Preventívnu prehliadku u všeobecného lekára by mal každý z nás absolvovať raz za dva roky.
V nasledujúcom článku sa dozviete:
Nazývajú sa aj tichí zabijaci. Civilizačné ochorenia často prichádzajú pomaly a potichu, teda bez príznakov. Zvýšená hladina cukru či cholesterolu v krvi nebolí, o tom, že máte cukrovku či vysoký krvný tlak, nemusíte vedieť celé roky.
Práve pravidelnou návštevou preventívnych prehliadok docielite, že sa ochorenie odhalí ešte v jeho začiatkoch. Včasnou liečbou a zmenami životného štýlu ho dostanete pod kontrolu, zastavíte jeho progresiu a zamedzíte možnosť vzniku komplikácii, ktoré môže pôvodné ochorenie vyvolať.
Po dovŕšení 18. roku života by ste mali preventívnu prehliadku u všeobecného lekára absolvovať raz za dva roky. Výnimkou je, ak ste darcom krvi, v tom prípade máte nárok na preventívnu prehliadku raz za rok.
Ženy by nemali zabúdať aj na preventívnu prehliadku u gynekológa, na ktorú majú nárok raz ročne. Doplnkom preventívnej gynekologickej prehliadky je mamografia prsníkov, ktorú by mali ženy vo veku od 40 do 69 rokov absolvovať raz za dva roky. Pokiaľ sa v ich rodine vyskytla rakovina prsníka, majú nárok na mamografiu raz ročne bez ohľadu na vek. Skorá diagnostika ochorení ako je rakovina prsníka či rakovina krčka maternice, má výrazne vyššiu úspešnosť liečby, aksú diagnostikované včas.
Osobitné vyšetrenie, na ktoré by nemali zabúdať ľudia všetkých vekových kategórií,i je vyšetrenie znamienok u kožného lekára, ktoré by ste mali absolvovať raz ročne.
Preventívna prehliadka pozostáva z niekoľkých krokov, na základe ktorých lekár posúdi váš aktuálny zdravotný stav, prípadne odhalí potenciálne rizikové faktory, ktoré by mohli postupom času viesť k rozvoju ochorenia. Preventívna prehliadka zvyčajne prebieha nasledovne:
1. Rozhovor alebo dôsledná anamnéza
Lekár sa vás opýta na dôležité informácie. Bude ho zaujímať, či máte celkovo nejaké ťažkosti, bolesti, či sa vám dobre spí, či ste v poslednom čase náhle neschudli alebo naopak nepribrali, aký máte charakter povolania či sa pri nenáročnej fyzickej aktivite rýchlo nezadýchate alebo či vás nepichá na hrudi alebo či máte pravidelnú stolicu. Dôležitá je aj rodinná anamnéza, kedy sa vás lekár opýta na ochorenia v rodine. Všetky tieto informácie pomáhajú identifikovať potenciálne rizikové faktory ochorení.
2. Hodnotenie vitálnych funkcii
V druhom kroku vám lekár zmeria vitálne funkcie vrátane krvného tlaku, srdcovej frekvencie, frekvencie dýchania a telesnej teploty. Odchýlky od fyziologických hodnôt jednotlivých vitálnych funkcii samé o sebe nemusia nič znamenať, no môžu tiež naznačovať zmeny v zdravotnom stave.
3. Fyzikálne vyšetrenie
V rámci fyzikálneho vyšetrenia vám lekár popočúva pomocou fonendoskopu hrudník a chrbát, pričom sa zameria na srdcové ozvy a dýchanie. Môže vám prehmatať brucho, aby zistil, či nie je bolestivé alebo či nie je zväčšená pečeň. Rovnako tak môže prehmatať aj lymfatické uzliny, ktoré by mohli byť taktiež potenciálne zväčšené a bolestivé. Ak máte viac ako 40 rokov, mali by ste absolvovať aj EKG a röntgen hrudníka.
4. Laboratórne vyšetrenie
V rámci laboratórneho vyšetrenia vám lekár odoberie krv a moč, ktoré pošle do laboratóriana rozbor. Výsledky môžuodhaliť anémiu alebo chudokrvnosť, hladiny celkového cholesterolu, glukózy, funkciu obličiek, funkciu pečene, hladiny sodíka, draslíka alebo vápnika alebo zápalové parametre. Niektoré krvné testy stanovujú aj hladiny vitamínu D, vitamínu B12, kyseliny listovej a železa.
V závislosti od veku, pohlavia a individuálnych rizikových faktorov vám lekár môže odporučiť ďalšie vyšetrenia:
Preventívne prehliadky pomáhajú odhaliť širokú škálu ochorení, ktoré v prípade, že sa neliečia, môžu viesť k nepríjemným komplikáciám. Medzi ochorenia a ich možné komplikácie, ktoré sa dajú monitorovať vďaka preventívkam patria:
Vysoký krvný tlak, ktorý ak sa nelieči zvyšuje riziko vzniku infarktu, mŕtvice alebo poškodenia obličiek.
Neliečenie zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi môže viesť k ateroskleróze, pri ktorej dochádza k upchatiu ciev tukmi. Ateroskleróza môže v konečnom dôsledku, rovnako ako vysoký tlak, viesť k infarktu, mŕtvici alebo k ochoreniu periférnych artérií, čo spôsobuje znížený prietok krvi do rúk, nôh alebo aj do orgánov, v ktorých sú tepny postihnuté aterosklerózou. Pacient môže na končatinách pociťovať bolesť, necitlivosť alebo môže mať časté infekcie.
Arytmie, ktoré sa dajú odhaliť pomocou EKG, sa môžu pohybovať od neškodných až po potenciálne život ohrozujúce. Ide o abnormálne srdcové rytmy, kedy srdce bije príliš rýchlo, príliš pomaly alebo nepravidelne. Neliečené arytmie môžu viesť k náhlej opakovanej strate vedomia, vzniku krvných zrazenín, srdcovému zlyhávaniu alebo zástave srdca.
Cukrovka sa v počiatočných štádiách neprejavuje žiadnymi vonkajšími príznakmi, no aj napriek tomu v organizme ticho poškodzuje tkanivá. Preto je dôležité odhaliť ju a včas začať sliečbou. V opačnom prípade môžu pretrvávajúce vysoké hladiny cukru v krvi viesť k dlhodobým srdcovocievnym komplikáciám, poškodeniu obličiek, poškodeniu nervov, problémom so zrakom až k slepote, ako aj k zvýšenej náchylnosti na infekcie.
Neliečená anémia k rôznym komplikáciám, medzi ktoré patrí aj únava a slabosť, bolesti hlavy, závraty, nepravidelný srdcový rytmus, ťažkosti so sústredením a pamäťou a dýchavičnosť.
Laboratórne výsledky moču a krvi môžu poskytnúť cenné informácie o funkcii obličiek a pomôcť diagnostikovať rôzne ochorenia, ako napríklad chronické ochorenie obličiek, glomerulonefritída (zápal drobných ciev v obličkách), infekcie močových ciest alebo nefrotický syndróm (poškodené obličky, ktoré prepúšťajú veľa bielkovín do moču). Ak sa choroby obličiek neliečia, môžu viesť k opuchom, vysokému krvnému tlaku, svalovým kŕčom, arytmiám, dýchavičnosti, závratom a zmätenosti.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://ayu.health/blog/importance-of-preventive-health-check-ups-in-maintaining-good-health/
https://www.secondmedic.com/blogs/what-is-preventive-health-checkup