Rádioterapia je liečba, pri ktorej sa na ničenie rakovinových buniek používa žiarenie. Existuje mnoho metód, prostredníctvom ktorých sa poskytuje, všetky však účinkujú podobne. Poškodzujú rakovinové bunky a zabraňujú ich rastu alebo šíreniu v tele.
Rádioterapia sa využíva v počiatočných štádiách rakoviny alebo po tom, ako sa v tele začala šíriť.
Používa sa na úplné vyliečenie rakoviny (liečebná rádioterapia), na zefektívnenie iného typu liečby – napríklad v kombinácii s chemoterapiou alebo pred chirurgickým zákrokom (neoadjuvantná rádioterapia), na zníženie rizika recidívy rakoviny po operácii (adjuvantná rádioterapia) a na zmiernenie príznakov, ak nie je možná liečba (paliatívna rádioterapia).
Rádioterapia sa všeobecne považuje za najúčinnejšiu liečbu rakoviny po operácii, miera jej účinnosti sa však u jednotlivých pacientov líši.
Rádioterapiu možno podať niekoľkými spôsobmi, pričom najvhodnejšiu odporúča špecialista – onkológ.
Najbežnejšie typy:
-Rádioterapia podávaná prístrojom (externá rádioterapia)– prístroj zameriava lúče žiarenia na rakovinové bunky.
-Rádioterapeutické implantáty (brachyterapia)– malé čiastočky rádioaktívneho kovu sa (zvyčajne dočasne) umiestňujú do rakovinovej oblasti v tele.
-Injekcie s rádioterapiou, kapsuly alebo nápoje (rádioizotopová terapia)- rádioaktívna kvapalina sa prehltne alebo vstrekne do krvi.
Liečba sa zvyčajne podáva v nemocnici. Po externej rádioterapii pacienta obvykle prepustia domov, no po implantátoch alebo rádioizotopovej terapii by mal byť hospitalizovaný niekoľko dní. Väčšina pacientov absolvuje viacero liečebných sedení, ktoré sú zvyčajne naplánované do niekoľkých týždňov.
Nežiaduce účinky
Okrem zabíjania rakovinových buniek môže rádioterapia poškodiť niektoré zdravé bunky v liečenej oblasti. To môže spôsobiť vedľajšie účinky.
Možné krátkodobé vedľajšie účinky:
Možné dlhodobé vedľajšie účinky (závisia od postihnutého miesta):
Mnohé z vedľajších účinkov sa dajú liečiť alebo im možno predchádzať, väčšina zanikne po ukončení liečby.
Externá rádioterapia pacientov nerobí rádioaktívnymi, pretože žiarenie telom prechádza. Ožarovanie z implantátov alebo injekcií môže zostať v tele niekoľko dní. Z toho dôvodu je pacient preventívne hospitalizovaný a vyhýba sa úzkemu kontaktu s inými ľuďmi.