Parestézia je lekárske označenie pre pocity mravčenia, pálenia alebo necitlivosti kože. Najčastejšie ju ľudia vnímajú v horných a dolných končatinách i na okrajových častiach tela. Počas života sa s ňou stretne takmer každý. Typicky vzniká po dlhom zotrvaní v jednej polohe, pri ktorej sa stlačí nerv (napríklad pri sedení s prekríženými nohami). Vtedy býva väčšinou neškodná a prechodná. Niekedy môže byť dlhodobejšia, v takom prípade je varovným príznakom vážnejšieho zdravotného problému.
Parestézia vzniká pri poranení alebo ochoreniach, ktoré postihujú nervy. Hlavnou úlohou nervov je umožňovať vnímanie dotyku, tepla, chladu či bolesti. Pokiaľ je nerv nejakým spôsobom poškodený, môžu vznikať „falošné“ vnemy. Tými sú najčastejšie pálenie, pichanie a mravčenie na koži. V závažnejších prípadoch môže dôjsť k úplnému výpadku pocitov v koži a k poruche pohyblivosti.
Krátkodobá parestézia vzniká pri dočasnom miernom útlaku nervov. Po skončení tlaku spravidla vymizne do niekoľkých minút. V niektorých prípadoch pretrváva dlhšie alebo sa často opakuje. Vtedy hovoríme o chronickej parestézii.
Najčastejšie príčiny parestézie sú:
Zranenie nervov
Pri priamom poškodení alebo ako následok zlomeniny kosti či vykĺbenia.
Mozgová mŕtvica
Je ochorenie, pri ktorom časť mozgu nie je dostatočne vyživovaná kyslíkom. Ak ide o časť, ktorá má za úlohu spracovanie vnemov z nervov, môže sa prejaviť parestéziou. Okrem toho sú varovnými príznakmi mŕtvice porucha reči, pokles kútika úst, závrat, poruchy zraku, zmätenosť a výpadok vedomia. V prípade podozrenia na mozgovú mŕtvicu je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Cukrovka
Cukrovka je chronické metabolické ochorenie. Pri nedostatočnom liečení ju sprevádza zvýšená hladina cukru v krvi. Trvalo zvýšený krvný cukor poškodzuje nervy. To sa charakteristicky prejavuje chronickými parestéziami v nohách a často aj poruchou rovnováhy.
Útlak nervov
Ischias.Ischias je bolesť spôsobená dráždením sedacieho nervu. Tú človek často pociťuje v dolnej časti chrbta, na zadnej strane stehna a lýtka až v prstoch nohy. Typicky postihuje jednu stranu tela. Najčastejším pôvodcom útlaku je posunutie medzistavcovej platničky.
Syndróm karpálneho tunela. Vzniká pri útlaku nervu v zápästí. Najbežnejšou príčinou je nadmerné preťažovanie zápästia pri opakovaných pohyboch. Často ním trpia ľudia pracujúci s počítačom. Prejavuje sa najskôr bolesťou a parestéziami v oblasti zápästia a ruky, neskôr sa môže objaviť aj porucha pohyblivosti prstov.
Ostatné
Okrem uvedených príčin môže byť parestézia dôsledkom alkoholizmu, nedostatku vitamínov skupiny B, ale aj užívania niektorých liekov.
V prípadoch krátkodobého útlaku, keď poškodenie nervu nie je trvalé, parestézie často odchádzajú samy. Ak pretrvávajú dlhšie, odborníci odporúčajú vyhľadať lekársku pomoc. Lekár na základe vyšetrení môže pomôcť objasniť dôvod vzniku parestézií a odporučiť účinnú liečbu. Tá by mala byť vždy prispôsobená základnej príčine.
Vo všeobecnosti lekári odporúčajú dodržiavať zdravú životosprávu. Spočíva v dostatočnej výžive, vyhýbaniu sa alkoholu a fajčeniu. Kľúčový je i dostatočný pohyb a dôsledná liečba cukrovky.