Pityriasis rosea (známa aj ako Gibertova choroba) je akútne, ale úplne neškodné zápalové ochorenie kože, ktoré sa prejavuje charakteristickým výsevom ružových až červených šupinatých škvŕn.
Najčastejšie postihuje deti, adolescentov a mladých dospelých vo veku od 10 do 35 rokov, pričom typický je jeho výskyt v prechodných ročných obdobiach – na jar a na jeseň. Hoci presný pôvod tohto stavu zostáva pre vedu čiastočnou záhadou, ochorenie má samoobmedzujúci priebeh a vo väčšine prípadov odznie spontánne v priebehu 4 až 8 týždňov.
Presná príčina vzniku pityriasis rosea nie je dodnes stopercentne objasnená. Súčasný lekársky výskum sa však prikláňa k imunologickej reakcii vyvolanej vírusovou infekciou.
Za hlavných podozrivých sa považujú ľudské herpesvírusy HHV-6 a HHV-7. Nejde o tie isté vírusy, ktoré spôsobujú bežný opar na perách (herpes simplex) alebo genitálny herpes. Tieto typy vírusov sú v populácii bežne prítomné a predpokladá sa, že pityriasis rosea vzniká ako dôsledok ich reaktivácie v momente, keď je organizmus oslabený.
Pityriasis rosea sa nepovažuje za infekčnú alebo nákazlivú chorobu. Na rozdiel od iných kožných problémov sa toto ochorenie vracia iba zriedkavo.
Priebeh pityriasis rosea je veľmi špecifický a spravidla sa delí na tri nadväzujúce fázy:
Ešte pred vznikom akýchkoľvek kožných prejavov môže približne polovica pacientov pociťovať nešpecifické príznaky podobné začínajúcej viróze. Patrí sem únava, mierne zvýšená teplota, bolesť hlavy, bolesť svalov, nechutenstvo či mierny zápal hrdla.
Ide o najdôležitejší diagnostický znak. Na koži (najčastejšie na hrudníku, chrbte alebo bruchu) sa objaví jedna osamotená, ostro ohraničená kruhová alebo oválna škvrna s priemerom 2 až 10 cm.
Má ružovú až lososovú farbu a jej vyvýšené okraje sa jemne olupujú. Pacienti si ju často mýlia s ekzémom alebo pleseňovou infekciou.
V priebehu niekoľkých dní až dvoch týždňov po materskej škvrne nastáva masívny výsev menších, oválnych fliačikov (0,5 až 2 cm).
Samotné ochorenie nezanecháva trvalé následky. Hlavným rizikom je však sekundárna bakteriálna infekcia, ktorú si pacient môže zaniesť do kože intenzívnym rozškrabaním svrbivých miest. Pri hlbokom poškriabaní hrozí vznik jaziev alebo prechodná pozápalová hyper/hypopigmentácia (tmavšie či svetlejšie škvrny po zahojení vyrážky).
Diagnostika môže byť v počiatočnom štádiu komplikovaná, pretože Heraldova škvrna pripomína iné dermatologické diagnózy:
Vo väčšine prípadov dokáže skúsený dermatológ určiť diagnózu vizuálnou inšpekciou (pohľadom) na základe typického vzhľadu Heraldovej škvrny a distribúcie vyrážky v tvare vianočného stromčeka.
Ak je obraz nejasný, lekár môže zvoliť nasledujúce kroky:
Keďže ide o ochorenie, ktoré odznie samo (spontánne sanuje), špecifická príčinná liečba neexistuje ani nie je nutná. Terapia je čisto symptomatická – zameraná na potlačenie svrbenia a upokojenie zápalu kože.
Keďže presná vyvolávajúca príčina nie je známa, stopercentná špecifická prevencia neexistuje. Pacienti však môžu zásadne ovplyvniť priebeh choroby a zabrániť jej zhoršeniu dodržiavaním týchto režimových opatrení:
