Psoriáza sa najčastejšie prejavuje ako červené, ostro ohraničené ložiská kože pokryté suchými bielymi až striebornými šupinami. Ide o chronické kožné ochorenie, ktoré nie je nákazlivé, no dokáže výrazne ovplyvniť každodenný život. Aj keď liečba psoriázy v posledných rokoch výrazne pokročila ochorenie zatiaľ nevieme úplne vyliečiť. Pri správnej liečbe sa však dajú príznaky dlhodobo potlačiť.
Psoriáza (odborne psoriazus) je chronické zápalové ochorenie kože, pri ktorom imunitný systém pracuje neprimerane. Namiesto toho, aby chránil telo pred infekciami, vysiela signály, ktoré spôsobujú zrýchlenú obnovu kožných buniek. Kým zdravá koža sa obnovuje približne raz za mesiac, pri psoriáze to môže trvať len niekoľko dní.
Výsledkom je hromadenie kožných buniek na povrchu, čo vidíte ako plaky, šupiny, začervenanie a niekedy aj praskanie kože. Psoriáza nepostihuje len kožu, u časti ľudí môže zasiahnuť aj nechty či kĺby, alebo celkové zdravie.
Medzi výrazmi psoriáza a lupienka (alebo lupenka) nie je v skutočnosti rozdiel v samotnom ochorení.
Názov „lupienka“ vznikol podľa typického olupovania kože, ktoré pripomína lupiny. V lekárskych správach a u odborníkov sa však vždy stretnete s pojmom psoriáza.
Možno ste sa stretli s tým, že vám niekto povedal, že sa mu psoriáza objavila počas náročného, stresového alebo úzkostného obdobia. Niektorí ľudia to označujú aj ako „psoriázu z duchovnej príčiny“. Psoriáza však nevzniká z jedného dôvodu. Ide o kombináciu genetickej výbavy, imunitnej reakcie a vonkajších vplyvov. Ak má niekto v rodine psoriázu, riziko je vyššie, no ochorenie sa môže objaviť aj bez rodinnej anamnézy.
Zjednodušene povedané, imunitný systém vyšle chybný signál a koža začne reagovať zápalom.
Najčastejšie spúšťače psoriázy:
Začiatok psoriázy býva nenápadný. U niektorých z vás sa objaví už v mladosti, najčastejšie medzi 15. a 35. rokom života, u iných v dospelosti aj neskôr. Psoriáza môže istý čas prebiehať mierne alebo takmer bez príznakov a naplno sa prejaví až neskôr.
Typické príznaky začínajúcej psoriázy:
Ak si všímate, že sa ložiská opakovane vracajú alebo sa zhoršujú, je dobré spozornieť.
Väčšina ľudí začne mať podozrenie na psoriázu v momente, keď si všimne opakujúce sa červené ložiská so suchými šupinami, ktoré sa objavujú najmä na lakťoch, kolenách, vlasovej pokožke alebo v okolí pupka. Často skúšajú bežné krémy či liečbu na ekzém, no stav sa dlhodobo nezlepšuje alebo sa zhoršuje. Psoriáza sa najčastejšie prvýkrát prejaví v mladšom alebo strednom dospelom veku, no výnimkou nie sú ani deti či seniori.
Ak máte podozrenie na ochorenie, určite vyhľadajte dermatológa (kožného lekára), ktorý psoriázu diagnostikuje a navrhne vhodnú liečbu. Dobrou správou je, že správne nastavená liečba dokáže príznaky aj možné komplikácie výrazne zmierniť a často ich na dlhé obdobie potlačiť.
Stále však platí, že psoriázu zatiaľ nevieme úplne vyliečiť, iba ju udržiavať pod kontrolou.
Nie každé šupinaté alebo červené ložisko je psoriáza. Príznaky sa môžu podobať aj na iné kožné ochorenia.
Hlavný rozdiel medzi psoriázou a seboreou je povrch a vzhľad šupín.
Kým pri psoriáze sú šupiny úplne suché, hrubšie a majú strieborný podtón, pri seborei ide o mastné, žltkasté šupiny, ktoré sa najčastejšie objavujú vo vlasovej pokožke a v oblasti tváre.
Covid vyrážka vzniká náhle, býva krátkodobá a často sa spája s ďalšími príznakmi infekcie, ako sú nádcha, kašeľ, horúčka či únava. Psoriáza má dlhodobý, opakujúci sa priebeh.
Lupus často spôsobuje typický „motýľovitý“ výsev na tvári a reaguje na slnko. Ide o systémové ochorenie, teda postihuje aj iné orgány v tele, najčastejšie obličky či nervový systém. Psoriáza primárne postihuje kožu, poprípade kĺby.
Rozlíšiť psoriázu a atopický ekzém môže byť niekedy veľmi náročné, najmä v počiatočných štádiách. Pri ekzéme je typické silné a intenzívne svrbenie, zatiaľ čo pri psoriáze býva postihnuté miesto skôr bolestivé, citlivé alebo pálivé.
Dermatológ si pri vyšetrení všíma aj ostrosť okrajov ložísk a typ šupín, čo mu pomáha stanoviť správnu diagnózu.
Psoriáza sa môže prejavovať viacerými spôsobmi a jej forma sa u jedného človeka môže časom meniť. Najčastejšia je plaková psoriáza, pri ktorej sa objavujú typické červené ložiská so suchými striebornými šupinami.
Niektoré typy, napríklad guttátna (kvapôčková) psoriáza, sa objavujú náhle, často po infekcii, iné – ako pustulózna či erytrodermická psoriáza – môžu byť závažnejšie a vyžadujú rýchlu lekársku starostlivosť. Samostatnou kapitolou je psoriatická artritída, ktorá postihuje kĺby.
Stupne psoriázy sa hodnotia podľa rozsahu postihnutia kože:
Závažnosť zvyšuje aj postihnutie citlivých miest, ako sú tvár, ruky, genitálie alebo výrazné obmedzenie v bežnom živote.
Psoriáza sa môže objaviť aj u detí. Odhaduje sa, že postihuje 1 – 2 % detskej populácie. U detí bývajú ložiská menšie, jemnejšie a častejšie na tvári alebo v záhyboch.
U dojčiat sa môže objaviť najmä v plienkovej oblasti. Často sa zamieňa za zapareninu. Pri podozrení je vždy vhodné vyhľadať dermatológa.
U starších detí sa psoriáza častejšie objavuje na tvári než u dospelých. Detská psoriáza môže aj viac svrbieť, preto si ju niekedy pomýlime s ekzémom. Priebeh ochorenia sa môže časom meniť, obdobia zlepšenia sa striedajú so zhoršením, preto je dôležité pravidelné sledovanie u dermatológa.
Strava psoriázu nevylieči, ale môže pomôcť zmierniť jej priebeh. Dôležité sú najmä vitamíny D, B12, omega-3 mastné kyseliny a celkovo protizápalový jedálniček.
Strava síce psoriázu nevylieči, no môže ovplyvniť, ako často a ako intenzívne sa vám príznaky zhoršujú. Preto má zmysel podporiť telo jedlom, ktoré prirodzene tlmí zápal, a naopak obmedziť potraviny a nápoje, ktoré môžu imunitný systém zbytočne „burcovať“.
Odporúčané:
Obmedziť:
Ultra-spracované potraviny a alkohol boli vo viacerých štúdiách spojené s vyvolávaním mierneho zápalu v tele, ktorý môže „burcovať“ imunitný systém a viesť k častejším alebo silnejším vzplanutiam psoriázy.
Káva je pri bežnej konzumácii bezpečná. Za bezpečné množstvo sa považuje do 3 – 4 šálok denne.
Alkohol môže psoriázu zhoršovať a znižovať účinnosť liečby. Odporúčame ho výrazne obmedziť.
Psoriázou trpí viac ako 60 miliónov ľudí na svete. Na Slovensku ide približne o 1 – 2 % populácie a podľa niektorých zdrojov postihuje psoriáza približne 1 z 50 ľudí, čo z nej robí jedno z najčastejších chronických kožných ochorení. Ochorenie postihuje mužov aj ženy rovnako často.
Áno, ide o imunitne sprostredkované ochorenie.
Psoriáza vo väčšine prípadov nebráni otehotneniu, no stredne ťažké až ťažké formy môžu byť spojené s mierne nižšou plodnosťou a vyšším rizikom komplikácií v prvom trimestri.
Počas tehotenstva sa priebeh psoriázy môže zlepšiť, zhoršiť alebo zostať nezmenený. Liečba sa však musí prispôsobiť, pretože niektoré bežne používané lieky nie sú v tehotenstve bezpečné. Starostlivé plánovanie a spolupráca s dermatológom a gynekológom sú preto kľúčové.
Slnko môže pri rozumnej a krátkej expozícii psoriázu zlepšovať, no dávajte pozor na spálenie pokožky, to totižto stav zhoršuje.
Solárium sa neodporúča najmä preto, že psoriatická koža má vyššie riziko rakoviny kože a predčasného starnutia, a UVA žiarenie v soláriách neprináša bezpečný liečebný efekt.
Tetovanie môže vyvolať komplikácie aj pri aktívnej psoriáze, aj v remisii, hoci v období pokoja je riziko nižšie. Môžu sa objaviť nové ložiská v mieste tetovania (tzv. Koebnerov fenomén), podráždenie kože, infekcia alebo alergická reakcia, preto je vždy dôležité tetovať sa len v remisii, nie na postihnutú kožu a ideálne po konzultácii s lekárom.
Kožné prejavy môžu bolieť, výrazná bolesť súvisí najmä s psoriatickou artritídou.
Medička
Študentka 4. ročníka všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorá sa rada zapája do aktivít, ktoré pomáhajú šíriť osvetu o zdraví a prevencii.
