Zhubné nádorové ochorenia pečene postihujú najčastejšie mužov stredného a staršieho veku, ale môžu sa objaviť vo všetkých vekových kategóriách, v extrémne vzácnych prípadoch aj u detí. Zhubný nádor vznikajúci z buniek pečene (hepatocelulárny karcinóm) je celosvetovo šiestym najčastejším zhubným nádorovým ochorením. Nádor dlho rastie skryto, preto je v čase odhalenia často neoperovateľný a prognóza prežitia piatich rokov je menej ako 20 percent.
Nádorové ochorenia vznikajú ako následok mutácie, ktorá spôsobí, že bunka sa začne nekontrolovane deliť a napádať okolité tkanivo. Karcinóm pečene vzniká ako následok chronického ochorenia pečene. Vo väčšine prípadov ide o cirhózu alebo zápal pečene (hepatitída), ktoré sú najčastejšie spôsobené alkoholom alebo infekciou vírusovej hepatitídy B a C. Ďalšie možné príčiny sú autoimunitná hepatitída, jed plesne Aspergillus (kropidlák) a hemochromatóza (vrodená porucha látkovej výmeny železa). Rizikové faktory sú obezita, fajčenie a diabetes (cukrovka).
Pečeň je tiež častým miestom vzdialených ložísk (metastáz) nádorov prsníka, hrubého čreva a pľúc. Karcinóm pečene bez predošlého ochorenia je extrémne vzácny, ale možný. U detí môže vzniknúť hepatoblastóm, mierne odlišný nádor, ktorý vzniká pri chybnom vývoji pečene a je obvykle spôsobený dedičnými faktormi.
Rakovina pečene dlho prebieha bezpríznakovo, prítomné príznaky sú často mierne a ľahko zameniteľné s iným ochorením. Môže sa prejaviť bolesťou brucha a pocitmi nafúknutia v pravej hornej časti brucha, znížením hmotnosti, stratou chuti do jedla, poruchami trávenia, nevoľnosťou, žltým zafarbením kože a očných bielok (ikterus) a chudokrvnosťou (anémia). Nádor následne začne prerastať do okolitých orgánov a tvoriť metastázy, tak dochádza k narušeniu správneho fungovania organizmu, vysileniu, chradnutiu a konečnej smrti pacienta.
Na diagnostiku nádorov pečene slúži viacero metód. Používajú sa zobrazovacie metódy, ako je ultrasonografia (ultrazvuk), počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI). Ďalej sa využívajú biochemické testy hladín pečeňových hormónov a molekúl značiacich prítomnosť nádoru (alfa-fetoproteín), ktoré sa využívajú aj v preventívnych vyšetreniach.
Metódou prvej voľby a jediným spôsobom, ako ochorenie úplne vyliečiť, je chirurgické odstránenie nádoru a časti pečene. Pre dlhodobý skrytý rast nádoru a tesnej blízkosti pečene k životne dôležitým orgánom je však táto možnosť dostupná len v malej časti prípadov, z toho vyplýva nepriaznivá prognóza ochorenia. Možnosti spomalenia rastu nádoru a predĺženia života pacienta sú ožarovanie (rádioterapia), lieky zastavujúce rast nádorových buniek (chemoterapia), alebo pomerne experimentálne metódy, ako je injekcia 95-percentného alkoholu do nádorového ložiska alebo uzatváranie ciev vyživujúcich nádor. V niektorých prípadoch možno pečeň transplantovať, v tom prípade však rozsah nádoru musí spĺňať prísne kritériá, ktoré vylúčia riziko prítomnosti metastáz.
Keďže príčiny rakoviny pečene sú známe, jej vzniku sa možno úspešne brániť. Proti hepatitíde B sa dá očkovať a spolu s hepatitídou C sú prenosné len krvou a ostatnými telesnými tekutinami, preto riziko nakazenia hrozí pri promiskuitnom správaní a užívaní drog. Alkoholovému poškodeniu pečene možno predísť nekonzumovaním alkoholu. Pacientom s hemochromatózou, cirhózou a ďalšími ochoreniami pečene lekári odporúčajú pravidelne podstupovať preventívne vyšetrenia, ktoré dokážu zachytiť nádor v zárodku a tak výrazne zlepšiť u pacienta jeho šance na prežitie.