Opakujúce sa infekcie dýchacích ciest, nočná mora mnohých rodičov. Ak má dieťa zvyčajne ťažší priebeh ochorení s dlhotrvajúcim charakterom a infekty sa objavujú často, je vhodné zvážiť návštevu špecialistu – imunológa. Podstatou je stanovenie príčiny základnej choroby. Ak sa zistí porucha imunity, lekár navrhne vhodné imunomodulačné postupy.
Mnoho rodičov máva obavy, že ich dieťa má poruchu imunity. K obavám ich vedie skutočnosť, že ich dieťatko je často choré, ledva sa vystrábi z jedného infektu a už má po pár dňoch v škôlke opäť respiračný infekt. Čo je bežná detská chorobnosť? Kedy už myslieť na poruchu imunity?
Utekať pri každej nádche k lekárovi? Nechať dieťa vytrápiť sa s prvými infektami? Začať mu podávať zaručené preparáty na podporu imunity? Alebo ho vybrať z kolektívu? Aby sme mohli u dieťaťa povedať, že za jeho stav môžu opakujúce sa infekcie dýchacích ciest, musí spĺňať aspoň jednu z nasledujúcich podmienok a to prekonať:
Toľko definícia. Ak by sme sa ňou mali úplne riadiť, tak by rodič 3-ročného dieťaťa, ktoré práve nastúpilo do škôlky a je opakovane choré, mal čakať na tri zápaly pľúc, či priedušiek, aby sa k liečbe jeho potomka začalo pristupovať komplexnejšie. Pritom určitá chorobnosť je u detí normálnym fyziologickým javom a dokonca je pre správny vývoj imunitného systému nevyhnutná.
Neexistuje presná hranica medzi neprimeranou a tzv. normálnou chorobnosťou. Bežná chorobnosť sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, určitou sezónnosťou (jeseň, zima) a dobrou odpoveďou na symptomatickú liečbu. Zvýšená chorobnosť môže ukazovať na poruchy imunity, nerozpoznané alergické ochorenie, či inú chronickú chorobu. V takýchto prípadoch ide o čas. Čím skôr je dieťa správne diagnostikované, tým je väčšia šanca začať včas s cielenou liečbou s možnosťou zabráneniu progresie ochorenia.
Či je u dieťaťa potrebné špecializované imunologické vyšetrenie, by mal stanoviť pediater. Ten by mal, poznajúc zdravotný stav dieťaťa, myslieť na možné riziká a v prípade podozrenia ho včas odoslať k imunológovi. Nemusí to byť jednoduché, pretože charakter infekcií sa nemusí u dieťaťa s poruchou imunity líšiť od dieťaťa, ktoré je len „bežne” choré.
V praxi prichádzajú lekári – imunológovia do styku s veľkým počtom zanedbaných, neskoro diagnostikovaných stavov závažných chorôb, ktoré stoja v pozadí opakujúcich sa infektov. Je vhodné dať dieťa aj pri malom podozrení radšej vyšetriť odborníkom, ako ponechať na osud, či sa z opakovaných infektov po čase dostane samo.
Na možnú poruchu imunity môže lekára priviesť viacero skutočností, a to:
Lekár postupuje pri diagnostike dieťaťa nasledovne:
V detskom veku sa často využíva pri diagnostike aj vyšetrenie u ďalších špecialistov:
Kúpením zázračného preparátu v lekárni na posilnenie imunity? Nie. Alfou a omegou je stanovenie príčiny základnej choroby. Ak za opakovanými infektami stojí alergia, základom liečby musí byť jej liečba. Ak má dieťa poruchy imunity, vhodné sú imunomodulačné postupy. Niekedy je príčina chronického ochorenia dýchacích ciest v tráviacom trakte. Len cielená liečba prináša efekt a keďže u detí s podobnými prejavmi môže ísť o dve úplne rôzne príčiny, ani liečba nemôže byť totožná.
Liečebný postup je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov:
Súčasná medicína apeluje na znižovanie spotreby liečiv, najmä syntetických. Pri liečbe detí to platí viacnásobne. A tak okrem imunomodulačných látok, ktoré sú súčasťou chemických liekov, ako polyoxidónium, cytokíny a podobne, majú detskí imunológovia k dispozícii množstvo imunomodulačných látok prírodného pôvodu a to probiotiká a prebiotiká, imunoglobulíny, betaglukány a iné výťažky z húb, vitamíny, minerály, enzymoterapiu a rastlinné výťažky (aloe, ženšeň, echinacea, chlorella).
Zďaleka však neplatí, že prírodné látky sú pre zdravie neškodné. Len preto, že je nejaký preparát voľne predajný, neznamená to, že je úplne bezpečný. Čo jednému dieťaťu pomôže v liečbe, druhému môže uškodiť. Aj preto sú lekári proti paušálnemu podávaniu liekov na podporu imunity len na základe klinického obrazu opakovaných infektov, bez podrobného vyšetrenia. Rodičia by preto mali vždy informovať ošetrujúceho lekára o tom, aké lieky, ale aj vitamíny, či bylinné preparáty dieťaťu podávajú.
Ako aj pri iných ochoreniach, aj pri častých infektoch dýchacích ciest platí, že lieky nevyliečia všetko. Dobrý imunológ musí byť často aj dobrý psychológ. Pretože za zníženou imunitou dieťaťa môžu byť aj iné príčiny.
Príkladov „zázračných“ vyliečení sú stovky. Napríklad u dieťaťa, u ktorého hlavný problém jeho opakovaných infektov v domácom prostredí bol výskyt plesní. Presťahovanie znamenalo aj pominutie ťažkostí. Iné dieťa malo v pozadí svojich ťažkostí psychickú traumu po rozvode rodičov a následné boje medzi rodičmi, kde sa dieťa stalo ich rukojemníkom. Aj preto je dôležité pre lekára poznať, v akých podmienkach dieťa žije a akým obdobím momentálne prechádza.
Túto otázku dostávajú detskí lekári často. Je to veľmi individuálne, tak, ako je u každého dieťaťa individuálne dozrievanie imunitného systému. Veľkou chybou je zaradzovanie detí do kolektívu po infekte, keď ešte nie je celkom zdravé. Často je u detí diagnostikovaná znížená imunita len na základe opakovaných infektov, nedostatočne vyležaných. Žijeme rýchlu dobu, rodičia sa ponáhľajú do práce a myslia si, že keď dieťa dobralo lieky a už nemá vysoké teploty, môže do kolektívu.
Druhou chybou je privčasné zaradzovanie detí do zariadení, kedy už niekoľkomesačné detičky nastupujú do jasieľ, či dvojročné do škôlok. Musíme si uvedomiť, že u dieťaťa sa imunitný systém vyvíja postupne. V dojčenskom veku je veľmi zraniteľné vo veku okolo 5. – 7. mesiaca, keď v jeho krvi klesá koncentrácia materských imunoglobulínov a vlastné iba pozvoľna začínajú dosahovať primerané koncentrácie.
Je nevhodné zaraďovať dieťa do kolektívu pred druhým rokom života. Za vhodný vek v tomto smere je považované dosiahnutie tretieho roka, avšak ani to sa netýka paušálne všetkých detí.
Ak si zhrnieme, čo robiť, ak je dieťa často choré a jeho chorobnosť sa vymyká z priemeru, vyšlo by, že v prvom rade je nutné dať dieťa diagnostikovať odborníkovi. Samodiagnostika podľa internetu, ku ktorej sa prikláňajú dnes mnohí rodičia, v žiadnom prípade nie je v prospech malého pacienta.
Z režimových opatrení majú svoj účinok pri liečbe opakovaných infektov dýchacích ciest:
Ak odborné vyšetrenia poukážu na možnú príčinu zhoršeného zdravotného stavu, je nutné dodržiavať pokyny lekárov, absolvovať pravidelné kontroly, užívať stanovenú liečbu a nezabúdať na celkovú úpravu životného štýlu, ktorý aj v domácom prostredí má napomôcť k fyzickému a psychickému zdraviu dieťaťa.