Všetci vieme, že keď sa v noci dobre vyspíme, naša pleť je sviežejšia, jednotnejšia v porovnaní s opuchnutou pleťou po zlom nočnom spánku. Viete, že takto vám skladá účty rastový hormón za to, že ste mu neumožnili dostatočnú nočnú produkciu? Podobne ako v prípade melatonínu, ktorý zohráva svoju najdôležitejšiu úlohu pri našom spánku, rastový hormón sa syntetizuje v noci, a ak ho máme mať dostatok, musíme mať aj dostatok spánku a chodiť spať relatívne včas. Ľudia, ktorí pracujú na nočné zmeny, starnú rýchlejšie, sú menej odolní a častejšie chorí. Správna hladina rastového hormónu súvisí s lepšou kvalitou života a nižšou pravdepodobnosťou, že budete trpieť degeneratívnymi chorobami, ktoré prichádzajú s vekom. Ďalej tento hormón stimuluje regeneráciu spojivového tkaniva. Taktiež vďaka rastovému hormónu profituje naša pleť, kosti, svaly, no rovnako srdce.
Somatotropín (rastový hormón, STH) je hormón, chemicky ide o bielkovinu. Rastový hormón je látka, ktorá sa tvorí v malej žľaze v mozgu nazývanej hypofýza. Netvorí sa počas celého dňa v rovnakom množstve, uvoľňuje sa do krvi vo vlnách a jeho vylučovanie sa zvyšuje 1-2 hod. po začatí hlbokého spánku. Po ukončení rastu množstvo produkovaného rastového hormónu výrazne klesá, napriek tomu však rastový hormón hrá ďalej v tele veľmi dôležité úlohy. Rastový hormón totiž nemá vplyv len na rast. V dospelosti po skončení rastu pomáha rastový hormón udržiavať normálnu látkovú premenu, reguluje metabolizmus, podieľa sa na udržaní normálneho zloženia tela a pomáha udržať dobrú kvalitu života. U dospelých môže deficit rastového hormónu spôsobiť zníženie svalovej hmoty a tým zmenšenie svalovej sily, zvýšenie podielu tuku v tele a zvýšenie hladiny cholesterolu v krvi. Vzniknutá obezita spolu so zvýšením cholesterolu v krvi môže mať závažné následky v podobe predčasnej sklerózy ciev mozgu (mozgovej mŕtvice) alebo srdca (infarktu).
Preto je veľmi dôležité nepodceňovať spánok a jeho kvalitu, od ktorého je jeho tvorba závislá. Vylučovanie rastového hormónu spomaľuje okrem nedostatku spánku aj:
Dospelí s nedostatkom rastového hormónu môžu mať celý rad symptómov. Keď sú tieto príznaky závažné, môžu znížiť schopnosť ľudí fungovať – fyzicky aj psychicky – a to môže dramaticky znížiť kvalitu ich života, ktorá je charakterizovaná únavou, stratou energie, neschopnosťou sústredenia sa a pocitom, že nemôžu splniť dohodnuté úlohy. U niektorých pacientov môže byť deficit rastového hormónu spojený s redukovanou kostnou denzitou a s tým súvisiacim vyšším rizikom zlomenín. Deficit rastového hormónu vedie tiež k úbytku svalovej hmoty a nižšej fyzickej výkonnosti a zvýšenému množstvu tuku v tele. Hladiny cholesterolu sú zvýšené a môžu zvýšiť riziko srdcového ochorenia a mŕtvice.
Kým v detstve sú príznaky deficitu rastového hormónu nápadné, prejavia sa poruchou rastu, v dospelosti sú klinické prejavy podstatne nenápadnejšie. Najskôr si môžeme nedostatok rastového hormónu všimnúť pozorovaním zmien na pokožke: znížené viečka, ovisnuté líca, stenčené pery, užší nos s klesajúcou špičkou smerom k podlahe, dvojitá brada, laxná a tenká koža na rukách, nohách a na zvyšku tela. Pacientom sa môže hromadiť tuk okolo pása a nad kolenami, trpia kyfózou v krku a zväčšenou lordózou na slabšej časti chrbtice (zakrivenie chrbtice dovnútra), majú ploché nohy, svalovú atrofiu ramien, rúk, nôh a chodidiel, a pociťujú slabší pohyb hrudného koša. Pacienti sa sťažujú na zníženie vitality, svalovej sily, zníženú výkonnosť a rýchlu únavu. Niektorí pacienti vnímajú zmeny termoregulácie. V krvných testoch bolo pozorované zvýšenie hladiny cholesterolu a ďalších látok, ktoré vedú k rozvoju aterosklerózy. Pri nedostatku rastového hormónu dochádza aj k psychickým zmenám. Objavuje sa depresia, úzkosť, emočná labilita, horšia pamäť a koncentrácia, znížené sebavedomie, uzavretosť a sklon k sociálnej izolácii. V psychologických testoch vykazujú chorí nižšiu životnú spokojnosť.
Najbežnejším testom je „test tolerancie na inzulín“. To zahŕňa podanie injekcie inzulínu pacientovi na zníženie hladiny cukru v krvi. Počas tejto stresovej reakcie telo normálne uvoľňuje rastový hormón. Nedostatok adekvátneho množstva rastového hormónu v reakcii na tento stres vyvolaný inzulínom potvrdzuje nedostatok rastového hormónu. Väčšina pacientov považuje test za trochu nepríjemný, ale nepríjemné symptómy zvyčajne netrvajú dlho a ak sú závažné, je možné ich zastaviť podaním glukózy bez znehodnotenia testu. Test inzulínovej tolerancie by sa nemal vykonávať u pacientov so známou srdcovou chorobou alebo epilepsiou. K dispozícii sú aj alternatívne testy, pri ktorých sa na uvoľnenie rastového hormónu používa hormón uvoľňujúci rastový hormón, arginín alebo glukagón.
Rastový hormón sa dáva deťom, ktoré ho neprodukujú dostatočné množstvo a inak by ostali nízke. V týchto prípadoch je však dávka 50-krát vyššia ako v prípade, keď sa tento hormón dáva dospelým na vitalitu. Mnoho ľudí je presvedčených, že užívanie rastového hormónu je zakázané a jeho distribúcia je nezákonná a to všetko kvôli jeho zneužívaniu vo fitness centrách a telocvičniach na spaľovanie tukov a zvýšenie svalovej hmoty. Rastový hormón sa zneužíva iba vtedy, ak sa užíva vo veľkých dávkach, bez lekárskeho dohľadu a ešte horšie v kombinácii so steroidmi.
Terapia rastovým hormónom u dospelých má primárne za úlohu zlepšiť kvalitu života. Liečení pacienti často uvádzajú, že majú viac energie a lepšie zvládajú svoj každodenný život. Rastový hormón má ďalšie prospešné efekty. Zvyšuje kostnú denzitu, podiel svalovej hmoty v tele a naopak, znižuje podiel tuku (pri zachovaní rovnakej telesnej hmotnosti). Významne sa znižujú hladiny cholesterolu v krvi, srdce pracuje efektívnejšie a ďalšie príznaky eventuálneho srdcového ochorenia sa zlepšujú. Cieľom substitučnej liečby rastovým hormónom v dospelom veku je napraviť nepriaznivé vplyvy deficitu rastového hormónu na metabolizmus jedinca. Efekt liečby by mal byť posudzovaný až po pol roku správne nastavenej liečby, aby bol daný dostatočný čas na vyjadrenie efektov liečby.
Tu je pár tipov ako zvýšiť produkciu rastového hormónu bez tohot aby ste ho prijímali v tabletkovej forme.
Keďže najvyššia koncentrácia rastového hormónu v krvi je skoro po zaspatí a najvyššie hodnoty rastového hormónu sa vyskytujú práve počas spánku, prvoradým by malo byť dopriať si čo najviac kvalitného spánku ešte pred polnocou. Približne 1 hodinu po zahájení spánku sa niekoľkonásobne zvyšuje jeho hladina, ktorá pretrváva 1,5 – 3,5 hodiny. Tento vrchol nastáva počas najhlbšieho spánku a potom postupne jeho hladina klesá, pretože spánok už nie je tak hlboký. Kvalita a množstvo spánku teda výrazne ovplyvňujú produkciu rastového hormónu. Stredná a staršia generácia majú v tomto smere nevýhodu kvôli s vekom klesajúcej kvalite spánku. K tomu ďalej prispievajú aj náročné a stresujúce povolania a elektromagnetické polia (TV, mobily, PC, spotrebiče, WI-FI a iné), ktorými sme dnes rozsiahlo obklopení. Toto všetko narúša kvalitu spánku a keď tá je znížená, stúpa hladina stresového hormónu kortizol, čo môže viesť k chronickému stresu. Kortizol následne znižuje produkciu rastového hormónu a urýchľuje starnutie aj inými mechanizmami, čo vytvára ďalšie problémy. Postupne z toho môže vzniknúť začarovaný kruh, preto je potrebné dopriať si pravidelne kvalitný a dostatočne dlhý spánok (7 – 10 hodín) a aspoň 2 hodiny pred spaním už nesledovať TV a nepozerať na obrazovky mobilov, notebookov, tabletov a iných zariadení, ktoré vyžarujú modré svetlo.
Ďalší silný stimulátor produkcie rastového hormónu je kvalitná strava. Ľudské telo potrebuje dostatok bielkovín, aby mohlo produkovať tento hormón. V tomto smere sú potrebné najmä živočíšne bielkoviny, napríklad z mäsa a rýb. Veľmi vhodný je tiež srvátkový proteín, ktorý obsahuje najväčšie množstvo leucínu, čo je kritická aminokyselina pre rast svalovej hmoty. Pre produkciu rastového hormónu sú prospešné najmä aminokyseliny (časti bielkovín) ako arginín a glutamín, ale ideálne je prijímať všetky potrebné aminokyseliny, ktoré je možné prijať z kvalitných živočíšnych produktov. Z uvedených dôvodov majú vegáni nižšie hladiny rastového hormónu. Príjem vysoko koncentrovaných sacharidov ako cestoviny, pečivo, obilniny, ryža či zemiaky znižuje rastový hormón aj iným spôsobom než len zvýšenou hladinou glukózy v krvi, ktorá po ich konzumácii nastáva. Ďalší dôvod je zvýšená hladina hormónu inzulín, ktorý sa vylučuje najmä po konzumácii sacharidových potravín práve ako reakcia na zvýšenú hladinu glukózy v krvi. Inzulín dokáže sám o sebe brzdiť rastový hormón.
Ďalší narušiteľ hormónu mladosti je alkohol. Stačí 1 až 2 poháre alkoholu každý deň a jeho hladina sa môže znížiť až o 75 percent.
Veľmi silná zbraň pre podporu rastového hormónu je cvičenie. Avšak pozor, nie akékoľvek cvičenie. Najmocnejšie stimulátory rastového hormónu sú intenzívne cvičenie a silový tréning. Počas týchto cvičení sa zapoja všetky svalové vlákna, čo stimuluje jeho produkciu. Naopak vytrvalostné cvičenie veľmi nepodporuje tvorbu rastového hormónu, pretože nie sú zapojené rýchle svalové vlákna v dostatočnom množstve.
Dôležitú úlohu v tomto procese hrá produkcia laktátu, ktorý vzniká pri zapojení rýchlych svalových vlákien, ktoré spaľujú glykogén v tzv. anaeróbnom metabolizme bez prístupu kyslíka. Počas spaľovania glykogénu vzniká vo svaloch kyselina mliečna, z ktorej sa uvoľňuje laktát a ten ovplyvňuje vylučovanie rastového hormónu.
Ďalšia možnosť je vynechať akékoľvek jedlo po cvičení aspoň 2 až 6 hodín, čo by malo znásobiť produkciu rastového hormónu. Pretože aj bielkoviny dokážu stimulovať inzulín, ktorý brzdí rastový hormón. Tento postup je vhodné zaviesť zo začiatku len 1- až 2-krát do týždňa a následne v ňom pokračovať podľa získaných výsledkov. Dôvod je ten, že po docvičení vzniká 2-hodinové okno, počas ktorého je organizmus najviac citlivý na príjem živín a správny príjem bielkovín (20 g) by mal podporiť rast svalovej hmoty. Preto sa odporúča prijať 30 minút po silovom tréningu kvalitný srvátkový alebo iný proteín, ktorý sa rýchlo absorbuje.
Rastový hormón je prirodzene proteínový hormón, čo znamená, že jeho produkcia je stimulovaná príjmom aminokyselín. Rovnako ako melatonín, rastový hormón spadá pod skupinu „nočných hormónov“, takže konzumácia večere s množstvom bielkovín bude podporovať produkciu tohto hormónu a taktiež odstráni akékoľvek chúťky na sladké, ktoré sa zvyčajne objavia po 22:00. Ak večer o 19:00 prijmeme jedlo bohaté na bielkoviny a do postele ideme medzi 21:00 – 22:00, naštartuje to v našom tele proces regenerácie. Pravidelným spánkom tiež znížime nočné hladiny kortizolu. Tento hormón sa musí udržiavať nízky, aby sa v našom tele mohol tvoriť rastový hormón. Ďalej by sme mali do našich večerných jedál pridať antioxidanty (na pomoc melatonínu) a adaptogény, ktoré počas noci pomáhajú udržiavať nízku hladinu kortizolu. Nezabudnite, že cukor znižuje hladinu rastového hormónu v krvi, a preto je dôležité, aby sme sa týmto potravinám vyhýbali vo večerných hodinách a bez akýchkoľvek výhovoriek!
Hoci je všeobecne známe, že nedostatok rastového hormónu spôsobuje symptómy starnutia a teda ho urýchľuje, musíme mať na pamäti aj to, že rovnako stojí pri našom metabolizme, srdci, svaloch či kostiach. Ak ho chceme udržiavať v rovnováhe, nesmieme zabúdať na kvalitný spánok, dopriať si ho už aspoň dve hodiny pred polnocou. Dôležitý je aj pohyb a strava.
Rastový hormón stimuluje rast organizmu. Zodpovedá za delenie a množenie chrupkových buniek umiestnených v koncových častiach dlhých kostí. Zároveň podporuje rast kostrových…
Korektná tvorba rastového hormónu je nevyhnutnou podmienkou pre správny rast a vývoj. Približne v 18. roku končí rast a vývoj vnútorných orgánov, aj…
Nádory hypofýzy sú abnormálne výrastky, vyvíjajúce sa – ako už z názvu vyplýva – v hypofýze. Niektoré nádory hypofýzy majú za…
