Zhoršenie videnia do blízka prichádza vekom. Obvykle nastáva po 40. roku života, nezávisle na pôvodnej refrakčnej vade. Nevyhne sa mu nik. Možností korekcie je viacero. Najčastejším riešením sú okuliare s rôznymi typmi skiel, od jednoohniskových až po multifokálne. Pre určitý typ ľudí sú vhodné kontaktné šošovky. Presbyopiu je možné riešiť aj operačne, výmenou vnútroočnej šošovky.
Zrak, ktorým prijímame až 80 % informácií, sa považuje za náš najdôležitejší zmysel. Určité percento populácie potrebuje zrak korigovať už od mladosti. Ak sa však priblíži 40. až 45. rok života, príroda naordinuje dokorigovať zrak každému. Ide o fyziologickú diagnózu s nelichotivým názvom „starecká krátkozrakosť“, odborne presbyopia.
Je to vyústenie radu zmien, ktoré sa dejú na očnej šošovke a jej závesnom aparáte. Postupne dochádza k znižovaniu elasticity šošovky. Pri uvoľnení zavesného aparátu sa šošovka nevyklenie a jej optická mohutnosť je nedostatočná. Šošovka sa zahusťuje a zväčšuje sa jadro šošovky. Výsledkom zmien je znížená akomodačná schopnosť.
Tieto zmeny sú absolútne fyziologické a nezávislé na pôvodnej refrakčnej vade. Naopak, v závislosti od nej sa prejaví samotná presbyopia skôr alebo neskôr.
Obvykle začína po 40. roku. Človek ma tzv. krátke ruky pri čítaní. Vplyvom zníženej akomodácie sa blízky bod posúva ďalej než na 25 cm. Tým sa zväčšuje aj pracovná vzdialenosť. Pri dlhodobej práci na blízko vznikajú u nevykorigovaného oka tzv. astenopeické ťažkosti – pálenie a bolesť očí, slzenie, začervenanie očí aj viečok, bolesti hlavy.
Dr. Morgan z Anglicka po viacerých štúdiách tvrdí, že počiatočné presbyopické ťažkosti, zvlášť u ľudí, ktorí do tej doby videli vynikajúco, sú často veľmi stresujúce. Veľkú úľavu prináša týmto ľuďom práve osveta, vysvetlenie, že tieto funkčné problémy nie sú výsledkom chorobného stavu, ani žiaden príznak blížiacej slepoty, ale sú bežnou súčasťou života človeka. Informovaný pacient omnoho lepšie spolupracuje a zvyká si na navrhované riešenia, ktorých je čoraz viac.
Akomodácia je schopnosť oka vidieť dobre a ostro na rôznu vzdialenosť. Je to nepodmienený reflex, ktorý v skutočnosti dokážeme navodiť aj vôľou. Má dve zložky: aktívnu – činnosť ciliárneho svalu a pasívnu – funkcia šošovky, závesného aparátu šošovky a sklovca.
Po 39. až 40. roku roku sa znižuje schopnosť akomodácie, ktorá sa prejaví práve problémami pracovať na blízko. Práca na blízko zahŕňa: čítanie knižnej literatúry a časopisov (cca 40 cm vzdialenosť), práca na PC, notebooku (práca na strednú vzdialenosť, cca 50 cm) a práca na ultrakrátku vzdialenosť (mobilné technológie, cca 35 cm).
Pri korekcii presbyopie sa nahrádza úbytok akomodácie vhodným spojným (plusovým) sklom tak, aby videnie bolo komfortné na všetky uvedené vzdialenosti.
U človeka, ktorý nepotrebuje korekciu do diaľky (emetrop), tvorí “adícia” isté konkrétne číslo vyplývajúce z nápomocných šablón zodpovedajúcich veku.
V prípade ametropa sa musí hodnota adície korigovať. Keďže adičný prídavok má vždy plusové hodnoty, napr. myop s -1,5 D vo veku 45 rokov bude mať adíciu plus 0,5 až plus 0,75 D. Konečná hodnota na čítanie na blízko u neho bude cca -0,75 až -1,0 D. U rovnako „mladého“ hypermetropa s dioptriou plus 1,5 bude výsledná dioptria na blízko plus 2,0 až 2,25 D.
Pri korekcii presbyopie sa musia v súčasnej dobe veľmi rešpektovať pracovné a životné náležitosti pacienta. Dnes už človek stredného veku netrávi toľko času čítaním kníh či sledovaním televízie. Predlžuje sa stredná doba veku života.
„Nedávno som vyšetrovala pána, ktorý sa začal vo veku 65 rokov venovať potápaniu (s multifokálnymi korekčnými pomôckami). Dnešní presbyopovia hrajú tenis, v 80-ke sa učia pracovať s PC, nakupujú cez internet, chcú byť v kontakte s príbuznými“, hovorí MUDr. Lucia Kvapilová.
Jednoohniskové šošovky
Okuliare s jednoohniskovými šošovkami sú najčastejším, tradičným spôsobom korekcie. Šošovky sú vyrábané pre korekciu jednej ohniskovej vzdialenosti a to na blízko, zvyčajne 40 cm. Ostré videnie na strednú vzdialenosť, respektíve na diaľku s týmito okuliarmi nie je možné.
Bifokálne šošovky
Ako prvý zostrojil bifokálne okuliare sir Benjamin Franklin, americký politik, spisovateľ a prírodovedec.
Myšlienka zostrojiť okuliare, ktorými by videl do diaľky a zároveň na blízko bez toho, aby musel okuliare odkladať či ich meniť za iné ho napadla, keď sa prepravoval kočom po meste sa riešil dilemu či študovať z kníh, či sa dívať na okoloidúce slečny. Problém vyriešil nasledovne – dve polovice rôznej dioptrie vsadil do jednej očnice.
Najväčšia nevýhoda týchto šošoviek spočíva v rušivom skoku obrazu. Ten vzniká vplyvom rozdielnych prizmatických odchýlok. Doba privykania na ne je individuálne dlhá.
Trifokálne šošovky
Konštruované sú rovnako ako šošovky bifokálne. Rozdiel je vloženie tzv. medzidielu. Diel pre strednú vzdialenosť ma väčšinou polovičnú hodnotu celej adície. Naďalej však ostávajú rušivé deliace línie. V minulosti tento typ využívali dirigenti symfonických orchestrov.
Progresívne (multifokálne) šošovky
Snahou konštruktérov bolo vyrobiť sklá, ktorými by sa samo o sebe dalo dívať na všetky vzdialenosti plynulo, automaticky, bez rušivých línií. Horná časť plochy je určená pre pohľad do diaľky, spodná na prácu na blízko, avšak obe tieto oblasti sú navzájom prepojené tzv. „progresívnym koridorom“. V tomto páse dochádza k plynulému zvyšovania hodnoty adície smerom k spodnej časti šošovky. Nemajú žiadne rušivé deliace línie, doba návyku je rýchlejšia a v neposlednom rade spĺňajú estetické požiadavky – neprezrádzajú vek nositeľa.
Nie každý presbyop je vhodným adeptom na nosenie kontaktných šošoviek. Medzi najspokojnejších užívateľov sa radia ametropi, myopi, hypermetropi a astigmatici, ktorí v mladosti využívali šošovky pre korekciu vlastnej zrakovej vady, tolerovali ich, prinášali im benefity a spĺňali všetky náležitosti, aké by bezproblémový užívateľ mal mať – kvalita slzného filmu, intaktná rohovka, spojovka, pocit komfortu.
Kombinácia šošoviek s okuliarmi
Táto metóda má v mnohých prípadoch svoje opodstatnenie, ale nie je príliš využívaná. Na jednu vzdialenosť sa využijú kontaktné šošovky, obvykle na diaľku. Okuliare majú dioptrickú hodnotu potrebnú na čítanie.
Metóda monovision
Na dominantnom oku sa použije kontaktná šošovka jednoohnisková s korekciou do diaľky a na nedominantné oko sa umiestni šošovka s dioptriou na blízko. A je už len na našom mozgu, ako dokáže prepínať medzi očami a dekóderom v záhlavnom laloku diaľnicou zvanou zrakový nerv. Umelo sa navodí stav anizometropie.
Dôjde k spojeniu monokulárneho videnia na diaľku a na blízko do binokulárneho videnia. Vo väčšine prípadov je dominantné oko plne vykorigované na diaľku a nedominantné oko je myopizované. Rozdiel dioptrií možno zvládať do rozdielu približne 1,5 D.
Modifikácia metódy monovision spočíva v aplikácii jednej šošovky jednoohniskovej a druhej viacohniskovej. Obvykle dominantné oko je korigované na diaľku a na druhé oko je aplikovaná presbyopická šošovka. U tohoto typu bývajú menšie problémy s anizometropiou. Metóda je najviac využívaná prevažne mladými presbyopmi.
Pokiaľ je navodená anizometropia vysoká, stáva sa takéto videnie dyskomfortným, pacienti udávajú šedavé, málo kontrastné videnie a zhoršenie koordinácie pohybu ruka – oči.
Presbyopické kontaktné šošovky
Ide o bifokálne, v poslednej dobe už multifokálne kontaktné šošovky. Bifokálne sklerálne kontaktné šošovky si nechal patentovať už v roku 1936 William Feinbloom. Od tej doby šiel vývoj presbyopických šošoviek prudko nahor. Je len na tolerancii, návyku a motivácii presbyopa, ktorej možnosti dá prednosť.
„V poslednej dobe sa často stretávam s otázkou, ako je to s operáciou dioptrií laserom, najmä u ľudí v začínajúcom „presbyopickom veku“, hovorí MUDr. Lucia Kvapilová. V dnešnej uponáhľanej dobe si málokto chce komplikovať život okuliarmi.
V oblasti presbyopie zatiaľ nebolo vyriešených mnoho otázok, nakoľko samotný problém, ako sme si zadefinovali presbyopiu, nie je jednoduchý. Ale aj tento vývoj ide dopredu. Dnes je k dispozícii niekoľko metód: laserové operácie rohovky pomocou excimerového laseru, použitie vnútroočnej šošovky (multifokalnej alebo akomodatívnej), kombinácia aplikáciou IOL a excimerového dokorigovania rohovky, sklerálna expanzia.
Prelex (presbyopic lens exchange)
V súčasnosti je najpoužívanejšou metódou, ktorá umožňuje pomerne kvalitné videnie na diaľku, aj do blízka bez použitia okuliarov. Ide o refrakčnú výmenu vnútroočnej šošovky (IOL). Operácia nie je vhodná pre každého.
Záleží na vstupnej zrakovej vade, na osobnosti a najmä na motivácii pacienta. Má určité opodstatnenie, ak sa jedná o pokročilejšieho presbyopa so začínajúcim šedým zákalom. Operácia nie je ireverzibilná – pokiaľ pacient nie je spokojný s multifokálnou vnútroočnou šošovkou, je možná výmena za monofokálnu.
Výsledky operácií ukazujú, že viac ako 60 % pacientov môže úplne odložiť okuliare na blízko, aj do diaľky. Tridsať percent pacientov používa okuliare len príležitostne. Podmienkou uspešnosti použitia tejto metódy je šírka zrenice väčšia ako 3 mm, protože inak nie je možné využívať lomivú dioptrickou zónu multifokálnej šošovky.
Možností korekcie presbyopie je niekoľko. Každá z uvedených možností má svoje plusy aj mínusy. Každá je vhodná pre iný typ človeka. Najvhodnejšie je o výbere sa poradiť s lekárom špecialistom – oftalmológom.
Mnohí z nás si už ani nevedia predstaviť svoj život bez kontaktných šošoviek. Či už hovoríme o ich každodennom, rutinnom nosení alebo…
Zrak je najdôležitejším z piatich zmyslov. Prirodzený proces starnutia oka spôsobuje zhoršenie videnia aj ľuďom, ktorí sa celý život zaobišli…
Zrak patrí medzi základné ľudské zmysly. Bez neho si nevieme svoj život predstaviť. Dnešná doba však kladie naň príliš vysoké…
