Osteopatia je druh alternatívnej, respektíve doplnkovej medicíny, zameranejna zistenie, liečenie a predchádzanie bolesti na základe pohybu, naťahovania a masáže muskuloskeletálneho systému. Osteopat môže pomôcť s funkčnými, nie však so štrukturálnymi problémami. Ide o prírodný spôsob liečby, pri ktorej sapoužívajúrôzne techniky bez zásahu chémie, operácií a iných pomôcok. Muskuloskeletálny systém je ovplyvňovaný manuálnymi technikami. To vedie k zmenám fyziologických funkcií v tele. Filozofia osteopatie spočíva v zameraní sa na organizmus ako celok.
Vznik a cieľ
Osteopatiu založil v roku 1870 americký lekár A. T. Still. Osteopatia ako alternatívna medicína má v zdravotníctve zvláštne postavenie, vlastný edukačný systém a výskum. V európskych krajinách osteopati nie sú lekári, ale vyškolení zdravotnícki pracovníci. Patria medzi prvých odborníkov, ktorých ľudia navštevujú pri bolestiach svalov a kĺbov. V rôznych štátoch majú vlastný systém uznávania a regulácie tohto povolania.
Všetky systémy v ľudskom organizme sú vzájomne prepojené a spoločne zabezpečujú zdravie jedinca. Osteopatia sa snaží o rovnováhu ľudského tela, ktorá je dôležitá pri celkovom zdraví. Cieľom liečby je znížiť bolesť, redukovať stres, zlepšiť mobilitu a predchádzať ochoreniam. V niektorých krajinách osteopatia úzko spolupracuje s klasickou medicínou. Rozdiel medzi chiropraktikom a osteopatom je v tom, že osteopat sa pozerá na ľudský organizmus ako na celok, chiropraktik lieči predovšetkým problémovú oblasť. Motto osteopatie je: Život je pohyb a pohyb je život.
Osteopatia sa zameriava predovšetkým na liečbu pohybového aparátu, ale i na liečbu iných porúch ľudského organizmu. Na liečbu slúžia manuálne techniky, ktoré sa používajú nielen na problémovú oblasť, ale na celé telo s cieľom dosiahnuť celkové zdravie organizmu. Medzi najčastejšie techniky patrí naťahovanie, vyvíjanie tlaku a pohybu. Pomoc osteopata vyhľadávajú ľudia trpiaci bolesťou chrbta, krku, svalov, kĺbov ramien a rúk (tenisový lakeť), pacienti s problémami s hybnosťou nôh pri bežných aktivitách, ako je šoférovanie a práca, a športovci po zraneniach.
Niektorí osteopati dokážu liečiť aj stavy, ktoré nie sú priamo spojené s pohybovým systémom (napríklad depresia, migréna, bolestivá menštruácia, problémy s trávením, detská kolika). Pohľad na riešenie týchto problémov je však viac kritický a nedosahuje takú úspešnosť.
Pri osteopatickej terapii, ktorá môže trvať 1 až 2 hodiny, pacient najskôr demonštruje jednoduché pohyby a naťahovania, pri ktorých pociťuje bolesť. Osteopat organizmus vyšetrí manuálne. Na základe analýzy a vyšetrenia stanoví liečebný plán, ktorý zahŕňa rôzne techniky. Zvyčajne je rozdelený do niekoľkých sedení. Pri liečebnom pláne je potrebná spolupráca pacienta a dodržiavanie odporúčaných domácich cvičení, prípadne dodržiavanie stanovenej diéty.