde má (teda v pečeni). Doposiaľ sa teda inzulín perorálne nepodáva, pretože to nie je možné.
Komplikáciou podávania inzulínu cez ústa v podobe, v akej ho poznáme dnes, je jeho príliš rýchla degradácia. Telo pacienta podaný inzulín ani len nestihne využiť. Vedci preto prišli s nápadom – obísť celý tráviaci systém, ktorý inzulín zbytočne rozkladá.
A tak vyvinuli tablety, ktoré sa rozpustia ešte v ústach. A keďže sliznica úst je bohato prekrvená, cez jej drobné cievky sa rozpustený inzulín vstrebe a dostane sa priamo do krvného riečiska a do miesta svojho pôsobenia – do pečene.
Existuje viacero typov inzulínu. Podľa pôvodu sa rozdeľujú na zvieracie, humánne a biosynteticky vytvorené. Podľa toho, aká je ich dĺžka účinku poznáme:
„Cukrovka“ prvého typu je diagnostikovaná najmä u detí a mladistvých pacientov. Môže sa však objaviť u kohokoľvek, bez ohľadu na vek. Kvôli nedostatku inzulínu je hladina cukru v krvi dlhodobo zvýšená. Telo sa s touto situáciou snaží vyrovnať častým močením, ktoré je jedným z najčastejších príznakov. Okrem neho k nim patria:
Glukóza je cukor, základný zdroj energie, ktorý sa využíva v ľudskom tele. Jeho množstvo v krvi vyjadruje hodnota glykémie. Jej výška sa mení v závislosti od toho, či bola meraná nalačno alebo po príjme potravy. U zdravého človeka (pri meraní nalačno) má hodnoty od 3,3 do 5,6 mmol/l. Hodnoty sa merajú pomocou glukomeru.
Ak je glykémia nižšia, než je uvedený interval, hovoríme o hypoglykémii. U dravého človeka je hranicou 3,3 mmol/l, u diabetikov sa však za hypoglykémiu považujú už hodnoty pod 3,9mmol/l. Prejaví sa u nich ako slabosť, ospalosť, potenie, hlad či úzkosť.
Ak je hodnota glykémie vysoká, hovoríme o hyperglykémii. Ak sú u pacienta dlhodobo zvýšené hladiny cukru v krvi, ide o základný prejav cukrovky.