Rakovina štítnej žľazy je relatívne často vyskytujúca sachoroba. Štítna žľaza obsahuje dva typy buniek, folikulárne a parafolikulárne, drvivá väčšina nádorov vzniká z buniek folikulárnych. Rakovina častejšie postihuje ženy ako mužov. Vzniká v prípade, že bunky sa začínajú nekontrolovateľne meniť a rásť. Väčšina nádorov nevykazujebolesťa prejavuje sa ako tuhá konzistencia na krku, ktorá je dobre hmatateľná. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení nádoru a podpornej terapii. Prognóza je vo všeobecnosti priaznivá, približne 90 percent pacientov prežíva dlhšie ako 10 rokov.
Rakovina štítnej žľazy je spôsobená nekontrolovateľným rozmnožovaním buniek, ku ktorému môže prispievať rad rizikových faktorov. Patrí k nim dedičnosť, ožarovanie, diéta s nízkym obsahom jódu, pohlavie (u žien je výskyt karcinómu trikrát častejší). V štítnej žľaze sa môžu vyskytovať štyri druhy nádorov: folikulárny, papilárny, medulárny a anplastický nádor.
Symptómy sprevádzajúce rakovinu štítnej žľazy sú: hrčka alebo zoskupenie viacerých hrčiek na prednej strane krku v blízkosti ohryzka, zachrípnutie, problémy s dýchaním, opuch, zväčšené lymfatické uzliny v oblasti krku, problémy s prehĺtaním, bolesť okolo krku, kašeľ ktorý nie je zapríčinený respiračným ochorením. Schopnosť tvoriť príslušné hormóny býva často zachovaná.
Tieto príznaky môžu byť typické aj pre menej závažné ochorenia štítnej žľazy, ako je napríklad struma (zväčšenie štítnej žľazy) či rôzne infekcie. Preto každé zväčšenie štítnej žľazy treba dôkladne vyšetriť.
Lekár určí diagnózu na základe klinického vyšetrenia a anamnézy. Pohmatom vyšetrí krk, štítnu žľazu, ohryzok a priľahlé lymfatické uzliny. Vyšetrenie krvi býva naordinované pre zistenie nízkej hladiny hormónov tyroxín a kalcitonín, ktoré produkuje štítna žľaza. Z diagnostických zobrazovacích metód sa využíva hlavne ultrazvuk. Medzi ďalšie metódy patrí CT, magnetická rezonancia a scintigrafia štítnej žľazy. Pri scintigrafii sa pacientovi podáva do krvi rádioaktívne značená látka a pomocou kamery sa zisťuje, aké množstvo sa jej zadržalo práve v oblasti štítnej žľazy. Toto vyšetrenie poskytuje informáciu o aktivite nádoru.
Jediný spôsob, ako zistiť, či ide o nádor malígny, alebo benígny, je biopsia. Biopsia je vyšetrenie, pri ktorom lekár pomocou punkčnej ihly a ultrazvuku získava bunky z tkaniva štítnej žľazy. Následne je vzorka odoslaná na patologické vyšetrenie. Presnú diagnózu a typ nádoru určuje patológ na základe mikroskopického vyšetrenia vzorky.
Liečba rakoviny štítnej žľazy závisí od typu, veľkosti a stupňa nádoru. Terapie, ktoré sú k dispozícii, sú chirurgická liečba, liečba rádioaktívnym jódom, externá rádioterapia, chemoterapia.
Základom liečby rakoviny štítnej žľazy je chirurgická operácia, ktorá je v liečebnom procese najdôležitejšia. Chemoterapia a rádioterapia slúžia hlavne na zmenšenie nádoru pred operáciou alebo sa aplikujú po operácii na odstránenie drobných pozostatkov nádoru.
Odporúča sa vyhýbať nadmernému ožarovaniu a jedálny lístok by mal zahŕňať jedlá s dostatkom jódu. Pri pravidelných preventívnych prehliadkach by mala byť štítna žľaza vždy prehmataná.