Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v prvom roku pandémie COVID-19 vzrástla celosvetová prevalencia úzkosti a depresie o masívnych 25 %. Jedným z hlavných vysvetlení tohto nárastu je neustály stres spôsobený sociálnou izoláciou v dôsledku pandémie.
Osamelosť, strach z infekcie, utrpenia, smrti blízkych alebo smútok po úmrtí a finančné starosti boli tiež uvádzané ako stresory vedúce k úzkosti a depresii. Medzi zdravotníkmi bolo vyčerpanie hlavným spúšťačom samovražedných myšlienok. Najviac postihnutí týmito duševnými poruchami boli vo všeobecnosti mladí ľudia a ženy.
Žijeme žiaľ, v dobe, kedy po dvoch rokoch pandémie, čelíme ďalšej kritickej a stresujúcuej situácii, ktorá nastala v susednej krajine. Predpokladá sa, že vzhľadom na túto skutočnosť – vojnový stav, veľmi blízko nás – bude miera depresie, úzkosti či oboch naraz ešte viac stúpať.
My vám preto prinášame trojdielny seriál, v ktorom sa dozviete viac o depresii, úzkosti a zmiešanej úzkostno-depresívnej poruche.
Depresia je bežné, ale závažné ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje to, ako sa cítite, ako myslíte a ako konáte. Našťastie je tento stav liečiteľný. Depresia sa prejavuje ako pocity smútku alebo strata záujmu o činnosti, ktoré ste kedysi mali radi. Môže viesť k rôznym emocionálnym aj fyzickým problémom a môže znížiť vašu schopnosť fungovať v práci a doma.
Príznaky depresie sa môžu líšiť od miernych po ťažké a môžu zahŕňať:
Symptómy musia trvať najmenej dva týždne a musia predstavovať výraznú zmenu vo vašom predchádzajúcom fungovaní, aby vám bola depresia diagnostikovaná.
Niektoré zdravotné problémy (napr. problémy so štítnou žľazou, nádor na mozgu alebo nedostatok vitamínov) môžu napodobňovať príznaky depresie, takže je dôležité vylúčiť iné zdravotné príčiny.
Depresia postihuje odhadom jedného z 15 dospelých (6,7 %) a každý šiesty človek (16,6 %) zažije v určitom období svojho života depresiu. Depresia sa môže objaviť kedykoľvek, ale v priemere sa prvýkrát objaví v období od dospievania do polovice 20. rokov. Ženy sú náchylnejšie na depresiu ako muži. Niektoré štúdie ukazujú, že až jedna tretina žien zažije počas svojho života veľkú depresívnu epizódu. Existuje vysoký stupeň dedičnosti (približne 40 %), keď príbuzní prvého stupňa (rodičia/deti/súrodenci) majú depresiu.
Smrť blízkej osoby, strata zamestnania či ukončenie vzťahu sú pre človeka zážitky, ktoré nesie ťažko. Je normálne, že v reakcii na takéto situácie vznikajú pocity smútku. Tí, ktorí zažívajú stratu blízkej osoby, sa často môžu opísať ako „depresívni“.
Avšak, byť smutný nie je to isté ako mať depresiu. Proces smútenia je prirodzený a jedinečný pre každého jednotlivca a zdieľa niektoré rovnaké črty depresie. Trúchlenie aj depresia môžu zahŕňať intenzívny smútok či utiahnutie sa. Líšia sa však nasledovným:
Veľký smútok a depresia môžu, samozrejme, koexistovať. U niektorých ľudí môže práve smrť milovanej osoby, strata zamestnania, fyzický útok alebo veľká katastrofa viesť k depresii. Správne rozlišovanie medzi smútkom a depresiou je dôležité a môže pomôcť ľuďom získať pomoc, podporu alebo liečbu, ktorú potrebujú.
Depresia môže postihnúť kohokoľvek – dokonca aj osobu, ktorá vyzerá, že žije v relatívne ideálnych podmienkach.
Pri depresii môže hrať úlohu niekoľko faktorov:
Depresia patrí medzi najviac liečiteľné duševné poruchy. 80 % až 90 % percent ľudí s depresiou nakoniec dobre reaguje na liečbu. Takmer všetci pacienti získajú určitú úľavu od svojich symptómov.
Pred diagnózou alebo liečbou by mal lekár vykonať dôkladné diagnostické vyhodnotenie vrátane rozhovoru a fyzického vyšetrenia. V niektorých prípadoch sa môže vykonať krvný test, aby sa ubezpečil, že depresia nie je spôsobená zdravotným stavom, ako je problém so štítnou žľazou alebo nedostatok vitamínov.
Antidepresíva môžu byť predpísané, aby pomohli upraviť chemické procesy v mozgu. Tieto lieky nie sú sedatíva a nie sú návykové. Vo všeobecnosti antidepresíva nemajú žiadny stimulačný účinok na ľudí, ktorí nepociťujú depresiu.
Antidepresíva môžu spôsobiť určité zlepšenie v priebehu prvého alebo dvoch týždňov užívania, ale úplné výhody sa zvyčajne prejavia až po dvoch – troch mesiacoch. Ak pacient po niekoľkých týždňoch pociťuje malé alebo žiadne zlepšenie, jeho psychiater môže zmeniť dávku lieku alebo pridať či nahradiť iným antidepresívom. V niektorých situáciách môžu byť užitočné iné psychotropné lieky. Je dôležité, aby ste informovali svojho lekára, ak liek nezaberá alebo ak sa u vás objavia vedľajšie účinky.
Psychiatri zvyčajne odporúčajú pacientom pokračovať v užívaní liekov šesť alebo viac mesiacov po zlepšení symptómov. Dlhodobá udržiavacia liečba môže byť navrhnutá na zníženie rizika budúcich epizód.
Psychoterapia alebo „terapia rozhovorom“ sa niekedy používa samostatne na liečbu miernej depresie. Pri stredne ťažkej až ťažkej depresii sa psychoterapia často používa spolu s antidepresívami.
Psychoterapia môže zahŕňať iba jednotlivca, ale aj iných ľudí. Napríklad rodinná alebo párová terapia môže pomôcť riešiť problémy v rámci týchto blízkych vzťahov. Skupinová terapia spája ľudí s podobnými chorobami v podpornom prostredí a môže účastníkovi pomôcť naučiť sa, ako sa ostatní vyrovnávajú v podobných situáciách.
V závislosti od závažnosti depresie môže liečba trvať niekoľko týždňov alebo oveľa dlhšie. V mnohých prípadoch je možné dosiahnuť výrazné zlepšenie počas 10 až 15 sedení.
ECT je medikamentózna liečba, ktorá bola najčastejšie vyhradená pre pacientov s ťažkou veľkou depresiou, ktorí nereagovali na iné liečby. Zahŕňa krátku elektrickú stimuláciu mozgu, keď je pacient v anestézii. Pacient zvyčajne dostáva ECT dvakrát až trikrát týždenne, celkovo 6 až 12 ošetrení. Zvyčajne ho riadi tím vyškolených odborníkov vrátane psychiatra, anestéziológa a sestry alebo asistenta lekára.
Existuje množstvo vecí, ktoré môžu ľudia podniknúť, aby pomohli znížiť príznaky depresie. Mnohým ľuďom pravidelné cvičenie pomáha vytvárať pozitívne pocity a zlepšuje náladu. Taktiež pravidelný dostatok kvalitného spánku, zdravá strava a vyhýbanie sa alkoholu môžu pomôcť znížiť príznaky.
Depresia je skutočná choroba, no existuje pomoc. Správnou diagnostikou a liečbou ju prekoná veľká väčšina ľudí. Ak pociťujete príznaky depresie, prvým krokom je navštíviť svojho všeobecného lekára alebo psychiatra. Porozprávajte mu o svojich obavách a požiadajte o dôkladné vyšetrenie. Práve úprimný rozhovor je začiatok riešenia problémov duševného zdravia.
Aké mentálne problémy súvisia s depresiou?
Žena s PMDD má asi týždeň pred začiatkom menštruácie závažné príznaky depresie, podráždenosti a napätia.
Bežné príznaky zahŕňajú zmeny nálady, podráždenosť alebo hnev, depresívnu náladu a výraznú úzkosť či napätie. Ďalšie príznaky môžu zahŕňať znížený záujem o zvyčajné činnosti, ťažkosti so sústredením, nedostatok energie alebo ľahkú únavu, zmeny chuti do jedla so špecifickými túžbami, problémy so spánkom alebo príliš veľa spánku, ale aj pocit preťaženia. Fyzické príznaky môžu zahŕňať citlivosť alebo opuch prsníkov, bolesť kĺbov a svalov, pocit „nadúvania“ alebo prírastok hmotnosti.
Tieto symptómy začínajú týždeň až 10 dní pred začiatkom menštruácie a zlepšujú sa alebo ustávajú okolo začiatku menštruácie. Symptómy vedú k značnému utrpeniu a problémom s pravidelným fungovaním alebo sociálnymi interakciami.
Pre diagnózu PMDD sa symptómy musia vyskytovať vo väčšine menštruačných cyklov počas posledného roka a musia mať nepriaznivý vplyv na prácu alebo sociálne fungovanie. Odhaduje sa, že predmenštruačná dysforická porucha postihuje každý rok 1,8 % až 5,8 % menštruujúcich žien.
PMDD možno liečiť antidepresívami, antikoncepčnými tabletkami alebo doplnkami výživy. Pomôcť môžu zmeny stravovania a životného štýlu, ako je zníženie kofeínu a alkoholu, dostatok spánku, cvičenia a praktizovanie relaxačných techník.
Predmenštruačný syndróm (PMS) je podobný PMDD v tom, že symptómy sa vyskytujú 7 až 10 dní pred začiatkom menštruácie ženy. PMS však zahŕňa menej závažných symptómov ako PMDD. Viac o PMS si môžete prečítať aj v našom článku.
Porucha dysregulácie nálady je stav, ktorý sa vyskytuje u detí a mládeže vo veku 6 až 18 rokov. Zahŕňa chronickú a silnú podráždenosť, ktorá vedie k závažným a častým výbuchom nálady. Výbuchy nálady môžu byť verbálne alebo môžu zahŕňať fyzickú agresiu voči ľuďom alebo majetku. Tieto výbuchy sú výrazne neúmerné situácii a nie sú v súlade s vývinovým vekom dieťaťa. Musia sa vyskytovať často (v priemere tri alebo viackrát týždenne) a zvyčajne ako odpoveď na frustráciu. Medzi výbuchmi je nálada dieťaťa po väčšinu dňa, takmer každý deň, neustále podráždená alebo nahnevaná. Túto náladu si všimnú ostatní, ako rodičia, učitelia a rovesníci.
Aby bolo možné diagnostikovať poruchu dysregulácie nálady, symptómy musia byť prítomné aspoň jeden rok aspoň v dvoch prostrediach (ako napríklad doma, v škole, s rovesníkmi) a stav sa musí začať pred dosiahnutím veku 10 rokov. Porucha dysregulácie nálady je oveľa bežnejšia u mužov ako u žien. Môže sa vyskytnúť spolu s inými poruchami, vrátane veľkých depresívnych porúch, porúch pozornosti/hyperaktivity, úzkosti a porúch správania.
Porucha dysregulácie nálady môže mať významný vplyv na schopnosť dieťaťa fungovať a významný vplyv na rodinu. Chronická, ťažká podráždenosť a výbuchy temperamentu môžu narušiť rodinný život, sťažiť dieťaťu nadväzovanie alebo udržiavanie priateľstiev a spôsobiť ťažkosti v škole.
Liečba zvyčajne zahŕňa psychoterapiu v kombinácii (alebo bez) s liekmi.
Narodenie dieťaťa môže spustiť hromadu silných emócii od vzrušenia a radosti až po strach a úzkosť. Výsledkom však môže byť aj niečo vážnejšie,…
V predchádzajúcich dvoch častiach nášho seriálu zameraných na určitý typ duševných porúch ste sa mohli dočítať už o dvoch z nich…
Ak máte pocit, že vám život prerastá cez hlavu, nenechajte to len tak. Problém môže vygradovať do omnoho väčších trápení.…
