Röntgen

Röntgenologické (RTG) metódy nachádzajú najvýznamnejšie uplatnenie v diagnostickej medicíne. Patria medzi najrozšírenejšie techniky, ktoré prispievajú k odhaleniu príčin ochorení a klinických stavov. Od objavenia röntgenových lúčov v roku 1895 Wilhelmom Conradom Röntgenom sa neustále zdokonaľovali až po dnešné kombinované využitie účinkov RTG žiarenia a moderných počítačových detekčných a zobrazovacích metód.

Objavenie

Röntgen pri pokusoch používal trubice s katódami, ktoré obalil čiernym papierom. Dôvodom bola snaha odstrániť rušivé výboje vychádzajúce z trubice v dôsledku katódových lúčov, ktoré takto prechádzali iba cez malé hliníkové okienko v prístroji. Pri pokuse si vedec uvedomil, že napriek zatieneniu sa rozsvietili niektoré plochy jeho laboratórneho stola a na mieste, kde na sklo výbojky katódové žiarenie dopadlo, vznikali neznáme lúče, ktoré prestupovali aj cez nepriehľadné materiály. Neskôr zistil, že išlo o miesta, ktoré boli pokryté kryštálmi platnatokyanidu barnatého. Toto zistenie viedlo k radu pokusov na rôznych objektoch. Za prvé snímky využívajúce röntgenové žiarenie sa považujú snímky ruky manželky tohto vedca. Následne sa vlastnosť zobrazenia neviditeľných štruktúr ľudského tela začala využívať v medicíne a v niektorých oblastiach technických vied.

Využitie

Röntgen je rýchle bezbolestné neinvazívne vyšetrenie. Jeho podstata spočíva v zachytení štruktúr organizmu v podobe snímky. Mechanizmus je založený na prestupe röntgenových lúčov ľudským telom. Tie sú absorbované v rôznych množstvách v závislosti od hustoty tkaniva, ktorým prechádzajú. Anatomické štruktúry s vyššou hustotou (napríklad kosť) sa na röntgenových snímkach zobrazujú ako biele plochy, vzduchom vyplnené štruktúry sú tmavé a tkanivá s menšou hustotou (tukové tkanivo, svalové tkanivo) varírujú v odtieňoch sivej farby.

Pri niektorých diagnostických postupoch sa do organizmu úmyselne zavádzajú kontrastné látky (napríklad jód a bárium), ktoré prestupujú jednotlivými orgánmi. Týmto spôsobom sa zobrazujú aj štruktúry, ktoré je za iných okolností ťažko zobraziť.

Röntgenovanie nachádza uplatnenie v diagnostike ochorení a poranení pohybového aparátu, najmä kostí a zubov, kde pomáha identifikovať rozsah a typ zlomeniny a infekcie. Röntgenové zobrazenie kĺbov môže odhaliť príznaky a stupeň artritídy. Zubní lekári používajú röntgenové snímky na snímanie zubov a čeľustí v prípade stomatologického alebo stomatochirurgického ošetrenia ústnej dutiny. Špeciálne typy röntgenových testov umožňujú meranie hustoty kostí a sú využívané pri diagnostike osteopénie a osteoporózy. Röntgenové lúče tiež umožňujú odhaliť kostné nádory.

Röntgenologické snímkovanie hrudníka sa využíva pri diagnostike pľúcnych infekcií (zápal pľúc, tuberkulóza) a stavov (rakovina pľúc). Mamografia je špeciálny typ röntgenového zobrazenia, používaný na vyšetrenie prsného tkaniva a diagnostiku rakoviny prsníka. Aj ochorenia kardiovaskulárneho aparátu, ktoré spôsobujú hypertrofiu (zväčšenie) srdcového svalu, prípadne zmeny prietoku krvi do pľúc a srdca, možno potvrdiť prostredníctvom röntgenu.

V prípade využitia kontrastného média táto metóda nachádza uplatnenie aj pri diagnostike problémov s tráviacim traktom. Zároveň pomáha pri potvrdení diagnózy prehltnutie cudzieho predmetu (kľúč, minca) najmä u malých detí.

Riziká využitia röntgenového zobrazenia

Niektorí pacienti sa obávajú, že röntgenové lúče nie sú bezpečné, pretože ožiarenie zvyšuje riziko vzniku mutácií, ktoré môžu viesť k rakovine. Množstvo žiarenia, ktorému je pacient vystavený, závisí od vyšetrovaného tkaniva alebo orgánu. Citlivosť na žiarenie závisí od veku, deti sú citlivejšie ako dospelí. Všeobecne je expozícia žiareniu röntgenovým lúčom nízka a prínosy týchto testov vysoko prevažujú nad rizikami.

V prípade tehotenstva je dôležité o ňom informovať lekára. Hoci riziko pôsobenia röntgenových lúčov pre nenarodené dieťa je malé, lekár môže zvážiť iný zobrazovací test, napríklad ultrazvuk.

Niektorým ľuďom môže injekcia kontrastnej látky spôsobiť vedľajšie účinky, ako je pocit tepla, návaly tepla, kovová pachuť, závraty, nevoľnosť, svrbenie, žihľavka, pokles krvného tlaku a zriedkavo anafylaktický šok či zastavenie srdca.

Reakcie po vyšetrení

Po röntgenovom vyšetrení môže svoje aktivity pacient hneď obnoviť. Ak však pred testom dostane kontrastné médium, odporúča sa zvýšiť príjem tekutín, ktoré pomáhajú tieto látky z organizmu vyplaviť. V prípade začervenania alebo opuchov na mieste vpichu je potrebné kontaktovať lekára.

Výsledok vyšetrenia

Zobrazenie sa ukladá na pevných nosičoch a úložiskách. Odtiaľ možno zobraziť výsledky kedykoľvek a kdekoľvek.