Omrzliny sú poranenia spôsobené vonkajšími faktormi prostredia, konkrétne nízkymi teplotami. Tie pôsobia na kožu a podkožie, kde spôsobujú poškodenia tkanív. Najčastejšie postihujú periférne časti tela, vzdialenejšie od srdca, s nižším prietokom krvi (prsty hornej a dolnej končatiny, uši, nos, pery). V počiatočných štádiách sa prejavujú začervenaním a studenou pokožkou, v neskorších štádiách koža znecitlivie, je tvrdá a bledá. V prípade závažných stavov hrozia amputácie.
Omrzliny môžeme definovať ako miestne poškodenie kože až hlbších vrstiev, vznikajúce intenzívnym pôsobením chladu, v závislosti od dĺžky jeho expozície, ale aj pôsobením vlhka a poveternostných podmienok. Príčinou zmien kože a podkožia je fakt, že organizmus sa skladá zo 60 percent vody, ktorá pri pôsobení nízkych teplôt mení skupenstvo z tekutého na pevné. Vznikom kryštálikov ľadu v bunkách i mimo bunky sa poškodzuje cievna stena, narastá koncentrácia iónov draslíka a sodíka a dochádza k poškodeniu bielkovín a bunkových membrán. V dôsledku týchto zmien sa v postihnutých tkanivách sťahuje hladká svalovina ciev a krvné doštičky sa začnú zhlukovať. Preto sa znižuje prietok krvi cievami a zhoršuje sa prekrvenie organizmu. K ďalšiemu zúženiu ciev dochádza kvôli ochrane organizmu v periférnych častiach tela, aby sa zabránilo tepelným stratám. Keď chlad prestane pôsobiť, steny ciev sa opäť roztiahnu. Výsledkom paradoxne nie je opätovné prekrvenie postihnutých tkanív, ale opuchnutie, ktoré zhoršuje prekrvenie postihnutého tkaniva. Po rozohriatí sa omrzliny vyvíjajú v priebehu hodín až dní, mumifikácia ako ich dôsledok sa prejavuje v intervale jedného až niekoľkých mesiacov.
V súvislosti so vznikom omrzlín rýchlejší nástup degeneratívnych zmien kože a podkožia sprevádzajú niektoré situácie a ochorenia. Patrí medzi ne dehydratácia, vyčerpanie organizmu, mokré oblečenie, silný vietor a mráz, zlomeniny, vysoká nadmorská výška, fajčenie, predchádzajúce poškodenie tkaniva spôsobené omrzlinami, obmedzenie prietoku krvi (vinou nosenia úzkych topánok, tesných rukavíc, prsteňov), cukrovka, ateroskleróza a užívanie liekov na srdcovo-cievne ochorenia. Výskyt omrzlín je vyšší u mužov, ktorých postihujú 10-krát častejšie ako ženy. Ku komplikáciám, ktoré nastávajú po prekonaní omrzlín, patrí zvýšená citlivosť na chlad, zvýšené riziko vzniku nových omrzlín, dlhodobá necitlivosť v postihnutej oblasti, nadmerné potenie, zmeny farby pokožky, strata a poškodenie nechtov, artritída, poruchy rastu detí, infekcie, gangréna. Omrzliny sa z klinického hľadiska delia na ľahké, povrchové, keď nedochádza k stratám tkaniva, a ťažké, hlboké, keď sú okrem kože postihnuté hlboké tkanivá (cievy, nervy, šľachy, svaly, kosti, kĺby).
Príznaky sa líšia v závislosti od stupňa poškodenia tkanív. Spočiatku je pokožka studená, prítomný je pocit svrbenia, bodania a pálenia v podchladenej časti, svalstvo stuhne. Neskôr koža sčervenie, prípadne prechádza do modravo-bieleho či sivo-žltého odtieňa. Koža je v tomto štádiu tvrdá a voskovitá. V prípade postihnutia končatín dochádza k stuhnutiu svalov a kĺbov, to znemožňuje pohyb. Na takto poškodenej koži sa objavujú stuhnuté tvrdé oblasti, takzvané mapy, ktoré sú neskôr hrčkovité, silne bolestivé, opuchnuté, začervenané a s pľuzgiermi. Pľuzgiere s krvavým obsahom vznikajú po niekoľkých dňoch, sprevádza ich opuch, strata citlivosti a krvácanie do kože. V ťažkých prípadoch omrzlín dochádza k odumretiu poškodených tkanív až mumifikácii. Takto poškodené tkanivá musia byť odstránené a končatiny amputované, pretože môžu spôsobiť rozvrat vnútorného prostredia a smrť.
Diagnóza sa zvyčajne stanoví na základe príznakov a vzhľadu pokožky. Lekár môže vykonať testy, napríklad röntgenové vyšetrenie alebo MRI. Ich úlohou je odhaliť stupeň poškodenia kostí a mäkkých tkanív.
Pred odborným ošetrením je dôležité zabezpečiť ochranu postihnutej oblasti pred ďalším chladom, zabrániť namáhaniu poškodenej končatiny a zmierniť bolesti analgetikami. Malé omrzliny možno liečiť doma so základnými postupmi prvej pomoci. Ak ide o závažnejšie omrzliny, po primeranej prvej pomoci a vyhodnotení hypotermie liečba zahŕňa ohrievanie postihnutej oblasti pomocou teplého kúpeľa, trvajúceho 15-30 minút. Po rozmrazení pokožky sa postihnuté miesto osuší a prekryje sterilným materiálom, potom sa polohuje, aby sa zmenšilo opuchnutie. V prípade nekrózy a silne poškodeného tkaniva môže lekár indikovať jeho odstránenie a nasadiť liečbu prípadnej infekcie užívaním antibiotík. Podanie intravenóznych liekov na báze trombolytík má obnoviť prietok poškodenou oblasťou a aktivovať regeneráciu tkanív. V prípade ťažkých omrzlín je nutná operácia, prípadne amputácia, kvôli odstráneniu mŕtveho alebo rozpadajúceho sa tkaniva. Hyperbarická oxygenoterapia, forma kyslíkovej terapie, zahŕňa vdychovanie čistého kyslíka v tlakovej miestnosti (hyperbarickej komore) a podporuje regeneračné procesy pri hojení omrzlín.
Pri veľmi studenom, veternom a vlhkom počasí sa môžu na vystavenej nechránenej pokožke objaviť omrzliny už po niekoľkých minútach. V takom počasí je vhodné obmedziť čas pobytu vonku a primerane sa obliekať. Odporúča sa nosenie niekoľkých vrstiev oblečenia, pretože vzduch medzi nimi pôsobí ako izolácia proti chladu. Vhodné je využívať nepremokavé vonkajšie odevy na ochranu pred vetrom, snehom a dažďom a spodnú bielizeň, ktorá odvádza vlhkosť od pokožky. V prípade navlhnutia treba vlhké oblečenie čo najskôr vyzliecť. Odporúča sa nosenie čiapky alebo čelenky, ktoré úplne zakrývajú uši. Vlnené materiály alebo materiály odolné proti vetru sú najlepšou ochranou hlavy. Nie je vhodné nosiť príliš tesné ošatenie a obuv. V chladnom počasí je dôležité vyhnúť sa konzumácii väčšieho množstva alkoholu, lebo spôsobuje rýchlejšiu stratu tepla. Pri podchladení treba vykonávať fyzickú aktivitu, cvičenie zlepšuje prietok krvi.